3. pôstna 2008

Kázňový text: Luk 13,1–9

Zvesť o zlých a tragických správach sa šíri vždy veľmi rýchlo. Bolo to tak v minulosti a je tomu tak aj dnes. Vždy, keď sa stane nejaká tragédia, vieme o tom veľa rozprávať, rozoberať to a špekulovať, kto to všetko zapríčinil a kto je na vine.

Určite si pamätáte na leteckú haváriu vojenského lietadla AN-24 v maďarskej obci Hejce, ktorá sa stala pred dvoma rokmi, dňa 19. januára. Otriaslo to celým Slovenskom. Pamätám si, že hneď na to sa začalo hovoriť o zastaralom vybavení našej armády, o poruchových lietadlách tohto typu a každý človek na Slovensku sa považoval za odborníka v leteckom priemysle, lebo s istotou vedel povedať, že ten pád zapríčinila zastaralá technika. Zomrelo vtedy 42 ľudí. Potom prišlo zdĺhavé vyšetrovanie, počas ktorého si každý myslel, že sa zastierajú dôkazy a prekrúcajú fakty.

• 16. mája Vojenský letecký technický a skúšobný ústav v Košiciach vyhlásil, že pod haváriu lietadla AN-24 sa podľa expertíz nepodpísala technická porucha.
• 12. júla komisia oznámila, že tragédiu zapríčinilo s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhanie ľudského faktora.
• No a 20. septembra, po ôsmich mesiacoch od nehody, sa oficiálne skončilo jej vyšetrovanie. Nie s celkom jasným výsledkom.
• 25. októbra, o mesiac nato, Minister obrany SR František Kašický uviedol, že pravdepodobnou príčinou havárie bolo zlyhanie posádky, ktorá nevyužila prístrojové vybavenie a prešla na manuálne riadenie. Príčina nemohla byť jednoznačne určená.

A tak môžeme ďalej špekulovať o tom, čo sa tam skutočne stalo a čo nestalo, kto bol, či nebol na príčine, koho obviňovať a koho zasa ospravedlňovať. Môžeme si v krčme sadnúť k poháru piva a rozoberať, čo sa o tejto tragédii medzi ľuďmi povráva.

Nie je to nič zvláštne, pretože s takou témou prišiel niekto aj za Pánom Ježišom. Nebol to pád lietadla, ale nehoda pravdepodobne pri stavbe vodovodu. Všetko sa podľa historických záznamov začalo vtedy, keď Pilát zobral peniaze z chrámovej pokladnice a použil ich na stavbu vodovodu z prameňa vzdialeného asi 40 kilometrov od Jeruzalema. Veža v Siloe, ktorá bola pravdepodobne súčasťou tohto projektu sa zrútila a zabila vtedy 18 ľudí. Galilejci sa nato vzbúrili a Pilát ich dal svojimi vojskami brutálne pozabíjať. Bolo teda o čom rozprávať. Kto bol vinný? Kto za ten masaker môže? Bola to iba nedbalosť, nezodpovednosť nejakých ľudí starajúcich sa o stavbu, alebo je za tým niečo viac?

Všimnite si, že v tej dobe ľudia nad takou udalosťou rozmýšľali hlbšie ako my. Nás zaujíma, kto z ľudí je na vine. Pilot? Technik, ktorý dal vzlietnuť lietadlu, ktoré bolo v zlom stave? Oni vtedy rozmýšľali inak. Kvôli čomu sa taká tragédia stala? Bolo to kvôli ich hriechom, nezriadenému životu, boli veľkými hriešnikmi? Zaslúžili si takýto Boží trest, takúto strašnú smrť?

Prídu s tým za Ježišom a chcú, aby sa zapojil do tejto debaty, aby o tom s nimi trochu pofilozofoval. A namiesto prázdnej debaty sa ich pýta:

• Myslíte si, že tí Galilejci, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako všetci ostatní?
• Alebo tí, na ktorých padla veža v Siloe, boli väčší hriešnici ako vy?

Z prázdnych rečí sa vykľula veľmi osobná téma. Nešpekuluj a nepýtaj sa, prečo je to tak, ale rozmýšľaj, čo to pre teba znamená. Vtedy, keď sa stalo to nešťastie s pádom lietadla, to bol pre Slovensko šok. Vojaci sa vracajú z nebezpečnej zahraničnej misie, prežijú nástrahy vojny a nakoniec zomrú pri páde lietadla, ktoré spadnúť ani nemuselo. Nie je to čudné?

Zaslúžili si snáď niečo také? Sú väčšími vinníkmi ako my, keď nás takáto tragédia nepostihla?

Pán Ježiš na to až vyčítavo hovorí: Nie. To nie je pravda. A ani to nikdy nevyriešite. Skôr robte pokánie, aby ste neskončili podobne. To podobenstvo, ktoré následne nato povedal Pán Ježiš, mi naháňa strach. Boh nás zasadil do tohto sveta a od každého človeka očakáva ovocie. Možno nie hneď, máme určitý čas na to, aby sme sa zakorenili, dozreli, zosilneli, ale potom už je čas, kedy chce z nás mať úžitok.

Pozrite sa teraz, bratia a sestry, na svoj život. Myslím si, že vo svojom okolí nájdeme mnoho ľudí, ktorí nás potrebujú a pre ktorých sme prospešní. Aj keď mám pocit, že veľa vo svojom živote robíme kvôli sebe, teda, aby sme boli prospešný pre seba. Určite vás potrebuje vaša dcéra, váš syn, váš manžel, či manželka, pretože určite robíte veľa pre nich a pre ich dobro, a čiastočne je to aj práca pre Pána Boha. Veď čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších bratov, mne ste urobili. Ale Pán Boh, ako náš hospodár, je zvedavý, aké ovocie prinášame práve jemu. Čo vo svojom živote robíme pre Neho a pre Jeho kráľovstvo? A tých vecí zrazu už nie je až tak veľa. Lenže, čo zo stromu, ktorý vo svojej veľkej korune urodí 2 jablká, alebo žiadne? Logika hovorí: Uvidíme o rok. Ale keď sa to zopakuje niekoľko rokov za sebou, má zmysel starať sa ešte o taký strom?

Možno aj toto je príčina mnohých našich ťažkých chvíľ života. Je veľmi jednoduché špekulovať nad chybami druhých, ale Ježiš hovorí, aby sme viac rozmýšľali nad vlastnými chybami a hriechmi. Nad našou vlastnou prospešnosťou a užitočnosťou pred naším Stvoriteľom. A robili pokánie zo svojich previnení a hriechov, aby ten strom nášho života nemusel vyťať, pretože neprináša žiadny úžitok, iba kazí zem v Božej záhrade.
Myslíte si, že od nás Pán Boh chce veľa, keď očakáva nejaký úžitok? Chcete veľa od pračky, za ktorú v obchode zaplatíte, keď čakáte, aby prala? Chcete veľa od auta, ktoré vás stálo 300 tisíc, aby vás doviezlo 30 km na návštevu rodiny? Chcete veľa od stromu vo vašej záhrade, keď na jeseň čakáte ovocie? Chce veľa Pán Boh, ktorý nás stvoril a dal nám život, keď od nás čaká, aby sme mu slúžili? Nemyslím. Skôr mi to pripadá prirodzené a normálne.

Vďaka Pánu Bohu je tu niekto, kto túto celkom logickú vec tak prísne neberie. Je to práve Ježiš Kristus, ktorý hovorí: Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, či by azda potom nepriniesol ovocie. To je ohromná trpezlivosť, ktorú Boh s ľuďmi má, ale aj tá má svoje hranice. Brat, sestra, akým si stromom v Božej záhrade?

AMEN

Piesne: 96, 244, 83, 520, A27
Texty: Iz 42,12–21; Ef 5,8–14; L 11,14–28; Ž 34,16–23