5. po Svätej Trojici 2008

Kázňový text: Sud 6,1–32

Keď som si prečítal tento Biblický text, na prvý raz mi udrelo do oka práve Gideonovo nariekanie pred Božím poslom, anjelom. „Ach, môj Pane, prečo nás toto všetko postihlo, ak je Hospodin s nami? A kde sú všetky jeho divné skutky, o ktorých nám rozprávali otcovia…...“ Znejú to ako slová veľmi zbožného mladého muža, ale tu máme doslovný príklad Ježišovho prirovnania: „Majú uši a nepočujú, majú oči a nevidia.“

Je to až podivné, ako dokáže byť človek slepý a nevnímavý. A Gideon tu taký bol. Viete prečo? Rozpráva o Hospodinu, o Jeho divných skutkoch a čuduje sa, prečo Hospodin nie je s nimi, ale v záhrade svojho vlastného otca nevidí oltár pohanského boha Baala a aštaru – pohanský posvätný strom. Ako môže byť človek takýto nevšímavý?

O tom sa raz rozprával dobrý vtip. Syn sa pýtal otca: Oci, kto je to pokrytec? A otec odpovedal: To je napríklad taký človek, ktorý napíše knihu o vedeckom ateizme a potom sa modlí, aby sa dobre predávala.

Presne o tomto to je. V cirkvi máme dobrých kresťanov, ktorí veria v reinkarnáciu, čiže v prevteľovanie, čo je úplne nebiblické a prebraté z pohanstva. Bez problémov si dajú veštiť z ruky, aj keď Božie slovo niečo také zakazuje. Rozprávajú o osude, ktorý je pre nich určený a ktorý aj tak nemôžu zmeniť. Mladí ľudia počúvajú hudbu, ktorá je satanská, alebo ospevuje niečo, čo je nekresťanské, či doslovne hriešne. Aj keď na strane druhej vraj veria, že Všemohúci Boh je Pánom neba i zeme. Toto je jeden veľký problém dnešných čias. Vystupujeme naoko ako kresťania, ale Boh je pre nás iba nejakým slovným vyjadrením. Darmo niekto povie, že je evanjelik, keď ho vlastne nič s Bohom nespája. Do spoločenstva nechodí, Božie slovo nečíta, nemodlí sa. V skutočnosti je úplným pohanom.

Nech akokoľvek zbožne vyzerali slová mladého Gideona, pravda bola taká, že Izrael zbožný v tej dobe vôbec nebol. Keď po záhradách stáli oltáre pohanských bohov a keď jeden oltár niekto zbúral, tak celé mesto hľadalo pomstu a chcelo vinníka zabiť, tak sa pýtam, akí boli všetci zbožní? Je to trochu ako schizofrénia. Uctievajú Baala, ale sťažujú sa, že Pán Boh vôbec nič nekoná. Všimnite si, kto sa v dnešnej dobe najviac sťažuje na Boha? Najme tí, ktorí v neho neveria. A keby Boh existoval, tak by neboli vojny, nebolo by toľko utrpenia, neboli by také pohromy a vôbec, čo je to za Boh?

Toto však povedia ozaj iba tí, ktorí žijú úplne bez Boha. Ako môže niekto chcieť pomoc od Boha, ktorého ignoruje? Pán Boh to Gideonovi takto priamo nepovedal. Bol vtedy v ťažkej pozícii. Mlátil potajomky pšenicu, aby ju zachránil pred Midjáncami. V takých ťažkých chvíľach človeka väčšinou nemôžete byť celkom priamy a úprimný. Keď pre nič iné, tak aspoň zo súcitu.

Bolo to asi pred rokom. V Rožňavskej nemocnici ležal tri mesiace 17-ročný chlapec. S kamarátmi ukradol rodičom z dvora auto, aby sa dostali na chatu. Cestou späť nabúrali. Nikomu sa nič nestalo, iba tento chlapec si udrel hlavu, mal opuch mozgu a už sa viac neprebral. Absolútne sa nehýbal, nepohol ani očami. Bol úplne chudučký a od ležania prekonal zápal pľúc. Otec to riešil alkoholom, mama bola so silami na dne. Neviem ako to skončilo

Dá sa za niečo také viniť Boh? Ale vinník by sa dal nájsť, len pri stretnutí s ľuďmi, ktorí niečo také prežili, je to ťažko povedať priamo do očí. To, čo ďalej čakalo Gideona, bolo tiež nepríjemné. Sťažovať sa na niečo – je typicky ľudská vlastnosť. Keď treba niečo okomentovať, či skritizovať, stačí iba povedať. Ale Božie slovo hovorí: nesťažuj sa, ale urob niečo, aby si to zmenil. A to už je tá nepríjemnejšia vec.

• Nadávať, že máme po dedine rozhádzané papiere je podstatne jednoduchšie, ako zohnúť sa a zopár ich zdvihnúť, však?
• Sťažovať sa, že cirkev nič nerobí, je ľahšie, ako prísť a povedať, čo môžem urobiť. A takto by sme toho mohli menovať veľa.

Anjel Hospodinov prišiel oznámiť Gideonovi, že sa im i jeho národu môže žiť lepšie, ale musí pre to niečo urobiť. Nie iba nariekať, nie sa iba sťažovať. Toto od nás, bratia a sestry, chce Pán Boh stále. Niečo sa ti nepáči, si s niečím nespokojný? Dobre, tak poď a pusť sa do práce, aby sa to zmenilo. Mať ruky vo vrecku a iba nadávať je málo a nie je to vôbec Biblické. Takto to bolo v dejinách Božieho ľudu viackrát. Aj Mojžiš stál v podobnej situácii. Chceš zmenu? – Urob pre to niečo, zapoj sa aj ty, obetuj sa.

Gideon sa vyhováral ako väčšina veľkých biblických mužov. Každý máme strach pred zodpovednosťou. Pustiť sa do niečoho, znamená niesť aj riziko nezdaru a neúspechu. A my ľudia vieme, že aj keď kritizujeme prácu niekoho druhého, to ešte neznamená, že by sme to my dokázali urobiť lepšie. Gideon bol najmladší zo synov, dokonca aj kmeň, z ktorého pochádzal, bol maličký a nepatrný, takže mal hneď kopu výhovoriek, prečo sa nehodí na túto prácu on. Vyhováral sa tak, ako Mojžiš, ako Jonáš, keď mal ísť do Ninive, ako aj my, keď sa od nás niečo očakáva.

Na stretnutie národov do Bratislavy sa prihlásilo okolo 2500 ľudí z celého Slovenska, len z Obišoviec sú prihlásení traja. --- Že by ste mi hneď vedeli povedať, prečo ste práve vy nemohli ísť? A pritom by sme tak veľmi potrebovali vidieť, že naša cirkev ešte žije a že na Slovensku je ešte zopár tisíc veriacich ľudí. - To bol len príklad.

Gideon začal najprv skúšaním Božieho posla. Je od Boha? Nie je od Boha? Je to skutočne tak, ako hovorí? Žiadal od neho, aby sa pred ním najedol. Chcel sa presvedčiť, že sa mu to všetko iba nesníva a či ten muž pred ním je Božím poslom. Gideon to potom urobil ešte raz, keď sa blížil rozhodujúci súboj. Položil vlnené rúna na holohumnicu a žiadal Boha, aby na druhý deň ráno bola všade rosa, iba na rúne nie. No a potom na ďalšie ráno to vymenil. Všade malo byť sucho, iba na rúne mala byť rosa. Hospodin jeho žiadostiam vyhovel, lebo Gideon mal stále strach, ale hneď na začiatku si ho aj Pán Boh vyskúšal. Mal zbúrať v otcovej záhrade oltár pohanského boha Baala a zoťať strom – ašéru. Na to bolo treba mať poriadnu odvahu. Potom, keď už sa išlo do boja, to určite bolo jednoduchšie, pretože tam tá zodpovednosť bola aj na vojakoch, ale teraz bol Gideon celkom sám. Dokonca sa tam píše, že sa to bál urobiť cez deň, tak to urobil v noci, ale preukázal tým veľkú dôveru v Boha. Pán Boh to povedal a on to urobil. Zobral na seba ohromné riziko. Hrozilo mu, že za takýto čin príde o život a on si to aj uvedomoval. Napriek tomu ten pohanský oltár zbúral a tým jasne ukázal, na ktorej strane stojí a za koho bojuje.

Na toto vás, bratia a sestry, veľakrát upozorňujem. Ak sme veriaci ľudia, mali by sme to rozhodnejšie a razantnejšie ukazovať. Prejaviť sa, zviditeľniť naše kresťanské zásady, ukázať, čo k našej viere patrí. My ako by sme sa za niektoré naše kresťanské spôsoby doslovne hanbili. Modlitba pred jedlom, v nedeľu nerobíme, darmo majster chce a má vtedy čas. Nejaké maľovanie domu nie je oslom v studni, ktorého treba vyberať okamžite. V nedeľu má byť kresťan v spoločenstve, či príde, alebo nepríde rodina. Aj miera, čo sa týka alkoholu, je pre veriaceho človeka daná. Vždy mám vedieť, čo robím. Deti, mládež, aj vy by ste mali byť razantnejší, keď vás priatelia a kamaráti zvádzajú na niečo zlé. Teraz začínajú prázdniny a budete mať veľa voľného času. Možno až priveľa na to, aby ste nerozmýšľali o hlúpostiach a nerobili veci, ktoré nie sú správne. Zakázané ovocie najviac chutí, ale ono skutočne nie je zakázané iba tak pre nič za nič. Je veľa takýchto prípadov, kde by sme ako veriaci ľudia mali byť razantní a povedať, tak dosť.

V tomto bol a je sudca Gideon príkladom. Nebol žiadny frajer. Nijaký suverénny človek. Deti, cez prázdniny nemusíte byť nimi ani vy. Mnohé jeho prosby na dokazovanie Božej prítomnosti boli skôr prejavom jeho malej viery, ale nakoniec dokázal veľké veci, pretože Božia moc sa v slabostiach dokonáva.

Aj malí ľudia môžu robiť veľké veci, ak je živý Boh s nimi a ak sa mu snažia byť verní.

AMEN

Piesne: 396; 344; 200; 570; A52
Texty: 1S 3,1–10; 1Tim 1,12–17;