1. slávnosť svätodušná 2009

Kázňový text: Rim 8,14

Rozpráva sa, že zakladateľ metodistickej cirkvi mal raz jeden zvláštny sen. Prišiel k bráne pekla a pýtal sa tam strážneho anjela: Máte tu aj katolíkov? Áno, zaznela odpoveď. A čo evanjelikov? Aj tých, a mnoho. A baptistov alebo pravoslávnych? Aj tých je tu veľa.

Keď odtiaľ odchádzal bol veľmi zarmútený. Ale v sne prišiel aj pred nebeskú bránu a anjelovi, ktorý ju strážil, položil tú istú otázku. Máte tu katolíkov? Nie, bola odpoveď. A evanjelikov? Nie, ani tých. A čo baptistov, alebo pravoslávnych? Nie, ani jeden. Tak koho tu potom máte? Iba KRESŤANOV.

Dnes ste prišli do zhromaždenia, pretože ste kresťania – po tomto príbehu by ste asi ani inak neodpovedali. Ale otázka je, akí ste kresťania? Čo si o svojej viere myslíte? Keď počúvam, alebo čítam o životných príbehoch niektorých veriacich ľudí, veľakrát ma napadne, aká maličká a až bezvýznamná je moja viera v porovnaní s ich vierou.

Napríklad taký Albert Schweitzer, čítal knihy o misionároch a o utrpení domorodcov v Afrických pralesoch a nevedel pochopiť, ako je možné, že sa Európania majú tak dobre, keď o niekoľko tisíc kilometrov ďalej je taká bieda. Tieto myšlienky ho priviedli k tomu, že ako tridsaťročný začal študovať medicínu. Po získaní titulu doktora medicíny odišiel v roku 1913 so svojou manželkou do osady Lambaréné vo francúzskej rovníkovej Afrike. Všetky peniaze, ktoré za celé roky svojej práce získal organovými koncertmi a predajom kníh, vložil do výstavby nemocnice v Afrike.

Matka Tereza, ďalšia známa osobnosť našich dejín, ale aj mnohí, mnohí ďalší. Viera týchto ľudí sa prejavila v konkrétnych činoch, ktoré po nich ostali a ovplyvnili životy tisícov ďalších. Keď sa s nimi porovnávam, pýtam sa, aký som ja kresťan? Je moja viera dostačujúca? Dá sa vôbec niečo také s nimi porovnávať? A čo vaša viera, aká je? Existuje veľký kresťan a existuje aj malý kresťan?

V porovnaní s rôznymi mučeníkmi, či misionármi sme nepriniesli takú obeť. Ale na druhej strane, môžu byť všetci kresťania misionármi v Afrike?

Apoštol Pavel v liste Rímskym napísal úplne iné kritériá kresťanstva: „Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží.“ Nie je tu reč o tom, čo človek vykonal, ani o tom, aké zásluhy má v službe ľuďom. Píše, že dieťaťom Božím je človek vtedy, keď ho vedie Duch Svätý.

Dnes si pripomíname Letnice, teda zoslanie Ducha Svätého na učeníkov. Vtedy sa to prejavilo v rozprávaní v rozličných jazykoch sveta. Učeníci začali hovoriť o Ježišovi Kristovi s ohromnou odvahou. Nehovorili sami zo seba, ale Duch Svätý hovoril cez nich. Jednoduchí ľudia, rybári, zrazu hovorili v rečiach, ktoré nikdy predtým nepoznali. Taký Duch Svätý by sa dnes určite zišiel všetkým študentom. Viete, aké by to bolo, nemusieť sa učiť slovíčka z Angličtiny, či Nemčiny?

Duch Svätý v ten deň všetkých učeníkov zmenil. Zrazu mali odvahu postaviť sa pred druhých a hovoriť o Kristovi. To ľudské, akoby v nich ustúpilo do úzadia. Ale aj toto je kritérium, v ktorom by sme neobstáli. Ani podľa tohto nemôžeme povedať, že nás vedie Duch Svätý.

Ale o vedení Duchom Svätým môžeme hovoriť aj bez takýchto viditeľných, či až zázračných prejavov. Ak ma niekto vedie, znamená to, že ho poslúcham, že robím to, čo mi káže, že sa podriaďujem jeho vôli.

Bežne platí, že rodinu vedie muž. To znamená, že o nej rozhoduje. Má najdôležitejšie slovo. Výnimkou je, ak ju vedie žena, tak je muž pod papučou. Ale teraz nejde o celú rodinu, ale o osobu o človeka.

Kto riadi vaše konanie, správanie, slová? Väčšinou povieme: Ja sám. Ale aj nedávno som si uvedomil, že to nie je tak celkom pravda. Naši chlapci ma tak vytočili, že ma úplne opantal hnev. Bol aj výprask, aj nejaký trest. Zaslúžili, ale nie až tak.

Niekedy sa nám to naše správanie vymkne spod kontroly. Nevieme sa ovládnuť, premôže nás hnev, či nenávisť. Inokedy sú to nejaké túžby. Veľakrát ľudia po závažných trestných činoch povedia, že mali skrat, že sa prestali ovládať, že sami nerozumejú tomu, ako sa to mohlo stať. Sú to chvíle, keď nás doslova a do písmena vedie niekto iný. Nie sme vždy pánmi samých seba.

Ale, ako to vyzerá, keď človeka vedie Duch Svätý? • Dôležité je uvedomiť si, že je to Duchovná bytosť, to znamená, že ho nevidíme. • Môžeme spozorovať Jeho pôsobenie v našich myšlienkach. • Sú to rôzne pocity viny, ktoré sa objavia po tom, keď človek urobí niečo zlé. • Je to vedomie toho, čo je morálne a eticky správne.

Všetko toto sa odohráva v našich myšlienkach a pocitoch. Tým, že sme pod pôsobením Ducha Svätého, tým prísnejšie je naše svedomie voči nám a nášmu konaniu. Pôsobením Ducha Svätého je oveľa citlivejšie aj v tých najmenších prehreškoch a chybách. Kresťanom sa často stáva, že ich hryzie svedomie pre banalitu, drobnosť, pre ktorú by sa nikto iný netrápil. Niekde vybuchneme a po chvíli sa dostaví pocit, že sme niečo strašne zbabrali. Povieme Božie meno nadarmo a reakcie nášho svedomia sa hneď ozývajú. To je Jeho konanie v nás.

Vedenie Duchom Svätým sú aj všetky zábrany, ktoré sú v nás vybudované a v ktorých sa už automaticky kontrolujeme. Ak myslíte na to, čo tu nedeľu čo nedeľu počúvate, alebo čo si sami z Biblie čítate, a týmto slovom sa vo svojom živote riadite, môžeme hovoriť o vedení Duchom Svätým.

My vieme, čo je dobré a čo je zlé, čo Boh chce, a čo Boh nechce. A keď to ostáva v nás, tak pôsobením Ducha Svätého to prechádza aj do nášho praktického života.

Nie sme Albertom Schweitzerom, ani matkou Terezou, ale napriek tomu môžeme byť Božími deťmi, keď dovolíme Duchu Svätému, aby nás viedol.

Stane sa, že nám to niekedy dôjde až po tom, čo hriech spáchame, ale potom to pôsobenie Ducha Svätého pokračuje v tom, že nás vedie k pokániu. Inokedy sa stane, že sa Jeho pôsobením zastavíme skôr.

Ak nás vedie Duch Boží, sme Božie deti, sme Božia rodina. Ale pamätajte na to, že je to neprestajný boj s našimi žiadosťami a túžbami, ktoré chcú ovládnuť človeka a manipulovať s ním.

Naše žiadosti hovoria: Musíš to mať. Duch Svätý hovorí: Nepotrebuješ to. A je na nás, ako sa rozhodneme a koho poslúchneme.

Ako je to, bratia a sestry, konkrétne vo vašich životoch? Cítite v sebe nejaké zábrany v zlom, vnímate, že vás niečo napomína pred hriechom a potom, ak to náhodou nezvládnete, vás to vedie k pokániu? Ak áno, môžete povedať, že vás vedie Duch Boží a z toho vyplýva, že ste Božími deťmi.

AMEN

Piesne: 165; 167; 169; 175; 289A:41
Texty: J 14,15–21; Ž 118,24–29;