3. pôstna 2009

Kázňový text: Ef 5,1–2

Dnes sa budem snažiť hovoriť čo najjednoduchšie a najpraktickejšie. Pokúste sa spolu so mnou nájsť odpoveď na jednu veľmi jednoduchú otázku: Čo chce od nás Boh? Ja to považujem za úplný základ viery človeka.

Viem, že si ľudia pojem viery veľmi často mýlia s nejakým pomyslením na to, že niekde vo vesmíre existuje nejaká vyššia bytosť, ktorú nazývajú Boh. A to je všetko. Nič viac o Ňom nechcú vedieť, vôbec sa o Neho nezaujímajú, ani Ho nehľadajú. Iba tvrdia, že sú veriaci ľudia a veria v takéhoto neznámeho Boha.

Lenže, hovoriť o viere v Boha a nespomenúť pritom, že ak Boh je, tak má na svoje stvorenie, teda na človeka, aj nejaké požiadavky, je podľa mňa veľmi povrchné, a to sa veľmi ťažko dá nazvať vierou.

Mne to jednoznačne vychádza tak, že ak niekto v Boha verí, tak aj vie, čo Boh od neho chce. Viera nie je iba o tom, či niekto existuje, alebo neexistuje, ale je to predovšetkým o vzájomnom poznaní.

Ak by som si dnes prišiel do vášho domu požičať 500,– eur, možno by ste zaváhali, ale asi by som z vašich domov vo väčšine prípadov odišiel aj s peniazmi vo vrecku. Aspoň si fandím. Ale úplne cudziemu človeku, ktorého by ste stretli prvýkrát v živote, by ste peniaze iba tak nepožičali. Je to vec poznania, z ktorého sa rodí dôvera.

Musím sa priznať, že som taký prípad už zažil v Chyžnom. Nejaký človek bol u jednej našej cirkevníčky so slovami, že ho poslal farár, lebo si potrebuje požičať peniaze. Bol som veľmi rád, že mu vtedy tie peniaze nedala.

K viere je potrebné poznanie, a to je veľmi dôležité aj vo viere v Pána Boha. Takže, keď vyznávame, že veríme v Trojjediného Boha, tak to logicky znamená, že by sme mali vedieť, čo od nás žiada.

Keď som asi pred dvoma mesiacmi bol v jednej triede Evanjelického gymnázia v Košiciach, rozvinula sa diskusia o tom, aký Boh je ten pravý a skutočný. Ktoré náboženstvo je to pravé, keď je ich vo svete tak veľmi veľa. Boli to starší študenti a bol som prekvapený, aké liberálne boli ich názory. Povedali, že Biblia je iba jedna z mnohých možností poznania Boha. Čo ma trochu, vzhľadom na kresťanskú školu, zarazilo. Tvrdili, že sú aj iné knihy o Bohu, a iné náboženstvá, ktoré o Bohu učia. Až tam padol názor jednej dievčiny, že Boh je nejaká bytosť vo vesmíre, ktorý stvoril svet a je niekde tam ďaleko a pozerá sa na nás ľudí. A ja som sa pýtal: To je všetko, čo o tom Bohu vieš? Nič viac ťa nezaujíma? Čo, napríklad, ten Boh od teba chce?

Odpoveď bola veľmi všeobecná. Aby som žila dobrý život.

Vtedy som si uvedomil, že to je perfektná viera a ešte lepší boh, pretože je ďaleko a v podstate odo mňa nič nechce. Lebo žiť dobrý život, to je fráza, za ktorú môžete skryť všetko. I bezohľadnosť, i chamtivosť, i svoju nenávisť, i smilstvo, i podvody, i klamstvo, i ľahostajnosť a mnoho ďalších vecí. Len to stačí správne podať a po svojom si to vysvetliť. Veď Boh chce, aby som žil dobrý život.

Všeobecný Boh má veľmi všeobecné požiadavky. Ale konkrétny Boh má aj konkrétne veci na tých, ktorí v neho veria. A ak veríme v Boha, ktorý sa nám vyjavil skrze Božie slovo, Bibliu, tak je to maximálne konkrétny Boh a s maximálne konkrétnymi požiadavkami na každého z nás.

Možno je problém aj v tom, že ich nevieme celkom sformulovať a nejako jednoducho a jasne povedať. Najmä vtedy, keď nám niekto takúto priamu otázku položí. A o to sa pokúsil apoštol Pavel v našom kázňovom texte.

U Pavla sme naučený, že hovoril často veľmi komplikovane a zložito, ale tu, v týchto veršoch, je to jasné a ľahko pochopiteľné. Len si musíte predstaviť nejakú usporiadanú rodinu a v nej manželov s malými deťmi. Takto to apoštol Pavel podáva kresťanom do Efezu. Napodobňujte teda Boha, ako milované deti. Teda tak, ako malé dieťa napodobňuje vo svojom správaní svojich rodičov, ako od nich preberá spôsob rozprávania a jednania, ako sa učí vyjadrovať, používať slová, ako napodobňuje spôsoby otca i matky. Tak máme robiť to, čo robí Pán Boh.

Koľkokrát sa teraz ukážeme v Chyžnom, toľkokrát sa ľudia pozerajú na naše deti a zaradzujú ich. Ten je čistý otec a ten zase bije na mamu. Ten má také spôsoby ako vy, aj tak chodí. Nedá sa tomu odporovať. Každý sme aspoň niečo podedili a prebrali od svojich rodičov, pretože sme dlhý čas boli pod ich vplyvom. A na to nie je potrebná žiadna veda, je to jednoducho životná skúsenosť. Preto ju apoštol Pavel pripomenul a povedal, že každý kresťan by mal napodobňovať Boha.

Otázka je: V čom? V čom sa mám podobať Bohu, ktorého som nikdy nevidel? Pavel to hneď dovysvetlil, keď povedal: …žite v láske, ako aj Kristus miloval vás… takže napodobňovanie Boha je napodobňovaním lásky Kristovej. A tá má také dva základné stupne.

Prvým stupňom je postoj lásky k ľuďom, ktorú Pán Ježiš skutočne žil. Ohromný bol hlavne prejav lásky k ľuďom, ktorých už nikto pre ich vlastné chyby nedokázal milovať. Ježiš prejavoval lásku k tým, ku ktorým už nikto milý, ani láskavý nebol. To boli colníci, hriešnici, neviestky… Vždy milé slovo, vždy ponúknutá pomoc. Bez hnevu a odsudzovania.

Poviete si, mal som začať inou skupinou ľudí, rodinou, priateľmi, ale toto je samozrejmé. Milovať tých, ktorí nás milujú, nie je umenie, to vieme a dokážeme to, ale milovať tých, ktorými pohŕdame, alebo tých, ktorí patria k našim nepriateľom, je oveľa ťažšie. Ale toto nás učí Pán Ježiš tak, ako otec, ktorý dáva príklad svojim deťom. Takúto lásku od nás náš Boh očakáva, ale ľuďom, od ktorých Boh chce len dobrý život, tam také ťažké požiadavky nie sú.

Boh nám hovorí: Miluj tých, ktorých je ťažké milovať a správaj sa k nim tak, ako sa správaš k samému sebe. Je to teda veľmi jednoduché, čo nám vysvetľuje apoštol Pavel, a zároveň aj nekonečne zložité. Pokúsme sa v tomto napodobniť Pána Boha

Ale je tu ešte jeden stupeň lásky, ktorou Kristus miloval. Je to láska, v ktorej samého seba vydal za nás na smrť, aby sa z toho stala obeť Bohu príjemnej vône. Božie slovo hovorí, že niet väčšej lásky ako obetovať svoj život za svojho blížneho. Pán Ježiš obetoval ten svoj aj za svojich nepriateľov. To je cieľ, o ktorý sa môžeme začať snažiť.

Dokážeme sa vôbec v dnešnej dobe pre niekoho obetovať? Počul som taký humorný výrok: Každý myslí iba na seba, len ja myslím na mňa. Teda som taký istý, ako všetci ostatní.

Dnes sa už nedokážeme zohnúť ani pre papierik na ulici, veď nech ho odprace ten, kto ho tam vyhodil. A ako v takej dobe, keď sme tlačení zo všetkých strán, keď nás tlačí nezamestnanosť a hospodárska kríza, dokážeme ešte priniesť nejakú obeť?

Obetovať sa pre niekoho iného bolo vždy ťažké, ale idú časy, keď to bude ozaj komplikované. Boh kresťanov však veľmi konkrétne a jasne pozýva človeka k tomu, aby miloval nepokryteckou láskou, a ak je treba, aby sa pre druhého obetoval.

AMEN

Piesne: 100; 105; 109; 465; A:27
Texty: Zach 3,1–5; 2K 12,7–10; L 4 31–37; Ž 34,16–23