25. po Svätej Trojici 2008

Kázňový text: J 18,33–37

Blížime sa pomaly ku koncu cirkevného roka a tento text sa obsahovo k týmto nedeliam veľmi nehodí. Bol to prvý výsluch Ježiša Krista pred rímskym prokurátorom Pilátom. Ale tento text nehovorí iba o smrti. To by sme jeho zmysel a význam veľmi zúžili. Už miesto, kde v to piatkové ráno predviedli Ježiša o niečom svedčí. Svedčí o tom, že ľudia nechcú nie len Ježiša, ale ani kráľovstvo, ktoré prinášal.

Nepatrí medzi nás, nechceme ho tu medzi sebou, nemá s nami nič spoločné.

To absolútne dištancovanie sa od Ježiša je dištancovaním sa aj od kráľovstva Božieho, ktoré priniesol. Židia to chcú mať od seba čím ďalej. Dokonca sami ho predvedú pred cudziu moc, cudziu vládu, aby to urobila ona. Ak by išlo o súd nejakého iného žida, žiadali by skôr Piláta, aby ho mohli súdiť oni sami, pretože je z ich národa. Tento raz je všetko iné. Chcú sa zbaviť kritika, odstrániť konkurenciu, vyhnúť sa nepríjemným stretnutiam s tým, ktorý dráždi ich svedomie.

Ježiš videl veci ináč, nebál sa otvoriť ústa a povedať i tým najvyššie postaveným, že zle si vykladajú Božie slovo, že zle pochopili Božiu vôľu, že prekrúcajú pravdy, že berú veci veľmi povrchne.

• Kto tieto výpady dokáže stále počúvať?
• Komu nebudú vadiť výčitky, ktoré tnú do živého a dotýkajú sa tých najnepríjemnejších vecí života?
• Veď keď nebolo Ježiša, tak bolo všetko v poriadku!
• Nikto nám nič nevyčítal, boli sme spokojný a kľudný.

Nie je to príjemné, ale je to tak. Ak je Pán Ježiš niekde prítomný, vždy vyvedie človeka z pokoja, kľudu i rovnováhy. Aj ten rozhovor s Pilátom mal akoby podobný scenár. Bolo to len pár slov, ktoré medzi sebou prehodili, ale vždy rázny a suverénny Pilát, zrazu stratil akoby pevnú zem pod nohami. Za normálnych okolností odsúdiť na smrť nejakého človeka nebol pre neho až taký problém. On ako Ríman si určite povedal: o jedného žida menej či viac nič sa nedeje. Ale pri Ježišovi to bolo iné. Nemal pokoj. Poslal ho k Herodesovi, aby ho on odsúdil. Snažil sa ho vymeniť neskôr za lotra Barrabáša a potom si ešte myslel, že bičovanie by malo židom ako trest postačiť, ale nič z toho nezabralo. Pilátova manželka, hoci sa z Ježišom ani nerozprávala mu poslala odkaz, aby nemal nič s týmto človekom, aby dal od neho ruky preč.

• Stretnutie s Ježišom veľa ľudí vyviedlo z rovnováhy. Nebolo jednoduché ho stretnúť a zaostať taký ako pred tým. Je to ako stúpiť cestou na ostrú skalu, buď sa vám noha zošmykne na jednu, alebo na druhú stranu, ale na ostrej hrane nevydržíte.
• Zažili to napríklad učeníci, ktorých zavolal, aby ho nasledovali a oni nedokázali odolať, boli premožený a oslovený Bohom.
• Nikodém, ktorý sa raz v noci rozprával z Ježišom bol zrazu v rozpakoch a nevedel čo mu má na jeho slová odpovedať. Po Ježišovej smrti prišiel práve on pred Piláta a vyžiadal si jeho telo.

Boli však aj stretnutia a rozhovory, ktoré nedopadli dobre.

• Bohatý mládenec sa tiež chvíľu rozprával s Ježišom. Dokonca jeden z evanjelistov zaznamenáva, že Ježiš si ho zamiloval, ale mládenec potom smutný odišiel. Tento rozhovor neskončil nijako slávne.
• Ale aj mnohé ďalšie, ktoré viedol Ježiš so zákonníkmi a farizejmi nedopadli nič moc. Väčšina z nich skončila nenávisťou a rozhodnutím, že s ním musia niečo urobiť, hoci aj zabiť.

Nehovoriac o stretnutiach, ktoré úplne vyviedli ľudí z rovnováhy života.

• Zacheus, ktorý stretol Ježiša, keď prechádzal neďaleko svojho domu, jeho život sa od základu zmenil a Ježiš musel povedať: …..dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým.
• Určite ohromnú zmenu zažila aj žena hriešnica, ktorú predviedli pred Ježiša, pretože ju pristihli pri cudzoložstve a chceli ju ukameňovať. Bolo to iba pár slov, ktoré jej Ježiš povedal: ani ja ťa neodsudzujem, choď a nehreš viacej.

Ozaj nebolo potrebné byť dlho v Ježišovej blízkosti a človek bol hneď postavený do situácie, v ktorej sa musel rozhodnúť, či je na jeho strane, alebo bude ďalej proti nemu. Presne tak to povedal aj Ježiš: nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. Raz sa každý musí jednoznačne rozhodnúť.

O tomto náš život je. Človek, ktorý ešte nestretol Krista pred takýmto rozhodnutím, ešte nestál, ale každý, kto takéto stretnutie zažil sa už buď na jednu, alebo na druhú stranu postavil. Nemuseli ste povedať vôbec nič. Už tým, že ste nezareagovali, nič neurobili, už tým ste povedali všetko.

A teraz to najdôležitejšie. Kde som takéto stretnutie zažil?
Kedy to bolo, keď som stretol Krista?

Možno teraz listujete v pamäti a rozmýšľate: Kedy som sa ja vo svojom živote dostal do situácie v ktorej Pán Ježiš chcel odo mňa, aby som sa rozhodol buď pre neho, alebo proti nemu?

Ozaj neviem, koľko krát to už vo vašom živote bolo, ale aj teraz táto chvíľa je jednou z nich. Tento kostol, tieto bohoslužby, táto kázeň vás stavia do takej istej pozícii v akej sa nachádzal Pilát, žena hriešnica, Peter – učeník Pána Ježiša , či farizeji a zákonníci a mnohí, mnohí ďalší. Stretnutie s Ježišom nebude tu na zemi zočí voči, stretnutie s Ježišom, je stretnutím s jeho slovom. A to slovo je vždy zároveň aj pozvaním pre Krista. Každá jedná ponuka, ktorá hovorí o hriechu, ktorého sa máme vystríhať, či varovať, každé napomenutie, ktoré tu z tohto miesta počujete nedeľu čo nedeľu, každé pozvanie k viere a zbožnosti je takou istou životnou ponukou, akú mal napríklad Zacheus, alebo každí, kto v tej dobe stretol Ježiša osobne. Koľko krát sem prídete a počúvate Božie slovo, toľkokrát vás Pán Ježiš stretáva a ponúka vám, aby ste sa pre neho rozhodli. Keď ste zareagovali, poslúchli nejaké napomenutie, urobili ste z nejakého hriechu pokánie – rozhodli ste sa pre Krista. Ale koľkokrát ste ostali nedotknutý, bez odozvy – i to je postoj i to sa počíta za reakciu na Kristovo pozvanie.

Uvedomme si, že vždy, keď sa stretávame s Božím slovom, stretávame sa so živým Kristom a vždy vtedy sme dotlačený k tomu, aby sme sa rozhodli.

A to sa netýka iba vás, ktorí pravidelne prichádzate na Bohoslužby. Keď si predstavím, že všetci tí ktorí prichádzajú napríklad na kresťanské pohreby sa stretávajú vtedy s Kristom a tým ich Boh stavia automaticky do situácie v ktorej sa musia rozhodnúť, tak si uvedomujem, koľko odmietania zo strany ľudí Pán Ježiš zažíva. Ale zároveň si aj uvedomte, koľkými príležitosťami, ktoré Boh človeku dáva takto ľudia mrhajú. Pilát sa stretol s Kristom a napriek tomu, že to bolo iba jeden jediný krát sa musel rozhodnúť. Rozhodol sa tak, ako sa rozhodol, dal vedome popraviť nevinného človeka a s tým musel ďalej žiť. S tým vedomím aj zomrel a stým vedomím sa raz postaví pred sudcu živých i mŕtvych.

Lenže to isté čaká aj na každého z nás. Skúste si tak v duchu premyslieť, koľko krát ste sa teda stretli už v živote s Kristom a koľko krát ste sa rozhodli zle? Možno ako farizeji, bohatý mládenec, či sadukaji. Koľko krát sme nezareagovali vôbec a to stretnutie ostalo bez povšimnutia. Ostali sme tvrdý vo svojom srdci a nedotknutý. A koľko krát to bolo stretnutie podobné Zacheovmu, Nikodemovmu, Petrovmu?

Stretnutia so živým Kristom zažívame oveľa častejšie, ako si to vôbec uvedomujeme a priznáme. O to častejšie sa nám stáva, že si jeho osobnú prítomnosť ani nevšimneme.

AMEN

Piesne: 193; 512; 203; 647; A:53
Jób 14,1–6; R 14,1–9; Mt 24,15–28; Ž 76,2–13