Zjavenie Krista Pána 2009

Kázňový text: Mt 2,12

Je to veľmi jednoduchý a informatívny text, ktorý súvisí práve z dnešným sviatkom Zjavenia Krista Pána Mudrcom. Ak máte radi kriminálne filmy, tak je to ako v nich. Mudrci od východu obídu kráľa Herodesa a nevrátia sa, aby mu oznámili, že to dieťa našli a kde presne sa nachádza.

Zasiahol Pán Boh cez sen a oni obchádzajú Jeruzalem a idú do svojej krajiny úplne inou cestou. Jozef a Mária s malým Ježišom dostali náskok niekoľko dní, či mesiacov, aby sa mohli ukryť pred Herodesom a jeho vojskami. Pre nás je to čisto informatívna správa, ale byť v koži Márie a Jozefa je to vec, ktorá im zachránila život.

Ja by som chcel tento text dnes použiť ako určitý obraz a symboliku našich krokov v nasledujúce dni, týždne a mesiace. Dnešným sviatkom Zjavenia Krista Pána mudrcom končíme vianočné sviatky. Odzdobíme stromčeky, poupratujeme darčeky, vyriadime špajzu od zbytkov, ktoré sme nedojedli a nabehneme do bežných pracovných týždňov, kde tých voľných dní bude podstatne menej.

A tu je vlastne prvá časť paralely z mudrcmi od východu. Celá púť za novonarodeným kráľom bola určite aj pre nich dobrodružnou cestou, niečím zvláštnym, ojedinelým až sviatočným. Je to také vybehnutie zo stereotypu, zo zabehaných koľají, poriadku a pravidelnosti. Presne tak ako pre nás vianočné sviatky a s tým súvisiace voľno. Mudrci sa museli vrátiť. Našli dieťa poklonili sa a cestovali domov. Niečo nevšedné a netradičné sa skončilo. Treba sa vrátiť naspäť tam, odkiaľ sme prišli, ale návrat je trochu iný. Cesta, ktorú si vybrali, bola iná.

Myslím si, že aj nám je potrebné sa po sviatkoch vrátiť späť do každodenného života, ale tak ako mudrci, trochu inou cestou. Nemyslím na nejakú komplikovanú obchádzku. Niekde cez Košice, či Prešov, ale inou cestou v zmysle niečím ovplyvnený a poznačený. Ísť inou cestou, ako to bolo pred sviatkami.

Ako veriaci ľudia by sme mali na sebe stále pracovať, doslovne niečo vylepšovať. Meniť postupne veci vo svojom živote. Vyberať si inú cestu, tak ako to hovorí náš text.

Na Nový rok brat dozorca spomínal také krásne predsavzatie. V úvodzovkách: „Kuric budzem, ale pic neprestanem.“ Vtipy si nepamätám, ale tento som si zapamätal. Je taký rýdzo slovenský. Ale nemyslím teraz len na to pitie a fajčenie, ale na to že hovorí: Nič vo svojom živote nepotrebujem zmeniť. Všetko je dobré tak ako je a ako bolo. Načo sa niečomu takému venovať.

Ale úprimne. Pozrite sa na naše rodiny a naše rodinné vzťahy. • Môže tu niekto z nás vstať a povedať, že v jeho rodine je všetko v absolútnom poriadku, že nič nemusí ani napraviť ani zmeniť? • Že ak bude žiť a správať sa tak ako minulý rok, tak to bude všetko dobré?

Ak by sme boli aspoň trochu objektívni, tak sa asi nikto neprihlási. Keď porozmýšľame, určite nájdeme veci, ktoré by sme mohli zariadiť inak. Slovami nášho textu, ísť inou cestou. A k tomu je zmena veľmi potrebná.

Poďme trochu inou cestou v našich manželstvách. Nemusíme hneď robiť revolúciu, len niečo čo bolo doteraz zlé trochu napraviť. Bývame skoro všetci na dedine, takže vieme všetci čo to znamená starať sa o dom. Je to jeden nekonečný príbeh, kupovania, prerábania, opravovania, reparovania a nikdy nemôžete povedať, že už je konečne všetko hotovo. Ale vzťahy medzi manželmi sú také isté. Tiež je to o nekonečnom opravovaní a reparovaní, o hľadaní správnych postojov a ciest. Ide o to, aspoň trochu zmeniť cestu, vylepšiť spôsob v prístupe, vyvinúť viac iniciatívy. Ak to bude trochu lepšie zo strany muža a trochu zo strany ženy, je to kus cesty, ktorú môžeme prejsť, aby sme žili lepšie.

Poďme k výchove našich detí. Ktoréhokoľvek rodiča, ktorý má menšie deti sa opýtate, či sa dosť venuje svojim deťom, každý odpovie nie. Sme dosť sebakritickí, uvedomujeme si, že by sme mali s nimi tráviť viac času, žeby sme sa im mali viac venovať, ale priznanie si chyby ešte neznamená automaticky nápravu. Aj tu by sme si po vianočných udalostiach mali povedať, že pôjdeme inou cestou ako doteraz. Že si skutočne nájdeme viac času i viac trpezlivosti, aby sme znova na konci roka 2009 nemuseli skonštatovať, že bolo toľko roboty, že na deti nebol čas.

A poďme aj k mladým ľuďom a teenagerom. Všimnite si, že pri nich len konštatujeme aký sú zlí a nevychovaní, nezvládnuteľní a drzí atď., atď.… Aj tu by určite pomohlo viac času, viac rozhovorov, ale aj viac prijatia a pochopenia. Zvoliť si znova inú cestu, nie ako bola doteraz. Každá zmena prekvapí a zaujme.

A nemôžeme tu obísť ani starších ľudí. Všeobecne sa vzťahy medzi mladšou a staršou generáciou pokazili. Starší ľudia sú veľmi citliví, vedia sa ich dotknúť rôzne malichernosti či detaily. A tam zo strany mladších treba skutočne veľa trpezlivosti.

• Predvčerom som sa rozprával s jedným kolegom, ktorý pochovával staršiu ženu. Mala cez 98 rokov a žila v nejakom domove sociálnych služieb. Zomrela v nemocnici. Zatiaľ by na tom nebolo nič nezvyčajné, až na to, že v úmrtnom liste, ako dôvod smrti bola uvedená podvýživa. A to už čudné je.

Úcta k šedinám, ohľaduplnosť, rešpekt sa nám dávno vytratili z našich vzťahov. Ak máte v dome niekoho staršieho, či už otca, mamu, starého otca, starú mamu, aj tu by si bolo potrebné nájsť inú cestu. Trochu citlivejšie jednanie, nájsť milé slovo, niekedy viac opatery.

Myslím si, že teraz je čas na tieto zmeny. A nespájal by som to len s novým rokom a novoročným predsavzatím. Ten dôvod prečo urobiť nejakú zmenu v našich životoch je v niečom inom.

Pre mudrcov z východu to bolo hľadanie dieťaťa, ktoré sa malo stať neskôr veľkým kráľom. A im sa cesta hľadania vydarila. To dieťa našli. Nám o Božom synovi hovorili celé Vianoce. Vieme o tom dieťati viac, ako títo muži. Vieme prečo Ježiš prišiel na svet a vieme aj čo kvôli nám urobil. Náš dôvod na zmenu môže byť prejavom vďaky voči nemu. Ak Boh kvôli mne a tebe brat, sestra poslal svojho syna, tak ja aj ty kvôli Bohu môžem urobiť zmenu aj vo svojom živote. Prospeje to mojim blízkym a prospeje to aj mne.

Myslím, že zase o rok povedať: Mohol som sa viac venovať deťom, či mal som byť k manželke či k manželovi lepší, je prejavom ohromnej ignorancie toho čo voči nám na Vianoce urobil Boh. Každé Vianoce si uvedomovať stále tu istú chybu, bez akejkoľvek snahy ju napraviť je BARBARSTVO a nie prejav pokánia.

Bratia a sestry dnes vás chcem pozvať k inej ceste a inému prístupu v našich životoch. Sme veriaci ľudia a dôvod urobiť nejakú zmenu máme vždy, ak je to zmena k lepšiemu.

AMEN

Piesne: 54; 77; 36; 592; A:15
Texty: Ž 72,1–11; Mt 3,13–17; Iz 60,1–6