14. po Svätej Trojici 2008

Kázňový text: Luk 10, 38–42

Dnes bude moja kázeň, bratia a sestry, bez veľkého špekulovania a filozofovania, bez hĺbavých teologických myšlienok a nemenných teologických právd. Ale myslím si, že napriek tomu sa v tom texte všetci do jedného zbadáme a uvidíme tam chyby, ktorých sa dennodenne vo svojich životoch dopúšťame.

Máriu a Martu poznáme veľmi dobre aj z iných častí Biblie. Vieme, že boli sestry, že mali brata Lazara, ktorého Pán Ježiš vzkriesil z mŕtvych, vieme aj to, že bývali v Betánii v malom mestečku neďaleko Jeruzalema. Evanjelista Lukáš však vôbec tieto veci nespomína. Nemyslím si, že by to nevedel, dôvod je oveľa jednoduchší. Tieto informácie vôbec nie sú potrebné. Aby sme porozumeli tomu, čo nám táto Biblická udalosť hovorí, nič z týchto informácií nepotrebujeme.

Stačí, že vieme, že Mária a Marta boli dve sestry, ktoré bývali v jednom dome a raz k nim prišiel na návštevu Ježiš. V mnohom si boli veľmi podobné, ale v tento deň sa každá z nich zachovala svojsky. Mária si sadla a počúvala Pána Ježiša, bola zaujatá tým, čo hovorí, a nemyslím si, že sa nejako pozabudla, že treba hosťa aj niečím ponúknuť a pohostiť. Nie, počúvať Ježiša bolo v tej chvíli pre ňu to najrozumnejšie a najdôležitejšie, čo mohla urobiť.

Iba si tipnem, že Marta bola pravdepodobne staršia a cítila zodpovednosť za hostí, ktorí vstúpili do jej domu. Aj u židov bolo vo zvyku pohostiť návštevu, dať na stôl niečo jesť, niečo piť. A tak Marte akosi prirodzene prischla robota posluhovať.

Teraz naše sestry určite vedia, o čom hovorím. My muži sme väčšinou mizerní hostitelia. Akurát tak vieme naliať nejaký prípitok a vodu, a to je všetko. Keď už treba návšteve urobiť obloženú misu, alebo pripraviť chlebíčky, to pravidelne už nechávame na niekoho iného.

Tak, či tak pohostenie návštevy je slušnosť. Patrí to ku našej kultúre. Takže, keď sa pozriete na túto situáciu z pohľadu slušnosti, Marta nerobila nič zlé. Mali by sme ju za to skôr pochváliť, ako odsudzovať. A ak si pozorne prečítate text, zistíte, že sa tam píše, že Marta bola príliš zaneprázdnená posluhovaním… – to znamená, že tých hostí tam bolo oveľa viac ako len sám Pán Ježiš. Aj keď sa nespomínajú učeníci, alebo ďalší zástup ľudí. Nebolo to iba o tom, položiť niečo na stôl, ale bolo potrebné ďalej chystať a dokladať, až vysvitlo, že Marta už nestíha. Mária sa však tak započúvala do Ježišových slov, že jej vôbec nedošlo, že by sestre mala pomôcť.

Z pohľadu slušnosti a zvykov mal Pán Ježiš napomenúť Máriu. Zabudla trochu na to, čo bolo pre ňu ako domácu povinnosťou. A keď Marte došla trpezlivosť a očividne nestíhala, prišla za Ježišom a bola na 100% presvedčená, že ju Ježiš pochváli a sestru trochu napomenie. Lenže dopadlo to úplne naopak.

Každá situácia v živote človeka je niečím odlišná. Neexistujú presné šablóny, podľa ktorých sa má človek správať a podľa ktorých má konať. Niekedy je správne jedno, inokedy je zase správne druhé. A toto je na nás a na našej slobodnej vôli a rozumnom uvažovaní, aby sme tieto veci posúdili a správne sa rozhodli.

Ježiš trochu zahanbil Martu, keď povedal, že Mária si vyvolila dobrý podiel a že v tej situácii Máriino správanie bolo rozumnejšie. Aj keď ani starostlivosť Marty nemôžeme odsúdiť. Len v tej situácii a za tých okolností bolo rozumnejšie sedieť a počúvať a nie obsluhovať.

Takže, milé sestry, od dnes máte voľno, keď do vášho domu príde nejaká návšteva, môžete si sadnúť a pozorne počúvať. – Takto to asi nemôžeme uzavrieť.

Nesedelo by to dokonca ani biblicky. Našou povinnosťou je pohostiť hostí, ktorí prídu do nášho domu. Židom to Pán Boh doslova prikázal. Tento text je však oveľa praktickejší.
• V nedeľu k vám prídu na návštevu deti a vnúčatá, a tak treba navariť obed, nachystať koláče, pripraviť stôl. Nedá sa stihnúť popri tom všetkom ešte kostol.
• Ak máme ťažký deň, ťažkú prácu a večer sme veľmi unavení, čo je najjednoduchšie vynechať, aby sme ušetrili čas? No predsa čítanie Biblie a modlitbu. Taký som bol unavený, že som sa nestihol ani pomodliť – povieme to veľmi veľakrát.
• Keď nám o chvíľu začnú biblické hodiny, stále máme problém s tým, že nás je málo. Ja to chápem, človek príde z práce o 5-tej večer a ešte má utekať aj na biblickú. Viem že je to ťažké a unavujúce a keď sa na tu situáciu pozriem ľudsky, tak mi to pripadá normálne. Len neviem, či by Pán Ježiš v tejto situácii nepovedal, že ste si vyvolili ten horší podiel, presne tak, ako Marta.
• Tento týždeň sme boli na výlete s mládežou. Boli s nami mladí ľudia z Prešova, z Kukovej. Celý čas ma však trápilo, že nás z nášho zboru mohlo byť mladých viac. Bolo tam dosť času na Božie slovo, na modlitby. Tých 5 dní to bol intenzívny život s Bohom. Hovoril som o tom v oznamoch, boli to aj osobné pozvania, ale nakoniec mali prednosť:

• brigády
• možno povinnosti okolo domu
• práce, ktoré dostali za úlohu urobiť. Všetko určite užitočné a dobré veci

Myslím, že je to dobré, keď mladí ľudia chodia na brigády a učia sa na vlastnej koži, čo to znamená zarobiť peniaze. A je dobré, keď majú doma prácu a zodpovednosť. Ale keď to povážime na Božích váhach hodnoty a významu pre budúcnosť, tak byť v Božej blízkosti je viac.

Určite by Pán Ježiš uznal, že sme starostliví, že nás mnohé zlé veci znepokojujú, ale dobrý podiel je pri nohách Pána Ježiša Krista. To je to, čo nám nebude odňaté.

Nevieme, o čom v ten deň Pán Ježiš na návšteve u Márie a Marty hovoril. Vieme však, že to pre Máriu bolo užitočnejšie a prospešnejšie ako služba a obetavosť Marty, ktorá sa starala o hostí a posluhovala.

Ja som si doniesol pomôcku – kuchynská váha. Viem, že keď ju počas kázne vyberiem, zaujmem vašu pozornosť. Na výlete sme hovorili o tom, že v živote človeka sú situácie, keď sa musí rozhodovať medzi zlým a horším.

Dnešná nedeľa a kázňový text hovorí o tom, že sa v živote rozhodujeme medzi dobrým a lepším. A je na nás a našej slobodnej vôli, čo si vyberieme. Potrebujeme na to takú Božiu váhu, ktorá pováži, čo je hodnotnejšie a čo prinesie človeku dobrý podiel. V Betánii to bola taká praktická ukážka.

To, že ste dnes tu v tomto našom spoločenstve je dôkazom, že ste si dobrý podiel vyvolili a že vám nikdy nebude odňatý. Ako však dopadnú ďalšie naše rozhodovania? To neviem. Záleží však na nás a na tom, či si aj my zoberieme k srdcu slová, ktoré počula Marta.

AMEN

Piesne: 467; 452; 473; 616; A:60
Texty: Ez 37,15–22; Ef 4,1–6