Vstúpenie 2009

Kázňový text: Luk 24,43–53

V chodbičke do kostola pod vežou v Chyžnom je na stene vyrytý rok. Ale pre množstvo malieb, ktoré tam sú, sa už dá iba veľmi ťažko prečítať. Tí, ktorí ten kostol postavili, chceli zanechať budúcim pokoleniam tento dôležitý údaj.

Nebolo to pre nich. Oni veľmi dobre vedeli, kedy kostol postavili. Keď v tých časoch žili, bolo jednoduché zapamätať si to. Bola to veľká udalosť. Ale tušili aj to, že časom poumierajú ľudia, ktorí tú stavbu a udalosti okolo toho zažili. Chceli, aby sa ten rok postavenia pamätal. Aby si to pamätali tí, ktorí prídu po nich, ale aj ďalšie generácie.

Mám na vás dnes jednu otázku: Ak by ste chceli zanechať niečo pre budúcnosť, ďalším a ďalším pokoleniam; nemyslím na nejaký krátky čas, ale povedzme aj 500, či 1000 rokov. Ako by ste to urobili?

• Asi by ste to dali napísať. Lenže v akej reči? Možno o nejakých 200 rokov tu slovenčina ani nebude a bude tu nejaký spoločný jazyk Európskej únie. A slovenčinu bude ovládať iba pár historikov sediacich niekde v múzeách.
• Alebo by to bolo nejaký odkaz natočený na video? V dnešnej dobe sú videá už dosť zastaranou technikou a je otázne, či o nejakých 300 rokov niečo také budú ľudia poznať.
• Či by ste skúsili niečo na diskete, alebo na CD, či DVD?
• Alebo už niečo modernejšie ako USB kľúč, či pevný disk? Stačilo by zmeniť koncovky a už nepoužijete nič z toho, čo máte.
• A ďalší problém by bol s uskladnením. Kde to uložiť, aby sa to nezničilo. Archívy, múzeá, všetko je to pekné, ale príde vojna a ľudia si zachraňujú holý život a nič iné v tej chvíli nie je podstatné.

Svet sa veľmi rýchlo mení a postupuje, niekedy dopredu, inokedy dozadu. A je problém zachovať v ňom niečo, čo by prežilo roky a ostalo nezmenené a nepoznačené dobou, v ktorej sa to ocitne.

Poviem iba jeden jednoduchý príklad. Ľudia, ktorí prežili druhú svetovú vojnu, zdôrazňovali, že na jej hrôzy sa nikdy nesmie zabudnúť. Musí to ostať v pamäti, pre výstrahu, aby sa niečo také už nikdy nezopakovalo. Kvôli tomu sa začali stavať pamätníky, pomníky, natočili sa o tom mnohé filmy. Odvtedy prešlo 64 rokov. Niežeby sa na vojnu zabudlo, ale v školách sa o nej už učí veľmi málo. Niektoré pamätníky sú zbúrané, iné schátrané a nemá sa o ne kto starať, ani finančné prostriedky na to nie sú.

A kto z vás, bratia a sestry, bol odniesť nejaký kvet na Dargov, či na Duklu? Ja naposledy, keď som skladal iskričkový sľub. A to sme len o 64 rokov ďalej.

• Tak, čo by sa dalo urobiť, aby na niektoré veci ľudia po rokoch nezabudli?
• Ako zanechať odkaz pre budúce pokolenia tak, aby ostal nezmenený?
• Aby ho potom ľudia neokomentovali a neprekrútili podľa okolností, ktoré im vyhovujú?

Viete, ako to urobil Boh? Ako zanechal správu pre budúce pokolenia? Našiel si niekoľko ľudí a všetko, čo Pán Ježiš robil a učil, sa odohrávalo pred ich očami a ušami. Pán Boh z nich urobil svedkov. Nielen, že niektorí napísali udalosti života Ježiša Krista, ale oni ich mohli dosvedčiť, pretože ich videli.

Preto im Pán Ježiš hovorí: “…vy ste svedkovia toho….“

• musel som umrieť
• musel som vstať z mŕtvych
• vstupujem na nebesá do slávy svojho Otca

vy to všetko pred celým svetom dosvedčíte, tak, ako ste to na vlastné oči videli a na vlastné uši počuli.

Nebolo to ľahké. Hlavne, keď začalo prenasledovanie zo strany Židov, potom sa pridali Rimania a zatvárali, zabíjali, vyhrážali sa. Ale učeníci, všetci do jedného, napriek strachu rozprávali, čoho boli svedkami.

Svedectvo o Ježišovi Kristovi prežilo storočia vďaka svedkom a ich svedectvu a žije tak dodnes. Neveriaci ľudia sa k nemu dostávajú väčšinou vďaka tomu, že im o Bohu niekto povie, že ich pozve do spoločenstva, že sa niekto s nimi o Bohu rozpráva. Toto je spôsob, ktorý si zvolil Boh.

Áno, je to aj svedectvo Biblie, Božieho slova napísané na papyruse a neskôr na papieri. Ale je málo ľudí, ktorí k viere v Boha došli tým, že ich jedného dňa napadlo, že si prečítajú tú starú knihu – Bibliu. Vždy je za tým najprv nejaký človek so svojím svedectvom, či so svojím pozvaním.

Poviete si, dobre, logiku to má;, ale predsa ľudia, ktorí dnes hovoria o Kristovi, o jeho smrti, vzkriesení a vstúpení na nebesá, nič z toho na vlastné oči nevideli! Tak ako môžu dosvedčiť, že to tak bolo?

Evanjelista Lukáš zaznamenal jednu zaujímavú udalosť, ktorá s našou témou súvisí: Luk 24,45: „Vtedy im otvoril rozum, aby pochopili Písma.“ Toto je veľmi dôležitá poznámka. Vidieť udalosti je jedna vec, ale druhá vec je porozumieť im a správne ich pochopiť.

Hocikto si môže prečítať Bibliu, ale to ešte neznamená, že môže byť svedkom. Dôležitou podmienkou je pochopiť všetko to, čo sa v živote Ježiša Krista stalo. Ak nám Duch Svätý dá porozumieť, môžeme dosvedčiť všetky dôležité udalosti života Pána Ježiša Krista.

Pred pár rokmi som bol svedkom jednej dopravnej nehody. Bola zima, ale nebol mráz. Celú cestu z Chyžného do Košíc bolo počuť, ako nám čľupkajú kolesá na mokrej ceste. Ale keď sme vyšli v Košiciach na Furču, bolo zrazu ticho. Cesta bola úplne zamrznutá. Samý ľad. Došli sme ku dopravnej nehode, ktorá sa musela stať tesne pred naším príchodom. Pomáhali sme vyberať ženu a jedno dieťa z auta. Šoféra sa nám nepodarilo vytiahnuť, pretože mal zakliesnené nohy. Vracali sa do Košíc, dostali šmyk a skončili v protismere, kde doňho do boku nabúralo protiidúce auto. Vzadu na zadnom sedadle bolo ešte jedno dieťa, ktoré zomrelo. Hlavu malo zakliesnenú medzi prednými sedadlami. Na druhý deň v novinách bolo napísané: Otec zabil vlastného syna. Novinár, ktorý to napísal, tam možno vôbec nebol a vôbec nepochopil okolnosti, ani situáciu, ktorá sa tam stala. To auto bol Ford Scorpio, ktorý má vpredu motor a ťahajú zadné kolesá. Na takomto ľade sa s niečím takým ísť nedalo. Novinár nemal právo niečo takýmto spôsobom napísať a takto to uzavrieť.

Môžete vidieť udalosť, ale nemusíte rozumieť, a tak nemôžete byť dobrým svedkom. Je mnoho príkladov ľudí, ktorí prekrútili udalosti, ktoré sa stali, podľa svojich potrieb. Ak som hovoril o druhej svetovej vojne, vo svete sa nájdu skupiny ľudí, ktorí popierajú holokaust, vraždenie v koncentračných táboroch, či pokusy na ľuďoch. Za tieto veci im nič vážne nehrozí, tak prečo nie. Čas a doba vedia všetko prekrútiť.

Svedectvo o živote smrti a vzkriesení Ježiša Krista stálo učeníkov život, preto ich svedectvo môžeme považovať za pravdivé a autentické. A preto v ňom pokračujeme.

Ak nám Duch Svätý dá porozumieť týmto veciam, môžeme sa stať svedkami Kristovej cirkvi, ktorá svedectvo o Ježišovej smrti, vzkriesení a vstúpení na nebesá podáva aj dnes ďalej.

AMEN

Piesne: 157; 158; 164; A: 38
Texty: Luk 24,49–53; Ž 47,2–10;