Predpôstna 2008

Kázňový text: 2.Kor: 3,12 – 18;4,1 – 2

Kúpili ste už niekedy mačku vo vreci? Tak obrazne hovoríme, keď človek kúpi niečo, čo si dokonale nemôže overiť, skontrolovať a preskúmať. A väčšinou až potom, keď to má už dlhší čas, vyjdú na povrch všetky chyby a závady, ale vtedy je už neskoro.

Jeden môj známy si raz kúpil takýmto spôsobom ojazdené auto. Vyzeralo dobre, nebolo havarované, bola radosť prísť na ňom domov v deň, keď si ho kúpil. Napriek tomu, že ho bol viackrát pozerať a v autách sa dobre vyzná, nijaké vážnejšie chyby nezbadal. Až potom, keď ho mal už doma, zistil, že za studena na voľnobehu niekedy motor vynechával, olej v motore bol špinavý, akoby ho nikto nikdy nemenil. Občas mu klesal výkon. A nakoniec v servise zistil, že elektronika sa nedá napojiť ani na počítač, takže mu vôbec nevedeli určiť chyby, preto, lebo do toho niekto zasahoval nie najčistejším spôsobom. Takto nejako vyzerá mačka vo vreci.

Až doma zistíte, čo v tom vreci skutočne je. Väčšinou človek zažije veľké sklamanie. Ale keďže ide iba o veci, tak sa to dá zvládnuť. Ale keď sa to stane napríklad v manželstve, tak vtedy je to už horšie. Až po svadbe človek zistí, koho si to vlastne zobral, a kto sa za tým milým, chápavým a pozorným mužom skrýva. Alebo aj naopak, kto v skutočnosti je tá láskavá, milá, chápavá žena, ktorá je vždy ochotná pomôcť, či prispôsobiť sa. A vtedy to je už oveľa horšie. Reklamácia sa na takúto kúpu (ženbu, či výdaj) nevzťahuje. Ale môžu byť aj opačné prekvapenia, milé a príjemné. Tak, či onak, zhodneme sa na tom, že závoj, či nejaký ten mech je potrebné dať dolu, aby vyšla pravda na povrch. Na toto myslel apoštol Pavel, keď písal túto časť biblického slova do Korintu. Hovoril o tom, že stará zmluva je akoby prikrytá závojom, ktorý bráni v skutočnom poznaní a pochopení Pána Boha. Že cez závoj nikdy presne nebudeme vedieť, čo za ním je. A že ho bude potrebné dať dolu, aby človek pochopil a poznal, že Pán Boh je milujúci Otec, ktorému záleží na človeku a jeho záchrane. Nie je to iba prísny a trestajúci Boh, ktorý hľadá na človeku každú chybičku, aby mu ju potom mohol vytknúť a človeka potrestať. Takéto poznanie Boha bolo v dobe Pána Ježiša Krista bežné a nebolo pravdivé. Preto apoštol Pavel píše, že ten závoj spred očí potrebujeme dať preč, pretože inak nepochopíme, aký Pán Boh je. Často sa stáva, že ten náš pohľad nie je pohľadom správnym.

Istý muž sa raz opýtal mladého chlapca, ktorý niesol svojho brata na pleciach.

• „Nie je ti tá ťarcha ťažká?“
• „To nie je nijaká ťarcha, to je môj brat“ odpovedal.

Ten muž mal akoby závoj pred očami, úplne inak chápal to, čo videl. Chlapec, ktorý niesol svojho brata, ho vôbec nevnímal ako ťarchu. Predpisy a zákony starej zmluvy sa nám môžu zdať niekedy ako ťarcha, ktorá človeka obmedzuje a žiada od neho iba bezhlavú poslušnosť. Čo Boh prikáže, to urob, a ak to neurobíš, máš hriech. Ale toto je pohľad so závojom pred očami. Pán Ježiš chce toto všetko strhnúť dole a ukázať, že slúžiť Bohu, žiť pre Boha môže byť niečím dobrým a požehnaným. So závojom je SZ plná zákonníckych príkazov, zákazov a povinností, ale bez závoja je SZ svedectvom o Kristovi.

Apoštol Pavel sa snažil Korintským kresťanom vysvetliť, že služba Pánu Bohu má človeka tešiť a nie ubíjať. A toto je vlastne aj zvesť dnešnej nedele. Ste členom evanjelickej cirkvi, žijete v cirkevnom zbore, chodíte na bohoslužby, dávate ofery i milodary – to všetko môžeme chápať aj ako službu Bohu. Otázkou je, či vás to, bratia a sestry, teší? Či vám táto služba prináša radosť, alebo je to pre vás len ťarcha, ktorá vás skôr obmedzuje a tlačí k niečomu, čo vy sami ani nechcete? Starší ľudia veľakrát hovoria o tom, že sú radi, keď môžu prísť do kostola, že sa strašne tešia. Minule mi jedna sestra, ktorá je imobilná povedala, že by ešte raz chcela prísť do nášho kostola. Ja sa priznám, takto som to nikdy necítil.

Slúžiť Bohu sa dá rozličnými spôsobmi. Môžete to robiť ako nutnú povinnosť, do ktorej vás tlačí rodina, blízky, prípadne vaša vlastná zodpovednosť, alebo to môže byť niečo, čo robíte s radosťou a prináša vám to do života pokoj.

Minulý týždeň som bol s dvomi sestrami na jednej pastorálnej návšteve v domove dôchodcov v Košiciach prislúžiť Večeru Pánovu. Tá pani, ktorá je tam už dlhší čas, rozprávala o tom, ako je poznať na personáli tohto zariadenia, kto túto prácu vykonáva ako zamestnanie a pre koho je to povolanie. Je tam veľmi veľa ležiacich starých ľudí, o ktorých sa treba skutočne vo všetkom postarať. Niekto to robí ako nutnú povinnosť, pretože nedostal inú prácu, a takto to vraj aj vyzerá, a niekto vie slúžiť, lebo to vníma ako svoje životné poslanie.

Služba Bohu a život s Bohom to je niečo podobné. Slúžiť Bohu sa dá aj nasilu, ale vždy je to iba nejaký čas. Potom ten závoj z očí buď spadne a Pán Ježiš nám ho zoberie, alebo to človek vzdá, pretože to nepochopí. Tak ako ten chlapec, ktorý niesol vlastného brata. On vedel, že to nie je ťarcha. Niesol svojho brata, pretože to bol jeho brat a nebola to len nejaká povinnosť, ktorú musel vykonať.

Naši konfirmandi zatiaľ vnímajú službu Bohu, ako veľkú ťarchu. Chodiť do kostola, pretože potrebujú do roka 40 podpisov. Čítať povinne evanjelium Lukáša. Učiť sa učivo z konfirmačnej knižky, a k tomu ešte život Pána Ježiša Krista. Skutočne je to ubíjajúce. Ale toto trvá len dva roky. Za ten čas by mohli a mali sami pochopiť, že za tým je aj niečo viac. Ak to nepochopia, tak ich dlho po konfirmácii v kostolných laviciach vidieť nebudeme. Tak to je a tak to aj bolo. Ale ak Pán Ježiš ten závoj povinností a služby strhne, človek uvidí veci úplne inak.

Keď vznikla prvá cirkev, Biblia spomína, ako sa ľudia v zboroch starali jeden o druhého. Všetko mali spoločné, predávali majetky, aby pomohli tým, ktorí vôbec nič nemali. Bolo to veľmi mocné a oslovujúce. Prví kresťania to vnímali ako dobrovoľnú službu Bohu. Ale našiel sa aj jeden manželský pár, Ananiáš a Zafira, ktorý túto štedrosť vôbec nepochopil. Vnímali, že tiež musia urobiť niečo podobné, ako robili ostatní, preto aj oni predali nejaký svoj majetok, no časť peňazí si odložili. Do tej služby boli akosi dotlačení okolím, ale v skutočnosti takí štedrí byť nechceli. Prišli do spoločenstva, dali časť svojich peňazí a povedali, že to je všetko, čo za pole dostali. Klamali Duchu Božiemu. Bola to služba z povinnosti. Neúprimná a s klamstvom. A veľmi zle aj dopadla. Prečítajte si Skutky apoštolov 5. kapitolu.

Bratia a sestry, ak slúžite Bohu, slúžite v cirkvi, snažíte sa v živote žiť tak, ako to je v Božom slove, teší vás to, alebo ubíja? Prináša vám táto služba radosť, uspokojenie, alebo len množstvo povinností? Preskúmajte v tom trochu sami seba. Ako to s vami je?

Apoštol Pavel v našom texte dodáva ešte jeden argument. Slúžiť Pánu Bohu v dobe Starej zmluvy bolo slávne, aj keď to bola služba zákonu. Omnoho slávnejšia je služba Bohu dnes, keď je to služba lásky v ochote a dobrovoľnosti. Vnímate to takto?

AMEN

Piesne: 491, 495, 202, 638, A25
Texty: 2M 24,15–18; 2Pt 1,16–19; J 20,20–33; Ž 91,1–4,11–12