6. pôstna 2008

Kázňový text: Fil 2,5–11

Nikdy v cirkevnom roku sa viac nespomína pokora, poníženosť a poslušnosť Pána Ježiša ako v pôste. V podstate sme o tom rozprávali počas našich pôstnych večierní. Bolo to veľmi veľké poníženie, keď si uvedomíte, že my ľudia sme mučili a zabili Boha, Božieho Syna, ktorý má moc nad našimi životmi.

Chcel by som preto dnes hovoriť o Ježišovom ponížení, ale aj o tom, že nám ho apoštol Pavel predkladá ako príklad, ktorý by sme mali nasledovať. Píše: …tak zmýšľajte medzi sebou, ako Ježiš Kristus…, a potom dodáva – ako sa on dokázal pokoriť a ponížiť pred ľuďmi.

Myslím si, že si to celkom dobre ani nevieme predstaviť.

• Porozmýšľajte, bratia a sestry, aké najväčšie poníženie ste vo svojom živote zažili?
• Kedy a kto vás v živote najviac nejakým spôsobom pošliapal, zhodil, pokoril, a tým vás uviedol do nejakej veľkej hanby?
• Bolo to nejakým slovom? Zvozil vás váš šéf v práci, alebo niekto z rodiny?
• Stalo sa to niekde na verejnosti?
• Mal, alebo nemal vtedy ten človek pravdu?
• Dodnes na to neviete zabudnúť?

Všimnite si, že naše poníženie závisí na našom postavení. Na určitej hierarchii v našej spoločnosti. A tá je zase závislá od vzdelania, práce a vo veľkej miere dnes aj od peňazí.

Rozprávať sa na ulici s bezdomovcom môže byť pre niekoho normálna vec, ale pre niekoho to už môže byť poníženie. Robiť niekde s lopatou je úplne obyčajná práca, ale niekto by to už vnímal za niečo podradné, čo znižuje jeho úroveň. Vždy mi pritom príde na um jedna televízna relácia – smotánka. Videl som to len raz, ale pripadalo mi to ako propagácia niekoľkých vyvolených, kde nám ukazujú ako sa naše celebrity zabávajú, ako sa stravujú, ako bývajú, čo všetko si môžu dovoliť. Mne to skôr pripadá ako provokácia s takou výzvou: túžte po tom, chcite byť taký ako oni, chcite žiť tak ako oni.

Veľakrát je to o tom urobiť chuť, vyprovokovať túžbu človeka, len aby nebol spokojný s tým, čo má teraz. Na druhej strane, aj Pán Ježiš bol vo svojej dobe veľmi populárny. Dnes by sme mohli povedať, že bol celebritou vo svojej dobe. Aspoň takou ako vtedajšia židovská vrchnosť farizeji, zákonníci a sadukaji. Jeden z dôvodov, prečo Ježiša nemohli vystáť, je práve to, že za ním išli zástupy. Bol populárny.

Ale keď som si čítal Pavlov text, tak som ostal aj trochu sklamaný. Nedáva nám za vzor Ježišovu popularitu, ale vyzdvihuje Jeho poníženosť. A tá bola miestami ozaj nepríjemná. Nehovoriac o tom, že bol Boh a vzdal sa slávy u svojho otca, ale stačí spomenúť ten skok, keď sa narodil do maštale, lebo inde nebolo miesta. Ale bola to aj Ježišova dobrovoľná poníženosť. Kde býval ako človek? Učeníkom, ktorí ho mali nasledovať povedal, že líšky majú svoje dúpätá, ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil. Alebo, keď si opásal tesne pred smrťou zásteru okolo pása a poumýval všetkým učeníkom nohy. To už bolo silné kafe aj pre učeníka Petra.

Keď nám je dnes dávaná za príklad poníženosť Pána Ježiša Krista, tak aj takáto práca by mala byť našou úlohou.

Všimnite si, že aj keď to Pán Ježiš prikázal, máloktorá cirkev tento obrad zachováva. Prečo asi? Veď Ježiš povedal: …dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili, čo som vám ja učinil. Pozerali ste v televízii slávnosť v Prešove, kde gréckokatolícka cirkev bola povýšená na metropolitnú? A videli ste aj všetky tie slávnostné biskupské rúcha? Honosné klobúky a všelijaké pozlátené ozdoby? Ťažko by si bolo predstaviť v nich umývať niekomu nohy. Ale toto sa týka aj našej cirkvi. Ak sme taký biblický ako o sebe tvrdíme, prečo príklad nášho Majstra a Pána nenasledujeme?

Lebo aj v cirkvi by bolo veľmi ponižujúce umývať niekomu nohy. A až takto sa ponížiť pred nikým nechceme. Všimli ste si, že aj keď umývanie nôh veľmi úzko súvisí so smrťou Pána Ježiša, nedostala sa táto udalosť ani do našich pašií? Prečo? Lebo niet toho, kto by niečo také bol ochotný urobiť?

Aj o takejto poníženosti a dobrovoľnej pokore hovoril Pán Ježiš. Sme bratia a sestry na niečo také pripravení? Ježiš sa vzdal hodnosti a ponížil sa, vzal na seba podobu služobníka a podobným stal sa ľuďom, ale nielen podobným, ale on sa ponížil ešte aj pred človekom, aby nám na sebe ukázal, ako sa máme správať jeden k druhému. A pritom také poníženie Pán Boh už nikdy viac od nikoho nežiadal. Dnes od nikoho nechce, aby sme zomierali na kríži, aby sme trpeli takým spôsobom ako Jeho Syn. Od nikoho z nás neočakáva, aby sme trpeli za omyly druhých. Tie Božie požiadavky sú dnes na nás oveľa miernejšie.

Nedávno som čítal o tom, ako jeden farár vysvetľoval konfirmandom poníženosť Ježiša Krista.

Predstavte si veľké mravenisko na lúke, kde všade dookola je vysoká suchá tráva. A ona začne z jednej strany horieť. Prídete k tomu mravenisku a chceli by ste tým malým tvorom nejakým spôsobom pomôcť, ale nepomôže, keď na nich budete kričať, aby sa skryli hlbšie do svojich chodieb, lebo sa blíži veľký požiar. Darmo by ste nad tým mraveniskom stáli, kričali, rozkladali rukami. Nerozumeli by vám. Ale keby ste sa stali mravcom a mohli by ste im povedať, aké nebezpečenstvo sa blíži, to by bolo riešenie. Presne toto Pán Boh žiadal od svojho Syna. Staň sa človekom a povedz im, čo majú robiť, ako majú žiť, ako sa majú zachrániť pred hriechom, ktorý ich ohrozuje.

Pán Ježiš sa pokoril, lebo nám slúžil. Ako vyzerá, bratia a sestry, vaša služba? Viete si, obrazne povedané, opásať zásteru a urobiť službu povedzme nejakému staršiemu človeku? Poslúžiť, pomôcť biednym a úbohým, postarať sa o chorých? Je to veľké poníženie? Väčšie ako to, ktoré kvôli mne i vám urobil Ježiš?

AMEN

Texty: pašie