Nedeľa po Novom roku 2009
Kázňový text: Mk 6,19–29
Jednou z možností kázňových textov v nedeli po Novom roku je aj osoba Jána Krstiteľa a okolnosti jeho smrti. A tak by som si chcel dnes spolu s vami všimnúť dve veci, o ktorých hovorí náš kázňový text.
- Prvá vec je samotná smrť Jána Krstiteľa, veľkého muža a proroka prvého adventu.
- Druhá vec je postoj kráľa Herodesa k Jánovi. Na jednej strane to bol hnev a nenávisť pre kritiku, ktorú si verejne vypočul na svoju adresu, ale aj zvláštna poznámka evanjelistu Marka o tom, že ho napriek tomu rád počúval a vnímal ho ako autoritu, ako proroka.
Ale poďme spolu od začiatku. Cez tohtoročný advent sme o Jánovi Krstiteľovi veľa nehovorili, ale nemôžeme zabudnúť na jeho autoritu a úctu, ktorú si u ľudí vybudoval. Keď sa o Pánovi Ježišovi ešte vôbec nič nevedelo, keď ešte verejne neúčinkoval a nemal ešte učeníkov, v tej dobe už Jána Krstiteľa považovali za proroka. Považovali ho za Božieho muža, cez ktorého Boh rozprával, a pre mnohých bolo dôležité byť pri ňom a počúvať ho. A tu nehovoríme iba o chudobných a biednych ľuďoch, žobrákoch, ale aj o zbožných farizejoch a zákonníkov, ktorí vyšli k Jordánu, aby Jána Krstiteľa videli a počuli.
Ján Krstiteľ bol prvý, ktorý upozornil na Pána Ježiša Krista, a nebolo to iba niečo malicherné. Veď pred celým zástupom povedal, že nie je hodný Mu rozviazať remienky na obuvi. A to bolo veľmi veľké svedectvo.
Len potom sa cesty obidvoch týchto mužov rozišli. Pán Ježiš si po krste našiel svojich učeníkov a začal verejne pôsobiť a Ján ostal akoby niekde bokom. Nestal sa Ježišovým učeníkom, a potom krátko na to skončil vo väzení. Vieme presne aj kvôli čomu.
Herodes prebral manželku Herodiadu svojmu bratovi Filipovi. V podstate sa dopustil cudzoložstva. Lenže, kto by to bol povedal kráľovi priamo do očí? Nikto. Jediný Ján Krstiteľ sa verejne ozval a hovoril o tom celkom otvorene. Preto ho Herodes dal zavrieť do väzenia. Herodiada ho kvôli tomu tak znenávidela, že ho chcela dať vo väzení zabiť. Nakoniec Ján Krstiteľ zomrel pre hlúposť, banalitu, nepodstatnú a bezvýznamnú vec, ako bol Herodesov sľub pred spoluhodovníkmi.
Tak dôležitý a významný muž, ktorý pripravoval cestu Pánovi Ježišovi, zomrel len preto, že Herodes bol na hostine očarený tancom Herodiadinej dcéry. To skutočne vyznieva hlúpo. Nezmyselná smrť, ktorá vôbec nemusela byť.
• Ako tomu máme rozumieť? • Bol Ján Krstiteľ už nepotrebný? • Pán BOH si ho využil na nejakú prácu a potom sa už o neho nestaral?
Niekto môže povedať: Áno, tak to presne vyzerá. Keď pripravil cestu Ježišovi, už nebol potrebný. Urobil to, čo mal, a dostal „padáka“.
Keď som nad tým rozmýšľal, tak ma to presne tak napadlo. Ale potom som si spomenul na slová samotného Jána Krstiteľa: Kto má nevestu, je ženích, a ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je úplná. On musí rásť a ja sa umenšovať. (Ján 3,29–30) Tieto Jánove slová hovoria za všetko. Ján si uvedomoval svoju úlohu. Vedel, prečo je tu na zemi, aj to, čo presne má urobiť. Ťažko v tom nájdeme nejakú ľudskú logiku. On sa necítil ukrivdený, že akosi zmizol z výslnia. Tak, ako to sám povedal, že tým ženíchom je niekto iný, On je iba priateľ ženícha.
Na svadbe by mal byť len jeden ženích a jedna nevesta, oni sú v ten deň dôležití, im sa venuje všetka pozornosť. Ján si uvedomil, že sa ľudia musia sústrediť na Krista a on nechcel byť prekážkou.
To je veľký problém nás kazateľov. Často v tej našej zvesti slova rastieme my ľudia. Ale má to byť presne tak, ako pri Jánovi. Ježiš musí rásť, Jeho slovo musí byť mocné a nás by pri zvesti slova vôbec nemalo byť vidno.
Ján Krstiteľ odišiel zo scény, aby dal priestor hlavnému aktérovi, ktorý priniesol spasenie. Odišiel takým čudným spôsobom, ale nikto si ho už viac neplietol s Mesiášom. Kým žil, slúžil svojmu Bohu.
Z tohto pohľadu to vôbec zbytočne a nezmyselne nevyzerá. A ak zoberieme do úvahy slová Pána Ježiša, ktorý o Jánovi Krstiteľovi povedal, že medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa, tak môžeme aj za tým vidieť Božiu moc a Božie riadenie.
Tá druhá vec, ktorá je veľmi zaujímavá, je postoj kráľa Herodesa. Evanjelista Marek zaznamenal, že sa ho Herodes bál, pretože videl, že je spravodlivý a svätý. Hovoríme o synovi Herodesa Veľkého, ktorý po smrti otca dostal pod nadvládu Galileu. História o ňom hovorí ako o Herodesovi Antipasovi.
Ja sa pýtam, čo to znamenalo, báť sa, pre kráľa Herodesa? Bol to panovník, o ktorom jeden jeho poddaný verejne vyhlasoval, že žije v smilstve, aj keď to všetci vlastne vedeli. Hovorí sa tomu verejné tajomstvo. Takže, o akom strachu sa tu vlastne hovorí? Nakoniec, tak či tak dal sťať Jánovi hlavu len preto, že to sľúbil Herodiadinej dcére, a len preto, aby neutrpela jeho česť, lebo najprv niečo sľúbil a potom by to nedodržal. Z čoho mal teda pred Jánom obavy? Marek píše, že keď ho počúval, bol mnoho ráz v rozpakoch. Myslím si, že aj kráľ Herodes vycítil, že Ján je muž poslaný od Boha. Že za jeho slovami treba hľadať slová Božie, a to mu naháňalo strach. Napriek tomu ho rád počúval. Teda nebolo to iba raz, čo sa s ním rozprával.
Toto je moc Božieho slova. Na jednej strane je prísne, napomína, vŕta do živého, ale ak ho začnete brať vážne a budete nad ním rozmýšľať, bude vás lákať a ťahať k sebe. Takéto reakcie aj veľkých panovníkov nie sú ojedinelé. V Skutkoch apoštolských opisuje Lukáš ako apoštol Pavel stál pred kráľom Agripom. Hovoril mu o Ježišovi, a keď skončil, Agripa vyhlásil: Bezmála by si ma presvedčil a spravil zo mňa kresťana.
Ak nie je človek absolútne v opozícii voči Božiemu slovu, ono dokáže zasiahnuť a zaujať. A je to stále tak aj dnes. Človek ho dokáže vnímať a počúvať.
Zažil som mnoho poslucháčov, ktorí počúvali s ohromným odporom. To vidíte na tvári. Úplne meraví, s výrazom vzdoru až hnusu, možno preto, že sú v tom kostole nasilu, alebo pohŕdajú všetkým, čo tu počujú a vtedy je ťažké prelomiť to.
Veľakrát prídu do kostola ľudia s nenávisťou voči všetkému, čo sa v kostole deje. Vtedy to slovo nemá šancu. Pamätám sa, keď na Gemeri bývali pohreby v kostole, a tak sa dnu ocitli aj ľudia, ktorí by do kostola nikdy neprišli z presvedčenia. To pohŕdanie na tvári všetkým, čo sa v kostole dialo, sa nedalo zakryť. Ale vtedy je človek aj hluchý, aj slepý.
Herodes taký nebol. Na chvíľu ho Jánova zvesť akoby lámala. Vedel, že cez Jána Krstiteľa k nemu hovorí Boh. Ale nakoniec v ňom predsa len prevládla a zvíťazila vlastná pýcha a hrdosť.
Taký vnútorný boj určite zažívame všetci. Keď sedíme a počúvame kázeň, a ono nás to buď láme a láka, alebo ostaneme tvrdí, neoblomní a nezasiahne, ale to slovo prejde okolo nás. Akoby hrach na stenu hádzal. Dajme si, bratia a sestry, na toto veľký pozor. Nezatvárajme dvere svojich sŕdc skôr, ako k nim dôjde Pán Boh so svojim slovom.
AMEN
Piesne: 71; 70; 218; 242 A 23
Texty: 4M 13,25–28; Žid 3,1–8; Ž 52,2–11; Mat 2,13–23
