4. po Veľkej noci 2009

Kázňový text: 2M 2,1–10

V dnešnú nedeľu by sme, bratia a sestry, mali tematicky hovoriť o zasľúbení Ducha Svätého. No zároveň je dnešná, druhá májová nedeľa aj dňom matiek. A to je sviatok, ktorý by sme nemali obísť. Aj keď je každý človek iný, odlišný v povahe, či v správaní, jednu vec máme všetci spoločnú.

Prišli sme na svet vďaka našim rodičom a narodili sme sa vďaka našim mamám. A dnes tu sedíte medzi nami aj vy, milé sestry, ktoré ste tiež mnohé matkami. Nebolo by správne obísť v dnešný deň všetku vašu prácu v našich rodinách a domácnostiach.

Aj keď sa musím priznať, že som na to pri robení rozpisu našich bohoslužieb zabudol. Keďže som otec a nie mama, tak deň otcov tam nájdete, ale deň matiek nie, takže to dnes musím všetko nejako vyžehliť.

Dosť dlho som rozmýšľal a hľadal nejaký príhodný text v Biblii, ale uvedomil som si, že nie je také jednoduché nájsť pozitívny príklad ženy – matky.

Biblia bola písaná v dobe, keď postavenie ženy bolo zaznávané. Hlavné slovo mal vždy muž, a preto sa oveľa viac píše o mužoch. Ale tak či onak, aj keď boli dôležití, deti nerodili. No, a hovorí sa, že za každým veľkým mužom treba vidieť ženu. Trochu to poopravím a poviem, že aj ženu – matku, ktorá ho vychovala a mnohému vštepovaním a starostlivosťou od malička naučila.

Psychológovia tvrdia, že dieťa sa najviac naučí vo veku 3–4 rokov, a to je obdobie, ktoré najviac strávi práve s matkou. V židovstve tú výchovu neskôr preberal otec, ale v dnešných časoch v našich rodinách ani to nie je pravda. A tak celá tá ťarcha zodpovednosti je najčastejšie na pleciach matky.

A je tu ešte jedna veľmi dôležitá vec. Pri prvom hriechu Pán Boh potrestal muža tým, že v pote tváre bude dorábať svoj chlieb, ale my sme si to mnohokrát vo svojej práci uľahčili.

Keď si píšem kázeň, či pripravujem sa na Biblickú hodinu, či náboženstvo, nespotím sa. Trochu som sa tomu Božiemu trestu vyhol. Ale žene bolo povedané, že v bolestiach bude rodiť deti, a toto ostalo. Nič na tom nezmenil ani pôrod cisárskym rezom. Moja manželka hovorí, že to zotavovanie po ňom bolo ešte horšie.

Ale predsa som našiel v Biblii jednu ženu, ktorá bola matkou, ktorá vychovávala svoje dieťa a bola oveľa aktívnejšia ako jej muž.

Teraz moja otázka pre všetkých. Skúste mi povedať, kto je to? Budem vám hovoriť indície, a keď budete vedieť, tak to povedzte:

• Stará zmluva
• dieťa sa narodilo do veľmi komplikovaných časov
• tri mesiace ho matka skrývala
• uplietla košík
• položila ho do rieky na vhodné miesto
• poslala staršiu dcéru, aby naň dávala pozor a sledovala, čo sa deje

Bola to matka veľkého muža Mojžiša a volala sa JOCHEBET. No, a o nej si niečo prečítame.

Čítanie textu: 2M 2,1–10

Bol to skutočne zlý čas, do ktorého sa tejto Izraelskej žene v Egypte narodil chlapec. Izraelčanov pribúdalo a pre Egypťanov začal byť tento národ hrozbou. Prvým opatrením bolo, aby pôrodné baby zabíjali chlapcov hneď po pôrode. Ale oni to nerobili a hebrejské ženy boli životaschopné, a tak rodili potajomky a skôr ako stihli dôjsť pôrodné baby. Faraón si uvedomil, že tento jeho príkaz sa v praxi neuplatňoval, preto vydal radikálny rozkaz, aby chlapcov vojaci hádzali do Nílu.

Jochebet s manželom Amramom už mali staršieho syna Árona a dcéru Máriu (Miriam). Keď sa narodilo tretie dieťa, platil už zákon o tom, že chlapca bolo potrebné hodiť do Nílu, zabiť. Myslím si, že odvahou už bolo rozhodnúť sa pre to tretie dieťa. Popri ťažkej otrockej práci skrývala tehotenstvo a potom ešte 3 mesiace skrývala dieťa v dome tak, aby o tom nikto nevedel. Bolo to ohromné riziko, a že to takto vyšlo, bol určite podiel celej rodiny. Ale ten hlavný podiel patrí predovšetkým matke.

• Ako zvládla pôrod? • Kde chodila prať veci? • Kde ukrývala to dieťa, keď vojaci chodili kontrolovať domy?

Ale musela ho skrývať aj pred vlastnými. Zákon sa musel dodržiavať. Predstavte si uvažovanie iných rodičov. My sme prišli o naše dieťa a oni nie?

Musíme povedať aj to, že Jochebet bola tou aktívnou pri záchrane chlapca. Ona – žena, vymyslela plán, ona uplietla košík a vytrela ho smolou, a ona vymyslela miesto, kde ten košík v Níle dať, aby ho našiel ten správny človek. A ona tam postavila svoju dcéru, aby pozorovalo, čo sa bude diať. To všetko sa dá zhrnúť slovami – materinská láska.

Myslím si, že Jochebet bola veľkou ženou v Božích plánoch. A bolo to aj preto, že Boh bol pre ňu mocnejší ako faraón. Svojím odhodlaním a vierou zachránila život chlapca, ktorý neskôr vyviedol Izraelský národ z Egyptského otroctva.

Ale je tu ešte jeden zázrak, ktorý sa tejto matke podaril. Biblia hovorí, že ho vychovávala, kým nepodrástol. Potom ho už vychovávali ako Egypťana. Ale ona za dva, alebo tri roky z neho urobila Hebrejca, Žida. On vedel, kto je, odkiaľ vyšiel a kam patrí. A nemal v tom chaos, aj keď potom bol vychovávaný na dvore ako egyptský princ. Toto je zásluha jeho matky.

Milé mamy, Boh vám dal ohromnú moc, ohromnú príležitosť i ohromnú zodpovednosť. V detstve sa vyvíja charakter, osobnosť človeka, a to je čas, keď je dieťa pod najväčším vplyvom matky.

To je aj čas, keď sa v dnešnej dobe robí aj najviac chýb a omylov. Výchova k viere v našich rodinách začína bežne v 12-tich rokoch, keď dieťa dotlačíme na konfirmáciu. Prípadne, keď má šesť rokov, tak ho prihlásime na náboženstvo. Ale toto je už neskoro. Pre naše deti by bolo požehnaním, keby od začiatku, ako začnú vnímať svoje okolie, videli svojich rodičov modliť sa, videli, ako prichádzajú do zhromaždenia, videli, ako vy, rodičia, beriete do rúk Bibliu, čítate si z nej a modlíte sa.

Ako farár som často bezmocný, keď sa snažím naučiť 12 –14 ročných konfirmandov modliť sa, či chodiť do kostola. Oni sa pýtajú načo? Keď som to 12 rokov nepotreboval a ani som to nerobil? Doteraz to išlo bez modlenia, bez kostola, prečo aj ďalej nie?

Jochebet za ten krátky čas, čo mala pri sebe Mojžiša, stihla veľmi veľa. Odkojila ho, trochu podrástol a musela ho odviesť do paláca. Ale to, čo ho naučila, ostalo v ňom. Vedel, že je Žid, že Hebrejci sú jeho národ, že vyšiel z otrokov a že patrí k tým ľuďom, ktorý tam strašne dreli, aj keď on sa mal dobre. To ho vyprovokovalo k tomu, že sa zamiešal do bitky, keď Egypťan bil Hebrejca. Ale to by už bolo na ďalšie rozprávanie.

Dnešný deň v našich kostoloch patrí všetkým matkám a ja som vám na príklade jednoduchej ženy Jochebet chcel ukázať, ako veľmi sa dá ovplyvniť výchovou dieťa, o ktoré sa staráte. A aj to, akú veľkú zodpovednosť vám Pán Boh naložil na vaše plecia. O čom svedčí aj jeden veľmi zvláštny biblický text z 1. listu Timoteovi 2:15: (žena) bude však spasená rodením detí, ak zotrvá vo viere, láske a posvätnej zdržanlivosti.

AMEN

Piesne: 345; 128; 445; 649; A: 86
Texty: Jer 17,5–8; 1J 4,10–16; J 19,26–27; Ž 98,1–9