1. po Veľkej noci 2009

Kázňový text: J 20,19–29

Tento biblický text je veľmi dobre známy a rozoberať ho je už niekedy problém, pretože si poviete, že už vlastne viete, čo vám budem chcieť dnes povedať. Ja zasa dlho sedím a špekulujem nad tým, aby som sa neopakoval. Chcel by som povedať aj niečo ani nie nové a ani nie geniálne, ale skôr niečo, čo nás môže osloviť a niečomu nás aj naučiť.

Preto nebudem rozoberať neveriaceho Tomáša, ale dve slová, ktoré sa v našom texte viackrát opakujú. Povedal ich Pán Ježiš po vzkriesení. Bol to, povedal by som nový pozdrav, ktorým sa vždy prihovoril učeníkom. Nikdy predtým ho nepoužil v takejto podobe. Viackrát im hovoril o pokoji, že im ho dáva a že im ho zanecháva, ale pred smrťou sa s nimi nikdy nezdravil slovami: Pokoj vám. Aspoň to takto evanjelisti nezaznamenávajú.

Je to podľa mňa čudné. My sa zdravíme všelijako možne; od ahoj, cez nazdar, čau, servus, dobrý deň, požehnaný deň, Pán Boh pomáhaj a ešte neviem ako všelijako inak, ale nie Pokoj Vám. Zdalo by sa nám to asi čudné. Ale vzkriesený Ježiš sa zdravil práve takto. Do našej kultúry sa toto nejako neprenieslo, aj keď si po bohoslužbách podávame ruky ako dôkaz pokoja medzi nami navzájom.

Šalom, je typickým pozdravom židov dodnes. Samotné slovo – שׁלום [šalóm] v pôvodnom hebrejskom jazyku má minimálne dva významy. • Ten prvý význam je známy, je to pokoj. Pokoj, ktorý má charakter mieru v dobe, keď nie je vojna. • Druhý význam hebrejského výrazu – שׁלום [šalóm] môžeme pochopiť ako ucelenosť, harmónia, poriadok. Pokoj medzi ľuďmi navzájom a pokoj medzi ľuďmi a Bohom.

Takže ako pozdrav medzi ľuďmi je to veľmi vhodné slovo, ale prečo ho v takej podobe máme v Biblii až po vzkriesení? Možno ho Pán Ježiš používal častejšie pri stretnutí s ľuďmi, ale ani jeden evanjelista to nerozoberá a nevenuje sa tomu, no po vzkriesení o tom pozdrave píšu Matúš, Lukáš a Ján.

Pokoj vám – znie veľmi vážne a veľmi oficiálne, ale myslím si, že Pán Ježiš presne vedel, prečo sa práve takto prihovoril učeníkom.

Jedna vec je istá. Potom, čo učeníci počuli tú senzačnú novinu o tom, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych a že ho už niektorí ľudia videli, veľa pokoja vo svojom vnútri nemali. Ak by bol Ježiš mŕtvy, niet komu vysvetľovať ten zbabelý útek z Getesemanskej záhrady. Niet sa komu ospravedlňovať a nie je dôvod sa k tomu ani vracať. Ale keď Ježiš žije, tak táto záležitosť sa musí doriešiť, inak pokoj nebude. Takto je tomu až dodnes. Niektoré veci nášho života neprejdú mlčaním a pokoj v srdci mať nebudete, kým ich nedoriešite a nezačnete rozoberať, aj keď je to pre vás veľmi nepríjemné. A to sa týka najme medziľudských vzťahov.

Niet pokoj tam, kde bola nejaká zrada, kde bolo klamstvo, či nejaký podvod. Všetci to dobre poznáme. Svedomie, ktoré hryzie, je veľmi nepríjemná vec a dokáže človeka utrápiť niekedy až na smrť. (príklad Judáša) A ak o niečom takom vo svojom živote viete, tak si uvedomte, že niet inej cesty, ako si sadnúť s tým človekom a rozdiskutovať to, či ospravedlniť sa za to. Nič iné na to nepomôže.

Takže ten Ježišov pozdrav bol akurát na mieste. Pokoj vám – z úst Pána Ježiša Petrovi, Jánovi, Bartolomejovi, Ondrejovi a ostatným znamenal – nehnevám sa, odpustil som, nič som vám neprišiel vyčítať. Taká ľudská reakcia by bola: Tak čo, hrdinovia, nehovoril som vám, že to dobabrete? Nie. Ježiš hovorí: Pokoj vám; a nerozoberá viac zradu, ale ide ďalej. Dokonca pri tom prvom stretnutí im to musel zopakovať dvakrát. Najprv im ukázal ruky a nohy a potom znova ten pozdrav zopakoval. Tomu sa hovorí odpustenie.

Prakticky to teda znamenalo, že pokoj do ich životov rozorvaných zradou a potom Ježišovým ukrižovaním a smrťou doniesol vzkriesený Kristus. Nebol to len obyčajný pozdrav v takom zmysle, ako ich my používame – keď sa stretneme niekde na ulici a pozdravíme sa Dobrý deň. Pravda je taká, že to ešte neznamená, že ten deň bude pre vás dobrý, lebo ste ma stretli, a ani preto, že som vám to zaprial. Pozdrav je v podstate iba prianie, ktoré pre druhého vyslovujeme, ale nie je v našej moci ho zariadiť. Tým, že som sa vám na začiatku bohoslužieb pozdravil, tým som pre vás dnešný deň dobrým nespravil.

Ale pri Ježišovom pozdrave to bolo iné. Ježiš ten pokoj učeníkom skutočne doniesol a dal. A nie iba im, ale všetkým tým, ktorý v neho ako vzkrieseného veria. To je aj zmysel slov, ktoré povedal Ježiš učeníkom už skôr: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. J 14,27

Je to niečo iné, ako to vnímame v dnešnom svete my. Chceme mať pokoj na dovolenke, vyhýbame sa ľuďom, lebo od nich chceme mať pokoj, potrebujeme ticho, aby sme mali pokoj. To všetko je iný pokoj ako ten, ktorý dáva Kristus.

V nedeľu väčšinou kázeň končíme apoštolským pozdravom: Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. (Fil 4;7) Aj tam je zdôraznené, že pokoj Boží je nad ľudský rozum a dokáže chrániť myšlienky i srdce človeka pred mnohým zlom.

Ale to nie je ešte všetko. My slovo pokoj nepoužívame v pozdravoch, ale najčastejšie sa asi používa vo formulácii: Daj mi pokoj. Teda v zmysle, neotravuj, nezaťažuj ma tým, prípadne až odíď. Práve Jánovo evanjelium po týchto udalostiach spomína, ako sa Peter rozhodol, že ide znova loviť ryby, že sa vracia k svojmu starému povolaniu. Chcel tým povedať, že už chce mať pokoj od všetkého, čo ho spájalo s osobou Ježiša Krista, ale takéhoto pokoja sa nedočkal. Pretože, keď v ten deň vyšiel na breh, znova sa tam ukázal Ježiš a nedal mu pokoj, ani ostatným učeníkom.

Napadlo ma, koľko ľudí v našom okolí chce, aby sme im dali pokoj s vierou, s cirkvou, s Bohom. Myslia si, že ak sa takému niečomu v živote vyhnú, tak budú mať v živote pokoj. Že sa im bude žiť dobre a bude sa im dariť a budú vnútorne spokojní. Je to hlúposť! A je to jeden veľký omyl dnešného človeka.

Pokoj do srdca človeka prináša vzkriesený Kristus. Je to veľmi zvláštny pokoj, je nad ľudské pochopenie a prevyšuje náš rozum, ale platí, že bez pokoja Kristovho pokoj neexistuje. Môžete sa naoko tváriť, akí ste spokojní a kľudní, ale kde niet Krista, niet opravdivého pokoja. A keď pre nič iné, tak pre nepokoj v čase, keď príde smrť.

Pochopil to aj Peter, aj ostatní učeníci. Nebudeme mať pokoj, nemôžeme sa vrátiť k starej práci. Buď slúžime Kristovi, alebo sa stratíme vo svete medzi ľuďmi s vnútorným nepokojom v duši.

Vedzte, bratia a sestry, že iba s Kristom a Jeho pokojom, ktorý nám prináša, môže prísť i do vášho života ucelenosť, harmónia a poriadok. Aj keď žijeme čím ďalej tým viac v nepokojnom svete.

Dá sa byť pokojný, keď je nepokoj v rodine, keď je finančná kríza a všetky naše istoty sú ohrozené? Myslím si, že áno, pretože Kristus dáva iný pokoj, ako dáva tento svet. Je hlbší a vnútornejší.

AMEN

Piesne: 141; 602; 137; 139; A: 36
Texty: Oz 6,1–3; 1J 5,4–10; J 21,1–14; Ž 116,1–9