6. po Svätej Trojici 2008

Kázňový text: 1Pt 2,4–5

Minulý rok som bratovi pomáhal murovať plot a stĺpiky pred domom z kameňov, ktoré doniesol z neďalekého lomu. Boli to len zozbierané kamene z lomu, ktorý už roky nefunguje. Neopracované, nezarovnané, niektoré príliš veľké, niektoré príliš malé. Na kope to vyzeralo ako úplný chaos, ale začali sme murovať múrik.

Prvý položíte hocijako, druhý sa ešte dal trochu potočiť, ale keď sme už na tie dva chceli položiť tretí, pochopili sme, že to bude riadna drina. Beriete do ruky kameň za kameňom, prikladáte, točíte a vôbec to tam nesedí, a znovu a znovu, a ďalší a ďalší. Nakoniec som len skonštatoval, že tá krása za tú námahu ani nestojí. Ruky vyťahané a dodrvené, ale už je potom.

Vyčítal som mu, ako jednoducho by sa mu robilo z odlievaných betónových tvárnic, kde jedna k druhej presne dosadá a ukladanie zvládne hocikto. Apoštol Peter vo svojom prvom liste kresťanom do zborov v Malej Ázii, čo je dnešné Turecko, píše: …a aj vy sami, ako živé kamene budujte sa na duchovný dom… Práve pre tieto slová som si spomenul na murovanie pomocou neopracovaných a krivých kameňov, ktoré nemôžete len tak zaradom ukladať jeden vedľa druhého, lebo k sebe vôbec nepasujú.

Lenže pravda je taká, že aj ľudia jeden k druhému hocijako nesedia. Nemôžeme sa poukladať jeden k druhému, lebo nie každý si s každým rozumie. Máme sa v cirkvi budovať na duchovný dom, čiže spolu niečo pekné a prospešné vytvoriť, aby to držalo pohromade, aby sa to podopieralo, a aby to ako celok bolo nielen funkčné, ale aj esteticky krásne. Lenže, ako to poukladať tak, aby medzi tými kameňmi, ktorými v cirkvi sme, neboli diery, ale sedel jeden tesne vedľa druhého?

Vôbec to nie je jednoduché.

• Potrebujeme v cirkvi deti, ale niekedy na bohoslužbách vyrušujú, lebo im je dlho. Kto chce počúvať kázeň a sústrediť sa, vadí mu, keď niekto stále niečo rozpráva, či na všeličo iné sa vypytuje.
• Potrebujeme mládež, ale ona nechce len sedieť a počúvať, ako to bolo niekedy. Ona sa chce o Biblii rozprávať, povedať svoj názor aj to, s čím nesúhlasí.
• Mladým sa zasa nepáčia staršie piesne, potrebovali by niečo rytmickejšie, živšie.
• Starší sú zase zvyknutí na to, na čo boli naučení od mladosti a na nové veci sa ťažko privyká.

To akoby ste si doniesli na dvor hŕbu kamenia a začali ich ukladať jeden vedľa druhého a spájať, aj keď je každý iný. Potešila ma jedna vec. Celá táto stavba nie je dielom farára. Nie ja mám z vás ten duchovný dom postaviť. Peter hovorí: …vy sami, ako živé kamene, budujte sa na duchovný dom… takže, kde v tom duchovnom dome budete vy, na akej pozícii a na akom mieste, záleží iba od vás. Budujte sa – to v podstate znamená, nájdite si miesto, ktoré vám najviac vyhovuje a tam neste ťarchu a bremená iných. Každý z nás je súčasťou nejakého múru. Stojíme v ňom ako živý kameň a držíme tých, ktorí sú nad nami, ale aj my stojíme na niekom, kto je pod nami.

To je také zvláštne prepojenie minulosti a súčasnosti. Pred nami tú stavbu tvorili naši rodičia a starí rodičia a my pokračujeme ďalej. A na nás sa ukladajú ďalšie kamene našich detí a vnúčat. Je to skutočne živý dom, kde jedni odchádzajú a druhí prichádzajú. Živá stavba, ktorá sa stále buduje. Keď sa pozriete na tento kostol, v ktorom sme teraz, je to tiež veľkolepá stavba. Viete povedať, ktorá tehla, či ktorý kameň v tomto múre je nepotrebný, alebo zbytočný a mohli by sme ho odtiaľ vyhodiť? Ktorý z nich nič nenesie a nič nedrží? Všetko je to poprekladané a poprepájané tak, aby každý niesol niečo a mal nejakú tú úlohu. Preto apoštol Peter písal, že sme duchovný dom zo živých kameňov.

A teraz otázka, čo nás vlastne spája? Čo nás dokáže udržať pohromade? Veľa sa rozpráva o tom, že nás má spájať kresťanská láska. Tie slová však väčšinou vyznievajú ako teória. Niet medzi nami toľko lásky, ktorá by nás tak držala pokope. Stačí na to iba taký malý test. Zoberte si človeka zo štvrtej lavice. Čo o ňom viete povedať? Čo prežíva? Aké problémy a starosti ho ťažia? Väčšinou je to tak, že jeden o druhom vieme veľmi málo, ale na strane druhej sme jeden a ten istý duchovný dom. Ako ho teda budujeme, keď sme si niektorí úplne cudzí? Je to ozaj čudné, že toľko rokov tu napriek tomu kresťanská cirkev je, aj keď už ani zďaleka nefunguje tak, ako to bolo na začiatku.

Dnes je sviatok apoštolov Petra a Pavla. Obidvaja patrili k tým, ktorí budovali cirkev a zakladali cirkevné zbory. Niekde tých ľudí bolo viac, inde menej, ale cirkev fungovala predovšetkým v malých spoločenstvách. Ľudia sa stretávali nie v stovkách, ani v tisícoch. Skutky apoštolov spomínajú, že sa stretávali po domoch na lámaní chleba a na modlitbách. Nešlo teda o veľké spoločenstvo, ale o pár ľudí, ktorí sa veľmi dobre poznali a boli si blízky. Malá skupinka ľudí, ktorá sa vmestila do obyčajného vtedajšieho domu.

V mnohých mestách, cez ktoré apoštol Pavel prešiel, nezanechal za sebou tisíc dušové zbory, ale niekedy len 8, či 10 veriacich kresťanov, ktorí sa stretávali v jednom dome, čítali starú zmluvu a rozprávali si o tom, čo Ježiš urobil, či povedal. Lenže takýmto spôsobom vedeli jeden o druhom všetko a poznali sa ozaj dôverne. V takomto kontexte slová apoštola Petra, budujte sa na duchovný dom, vyznievajú úplne inak. My sa pozrieme dnes po našom spoločenstve a povieme si: Toto je náš duchovný dom. Ale ako držíme pohromade? Ako nám jednému na druhom záleží? Či si len povieme, dnes tu deti nie sú, aspoň je kľud a nikto nevyrušuje. Vieme o tom, kto je chorý, kto má nejaké rodinné problémy, koho čo ťaží?

Takáto spolupatričnosť a blízkosť sa v dnešnej dobe stráca. A to sme na dedine, kde je to oveľa lepšie ako v mestách. Ľudia si sadnú do lavice, nepoznajú nikoho pred sebou, ani za sebou. Nikto nepozná ich. Anonymita – má však veľmi ďaleko k tomu, čo apoštol Peter nazýva: …budujte sa na duchovný dom. Aj naše spoločenstvo má k tomu veľmi ďaleko.

Mladí ľudia sú pre nás v tomto príkladom. Jedna vec je stretávanie sa na mládeži, druhá vec je, že mnohí z nich patria do menšej skupinky ľudí, ktorí sa stretávajú cez týždeň, čítajú si Božie slovo a modlia sa spolu. Robia niečo, čo je biblické, čo robili prví kresťania. Niekedy sa im v cirkvi hovorilo salviši. Lebo im bolo málo to, čo bolo v nedeľu v kostole. Dnes vidíme, že nám takýto ľudia v cirkvi chýbajú.

Budujme sa na duchovný dom. Tá výzva dnes platí aj pre deti a mládež, pre študentov, ktorým sa začínajú prázdniny. Patríte do cirkvi tak ako dospelí, či starší a ste súčasťou duchovnej stavby. Pamätajte na to, kde je vaše miesto.

AMEN

Piesne: 209; 264; 217; 475; A53
Texty: 5M 15,7–8.10–11; 1Pt 1,13–21; L 9,51–62; Ž 139, 1–4;