18. po Svätej Trojici 2008

Kázňový text: Ef 6,5–8

Viem, že sa vám tieto slová apoštola Pavla zdajú absolútne neaktuálne. Kde dnes na Slovensku nájdete otrokov a pánov tak, ako o nich hovorí apoštol Pavel? Asi nikde, takže celú túto pasáž z listu Efezkým kresťanom by sme mohli kľudne považovať za prežitok.

Na tú dobu však, v ktorej apoštol Pavel žil, to bola každodenná vec. Boli tam bohatí páni a boli tam aj ľudia, ktorí boli ich súkromným vlastníctvom, majetkom. Až tak, že pán mohol so svojím otrokom robiť, čo chcel, dokonca aj zabiť. Vďaka Bohu, toto už dnes v našej spoločnosti nie je. Človek nemôže vlastniť iného človeka a nemá právo rozhodovať o jeho živote, ak je ten človek dospelý a svojprávny.

Napriek tomu je tento biblický text dôležitý a aktuálny. A to preto, lebo hovorí o tom, aký postoj má mať dnes človek ku svojej práci a k svojim nadriadeným. Je možno pre niekoho zvláštne, že sa Biblia mieša aj do takých vecí, ale ja to beriem ako niečo potrebné a užitočné.

• Kto z vás mal alebo má vo svojej práci nadriadeného? Myslím si, že väčšina z nás musí povedať, ja.
• Moja ďalšia otázka je, ako ste s ním vychádzali, alebo vychádzate? Ste priatelia?
• Alebo si od svojich podriadených drží odstup?
• Je prísny, nekompromisný, alebo si v práci robíte, čo chcete, a viete si vydupať pre seba aj nejaké výhody?

Ak to zoberieme ľudsky, tak šéfom by chcel byť každý. Veď, kto rád počúva, ako mu niekto iný prikazuje? Ale na druhej strane, niekto riadiť prácu viacerých pracovníkov musí.

Zoberte si iba takú obyčajnú stavbu nejakého domu. Ak na stavbe pracuje viac ľudí, každý z nich by chcel robiť to, čo je najľahšie a najjednoduchšie. Ale niekto musí robiť aj špinavú robotu, aj prenášať ťažké veci, aj robiť na mieste, kde sa príliš práši, alebo kde je zima. Kto z nás by si vybral horšiu robotu, ak by si mohol zvoliť niečo jednoduchšie a menej namáhavé? To je aj dôvod, prečo na svojich šéfov často nadávame a nie sme s nimi spokojní.

Je pravdou, že byť dobrým šéfom, vedieť si udržať rešpekt a zároveň byť aj ľudský a priateľský, nie je jednoduché.

Toto bol zatiaľ dosť dlhý úvod k tomu, čo nám apoštol Pavel v liste Efezským hovorí. Jeho slová sa vzťahovali na otrokov a ich pánov. Ja si myslím, že by sme ich dnes mohli použiť na vzťah medzi zamestnancami a ich šéfmi.

1. rada: …poslúchajte svojich telesných pánov….….. v úprimnosti srdca, ako Krista.
Pravdu povediac, zdá sa mi to čudné, že takúto radu dal Pavel otrokom, ktorí sa stali kresťanmi a uverili v Krista. Pán Ježiš sa vždy zastával ubiedených a určite vzťah otrokára a otroka nie je kresťanský. Ale ešte neprišla doba, aby sa otroctvo zrušilo, a Pavel, na moje počudovanie, k žiadnej vzbure nenabádal. Jeho rada bola počúvať a svedomito si plniť svoju prácu v tej situácii, v ktorej sa títo ľudia nachádzali. Dokonca dáva druhú radu.

2. rada: …neslúžte, len na oko,…..., ale ako služobníci Kristovi, ktorí z tej duše plnia Božiu vôľu.
To znamená, žiadne divadielko, žiadna robota iba na oko, pred ľuďmi, ale poctivo robte, čo robiť máte. Aj keď je to ťažká práca a mnohokrát aj neľudská.

Ako študent na gymnáziu som ešte zažil zemiakové brigády. Postavili nás na pole, prešiel traktor, vyoral zemiaky, a keď sa nám už nechcelo zohýnať, tak sme ich zahrabávali naspäť nohami. Ale keď prišla profesorka, tak sme vyhrabávali aj také, čo nevyoral traktor. Pred fyzikárkou bolo treba robiť dojem, aby videla, že sme poctiví a pracovití.

Apoštol Pavel hovorí, nerobte veci len tak na oko, ani nie kvôli človeku. Rob svoju prácu, ako keby si ju robil pre samotného Ježiša Krista.

3. rada: …oddane im slúžte, ako Pánovi a nie ako ľuďom.
Muselo to byť pre tých otrokov ťažké. Stali sa kresťanmi, uverili v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a mali jeho osobu v maximálnej úcte. Ale ich pán a otrokár ich zneužíval, neľudsky trápil, mnohokrát bil a trýznil a oni tomuto nespravodlivému človeku majú slúžiť tak, ako by to robili Ježišovi Kristovi? Prečo? Veď mnohí títo otrokári si takúto prácu nezaslúžili?

A nato nasleduje Pavlova 4. rada: ….keď dobre robíte, prijmete odplatu od Pána.
Myslím si, že tá štvrtá rada bola zároveň pre tých ľudí aj vysvetlením. Nie je dôležité, pre koho niečo robíte, ani to, aká tá vaša práca je, dôležité je, či to robíte poctivo a zodpovedne, pretože je to práca pre Pána Ježiša Krista.

Preto je toto slovo aktuálne aj v dnešný deň, a preto som ho nevynechal, aj keď som si aj ja zo začiatku myslel, že sa nás už dnes netýka.

Uvedomujete si bratia a sestry, v akých rozličných zamestnaniach dnes robíme? Sme ekonómovia, právnici, obchodníci, poľnohospodári, učitelia, technici, žiaci. Robíme v rôznych oboroch, máme rôzne zaradenie a všelijaké pracovné náplne. Robíme vo firmách a podnikoch, ktoré v dnešnej dobe zarábajú na ľuďoch ohromné peniaze, nie vždy svojich zamestnancov zaplatia tak, ako by mali. Koľkí by povedali, že ich terajšia práca je nezaplatená?

Mohli by sme sa sťažovať na zlé zaobchádzanie a boli by sme mnohokrát aj v práve, mohli by sme dokazovať nespravodlivosť v odmeňovaní vo svojich oboroch, ale pravda je taká, že nám Božie slovo radí: Rob svoju prácu poctivo a zodpovedne.

To, že nie je dostatočne ocenená, to, že je málo vážená, to ešte neznamená, že môžeme svoju prácu flákať, byť v nej lenivý, alebo ju nerobiť poctivo.

Veľakrát som počul ľudí povedať: za také peniaze, čo mi platia, im toto musí byť dobré. Božie slovo hovorí: Nie. Nech robíš akúkoľvek prácu, rob ju tak, akoby si ju robil pre samotného Pána Ježiša Krista. Keď zametáš ulice, tak to rob tak, akoby po nich mal kráčať Pán Ježiš, a keď muruješ stenu, tak ju muruj tak, akoby si ju robil pre Neho. A keď robíš ekonóma a účty, tak to rob tak, akoby si spravoval pokladňu samotného Krista. Toto je znak veriaceho človeka.

Uvedomte si, že naša práca nemá byť robená iba pre peniaze, ktoré dostaneme na konci mesiaca, ale je to aj odmena, ktorú máme u Pána Ježiša v nebesiach.

Cez prázdniny robili našej susede v Obišovciach strechu. Krov ostal pôvodný, vymenili iba debnenie, pokryli ho lepenkou a na vrch dali kanadský šindel. Robili to dva mesiace. Niekedy sa neukázali aj celý týždeň. Zatiaľ jej stihli zamoknúť dve miestnosti, takže popri oprave strechy musí aj maľovať.

Podobných skúseností s rôznymi firmami a ľuďmi máme mnohí. Čo tomu chýba? Poctivosť, čestnosť, ale aj zodpovednosť. Všetko, čo robím, mám robiť ako Pánovi, a nie ako ľuďom. To sa týka dospelých, ale aj detí. Ich prácou je učenie, škola.

Ak je na Slovensku vyše 80% kresťanov, ktorí by toto mali vedieť, ako je možné, že to v tých našich prácach takto vyzerá? Myslím si, že by sme mali začať každý od seba. S poctivosťou a zodpovednosťou vo všetkom čo robíme, aby aj iní mohli vidieť, že naša práca je na česť a chválu Božiu.

AMEN

Piesne: 495; 629; 203; 576; A:54
Texty: 5M 10,12–15; R 10,1–4; J 7,14–18; Ž 104,10–15.27–30