Veľký piatok 2009

Kázňový text: pašie

Koniec veľkopiatkových pašií znie dosť hrôzostrašne. Zapečatili kameň a postavili stráž. Amen. Počuli sme tieto udalosti už veľakrát. A v tom je určité nebezpečenstvo. Hrozí nám všednosť.

• Veď všetko toto už dávno viem.
• Veľa som o tom počul.
• Už sa ma to až tak nedotýka, už to pre mňa nie je až také emotívne.

Keď mi zomreli stará mama, bolo mi veľmi ľúto, mali sme ju so súrodencami veľmi radi, ale postupne časom sa s tým človek naučí žiť a berie to už ako fakt, s ktorým sa zmieri. A ak mi zo začiatku chýbali, keď som prišiel domov, a oni neboli v kuchyni, ani vo svojej izbe, tak teraz už ich ani nečakám, ani nehľadám.

Vieme sa zmieriť i so smrťou, i so stratou blízkeho človeka, a mám pocit, že takýto postoj už niekedy máme aj k smrti Pána Ježiša Krista. A nedokážu to zmeniť ani chvíle strávené na Veľký piatok v kostole, ani čítanie pašiových udalostí.

A darmo budem opakovať, že Pán Ježiš zomrel za nás a za naše hriechy, nebude to oveľa emotívnejšie, ani to viac nebudeme preciťovať.

Smrť Pána Ježiša na golgotskom kríži nie je iba vec pocitov. Tomu, čo sa tam odohralo, je potrebné aj rozumieť. A ja si dnes pomôžem jednou udalosťou z pašií, ktorá bola súčasťou Veľkého piatku. Aj keď sme o nej počuli na Kvetnú nedeľu.

Na Veľký piatok, mimo Pána Ježiša a dvoch lotrov, zomrel ešte jeden človek. Určite nie tak dôležitý a tak významný. V podstate sa na neho snažíme zabudnúť. Jeho smrť nemala žiadny vplyv na dejiny ľudstva, ani na žiadne iné udalosti. Ukázala len, aký je život človeka beznádejný a doslovne stratený. Viete, o koho smrti hovorím?

O smrti Judáša Iškariotského. Aj on zomrel na Veľký piatok. V ten istý deň, ako Pán Ježiš Kristus, aj keď z jeho smrti nikto nič nemal, bola zbytočná, nezmyselná a beznádejná.

Judášovo rozhodnutie prezradiť miesto, kde Pán Ježiš bude vo štvrtok večer v čase pred veľkými židovskými sviatkami, je dosť ťažko vysvetliteľné.

• Evanjeliá spomínajú, že mal vždy problém s peniazmi, že si brával so spoločnej pokladne, ktorú mal Ježiš s učeníkmi. • Niektorí teológovia hovoria, že len chcel dostať Ježiša do situácie, v ktorej by sa konečne niečo rozbehlo a pohlo. Možno si myslel, že Ježiš využije svoju zázračnú moc a niečo urobí.

Ale všetko toto sú iba dohady. S určitosťou vieme iba jedno, že nechcel Ježišovu smrť. Lebo, ak by mu išlo o to, jeho život by neskončil tak, ako skončil. Možno si nedomyslel, čo jeho udanie spôsobí, možno si predstavoval niečo iné, ale faktom je, že sa zapísal do dejín a do povedomia ľudí ako najväčší zradca a podliak.

Ak sa niekedy hovorí o učeníkoch, hovoríme o nich ako o ľuďoch, ktorí stáli pri zrode Kristovej cirkvi, ako o ľuďoch, ktorí niečo veľké dokázali. Ale o Judášovi hovoríme ako o človeku, ktorého život bol zbytočný, premárnený, stratený.

Pri tom bol pozvaný a povolaný, ako aj ostatní, a mal rovnaké príležitosti a možnosti. Nemôžeme povedať, že by bol niečím ukrivdený. A musíme objektívne zhodnotiť aj jeho zradu. Ak by sme ju porovnávali s reakciami učeníkov, tak Judášov čin bol najhorší, ale blízko za ním je aj Petrovo zapieranie a útek z Getsemanskej záhrady, ktorí predviedli ostatní. To tiež nepatrí k vzorovému správaniu. A ak zoberieme do úvahy, že Pán Boh nerozlišuje hriech na veľký a malý, ale Božie slovo hovorí, že za každý je odplata smrť, tak z pohľadu Božieho slova sú skutky učeníkov na rovnakej úrovni. Až nato, že výsledný efekt ich životov je odlišný.

Prečo? Prečo taký koniec pre Judáša? A prečo iný koniec pre Petra, Jakuba, Jána, Filipa a ďalších?

Judáš bol asi príliš zbrklý, najprv niečo urobil a potom rozmýšľal. Najprv zradil a zobral peniaze, až potom si uvedomil k čomu to viedlo. A aj jeho skutok siahnuť si na život, a tým porušiť jedno zo základných Božích prikázaní, je dôkazom jeho jednania bez rozmýšľania.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––
Len prednedávnom dávali v správach ako nejaký muž na západnom Slovensku zabil svoju priateľku na ulici. Viackrát ju bodol nožom, potom si sadol do auta a nabúral do murovaného plotu, aby sa zabil. Dôkaz veľmi zbrklého a neuváženého konania dnešného človeka. –––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––

Takýto bol aj Judášov čin, Ale preto, že to urobil tak skoro, nedočkal sa toho, čo sa stalo o tri dni neskôr. Pretože tým sa to všetko celé zmenilo, aj jeho zrada v nedeľné ráno by vyzerala inak.

A na to je aj v Božom slove dôkaz. Apoštol Pavel, Saul, mal toho vo svojom živote ešte viac na rováši a odpustenie u Pána našiel. Aj lotor na kríži. Všetko to len dokazuje, čo Božie slovo hovorí, že každý skutok môže byť odpustený.

To, čo bolo najhoršie pri Judášovi je, že v ten Veľký piatok nemal nádej. Všetko to vyzeralo zle. Uvedomoval si svoju vinu a nedokázal ju uniesť.

Dnes však nechcem rozoberať iba Judáša. Judáš má svojich pokračovateľov, ľudí, ktorí sú mu veľmi podobní. V poslednom čase veľa o takých to počúvam. O ľuďoch, ktorí nemajú dôvod ráno vstať, lebo sa im nič nechce, nič ich neteší, žiadna práca ich nebaví, dokážu hodiny presedieť pri televízore a potom sa vyberú do krčmy a tam odsedia druhú polovicu dňa. Nemajú chuť v dome niečo urobiť, sú vzbrklí a ubližujú sebe i svojmu okoliu. Už nerozmýšľajú, čo je dobré a čo zlé. Nevedia sa ovládať a nevedia už vôbec objektívne posúdiť veci života. Doslovne beznádejní a stratení ľudia. Niečo v živote dobabrali a teraz už nevedia ako z toho von. Dokonalá kópia Judáša Iškariotského. A teraz, keď je aj hospodárska kríza, práce je málo, dlžôb a záväzkov veľa a niet nádeje na nejaké zlepšenie, je to o to ťažšie. A takýchto stratených ľudí pribúda.

Hovorím o tom preto, aby sme si uvedomili tú ich beznádejnosť a aj to, z čoho vlastne vzniká, z čoho pramení. Nechcem obhajovať Judáša, veď si za to mohol sám, ale viďte tú situáciu, v ktorej sa takí ľudia nachádzajú.

Nehovoriac o tom, že tak je to s každým jedným človekom, ktorý nepozná nádej v Kristovi, v jeho smrti za nás a v Jeho vzkriesení.

Taká je beznádejnosť človeka, ktorý nepozná veľkosť Božej milosti a Božieho odpustenia. Koľko Judášov, bratia a sestry, poznáte? Nenazývam ich judášmi preto, že niekoho zradili. Všetci sme už zradili i zapreli Krista, ale preto, že nepoznajú, čo prinieslo Veľkonočné ráno. Je ťažké takým ľuďom pomáhať, ale aj pre nich sme tu, aj to je naše poslanie. Je potrebné sa za nich modliť. Aj pre nich sa beznádejnosť Veľkého piatku môže zmeniť na požehnané Veľkonočné ráno.

AMEN

Piesne: pašie
Texty: Ž 69,2–4