14. po Svätej Trojici 2009

Kázňový text: Efezským 4:1–6 1 Napomínam vás teda ja, väzeň v Pánovi: Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, 2 vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske 3 a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
4 Jedno je telo a jeden duch, ako ste aj boli povolaní v jednej nádeji svojho povolania. 5 Jeden Pán, jedna viera, jeden krst; 6 jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých.

Milí bratia, milé sestry,
som naozaj presvedčený, že v dnešnej dobe je veľmi podstatné hovoriť o jednote. Na každom kroku vidíme roztrieštenosť, každý má svoj názor a ten je samozrejme najsprávnejší a najlepší na celom svete. Na svete je cca 6 miliárd ľudí a presne toľko je najlepších názorov.

Pre nás, ktorí sme žili ešte pod červenou hviezdou – za socializmu – je dnešná doba zvlášť náročná aj z dôvodu množstva názorov. Ešte pred pár rokmi sme tu mali jednu stranu, jeden správny názor, jeden jasný cieľ. Dnes máme z tých možností riadny chaos. A prejavuje sa to tak, že jeden ide čihi, druhý hota. Tak je to v spoločnosti, v politike, v obciach, všade – vrátane cirkvi – žiaľ.

Každopádne, nie je to vec nová. My sme počuli apoštola Pavla, ako z hovorí – prosí – nalieha: napomínam vás teda ja, väzeň v Pánovi. Áno, Pavel sedí v base, do ktorej sa dostal pre svoju vieru. A túto situáciu využíva, aby zdôraznil naliehavosť svojej požiadavky. Prečo? Pretože mu je jasné, že diablova stratégia je, aby cirkev rozdelil, pretože rozdelená cirkev nebude schopná napĺňať Kristovo Veľké poverenie – ísť do celého sveta a činiť učeníkmi všetky národy.

Zdá sa tiež, že mnohí jednotu chápu tak, že všetko je rovnaké, uniformné. Takéto chápanie je veľmi ľahké, jednoduché, ale svojim spôsobom primitívne. Predstavte si, že by existoval len jeden druh kvetu, jeden druh ryby, že všetky naše domy by boli úplne rovnaké, že v telke by na všetkých kanáloch dávali ten istý film a v rádiu na všetkých staniciach hrali tú istú pieseň. Alebo prídete do reštaurácie, dajú vám jedálny lístok a tam jedno jedlo. Je celkom malér, keď na ples prídu dve ženy v rovnakých šatách, že? Chlapi, predstavte si, žeby existoval len jeden typ auta. Predstavte si, žeby sme všetci boli ako nejaké klony – vyzerali rovnako, hovorili rovnako, mysleli (prípadne nemysleli) rovnako… To by bolo dosť zlé, nie? Úplne hrozné! Hotový horor! Mali by sme radosť z takého niečoho?

Pán Boh tento svet stvoril pestrý, plný rôznych farieb. A keď niečo stvoril, videl, že je to dobré. Pán Boh tvoril – bol kreatívny. A myslím, že kreativita, tvorivosť je jednou z vlastností Boha v nás – dôsledkom skutočnosti, že sme boli stvorení na Boží obraz.

Svet je farebný, rôznorodý, pestrý. Každý z nás je iný. Nie sme žiadne klony, každý z nás je originál tvorivého Boha. Práve v cirkvi by sme túto skutočnosť mali chápať ako prví a tešiť sa z pestrého Božieho stvorenstva.

Satanovi sa však perfektne darí klamať nás, že jednota, to je uniformita. To je to, keď všetci a všetko vyzerá rovnako. A tak aj v cirkvi úplne zbytočne mrháme energiou a snažíme sa o uniformitu – len aby všetko bolo rovnaké, len aby nikto nemal iný názor, iný nápad. Zdá sa mi, že sme sa veľmi zacyklili v tomto nezmyselnom zápase o uniformitu.

Pán Boh túži, aby sme využívali tú božskú vlastnosť kreativity a aby sme ju využívali k Jeho oslave a ku zvestovaniu evanjelia všetkým ľuďom – až do posledných končín zeme. Je to naozaj náročné poslanie, ktoré nám Pán Ježiš dal a vyžaduje si skutočne veľa tvorivosti.

Je neuveriteľné, že tento problém jednoty a uniformity riešil už Pavel pred toľkými rokmi, no dnes je táto téma rovnako horúca ako pred 2000 rokmi. Nič sme sa nenaučili, v ničom sme nepokročili. Vždy znova a znova sa snažíme všetkých presvedčiť, že práve my sme tí najsamlepší a všetci ostatní musia byť ako my.

Najhoršie je, že potom úplne strácame z očí Veľké poverenie Pána Ježiša – zvestovať evanjelium, činiť učeníkov. Dnešná cirkev nemá víziu. A bez vízie chodíme dokola. A to je vedecky dokázané. Nedávno som čítal výsledky zaujímavého výskumu – stratení ľudia naozaj chodia dokola, v kruhu a to bez toho, aby si to všimli. Jeden z vedcov konštatuje: Ľudia nedokážu kráčať rovno, ak nemajú nejaký referenčný bod. Ak nemáme referenčný bod, cieľ, tak chodíme dookola. Preto Pavel hovorí, že nespúšťa cieľ z očí, má ho vždy pred očami.

Apoštol Pavel si uvedomuje, že orientácia v takej pestrosti nebude jednoduchá. A my túto skutočnosť prežívame dennodenne od pádu komunizmu. Žiť v slobode nie je jednoduché. Je ťažké zorientovať sa. A v Cirkvi je to rovnaké. Preto Pavel hovorí, povzbudzuje nás, aby sme sa o jednotu ducha usilovali a síce vo zväzku pokoja. Jednota je Božou vôľou. Píše o tom Ezechiel, ako sme počuli zo starozmluvného textu.

Za jednotu sa modlí Pán Ježiš vo svojej Arcipastierskej modlitbe! „Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, aby všetci jedno boli, ako ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal (Jn 17:20–21). Pán Ježiš hovorí, že svet uverí v Pána Boha, keď bude vidieť, že kresťania sú jednotní! Takže keď si uvedomíme, akí sme rozvadení, a že naša rozvadenosť bráni, či dokonca odrádza ľudí od viery, máme toho riadne za ušami! To sú vážne veci.

Čo je to teda jednota? O čom Pavel hovorí? Pripomína, že je jedno telo – telo Kristovo. Telo má veľa rôznych častí. No všetky prispievajú svojím dielom ku správnemu fungovaniu tohto tela. Rôzne funkcie, no vzájomná súčinnosť, pomoc, podpora, aby telo mohlo fungovať. Je jeden Duch – Duch Boží, ktorý nás vedie a učí konať Božiu vôľu v tomto svete. Je jeden Pán, jedna viera a jeden krst. Jeden Boh a otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých. To je dôležité. Tam sa nediskutuje, v týchto prípadoch nie je priestor na diskusiu a vymýšľanie.

Ja som rád, že v tomto cirkevnom zbore som mohol zažiť, ako by to malo fungovať. Pamätám na mnohé zasadnutia presbyterstva, kde sme si vymieňali názory aj dosť ostro – ale keď padlo rozhodnutie, všetci presbyteri podľa neho jednotne konali. Pamätám na ostrejšie výmeny názorov na konventoch, ale keď padlo rozhodnutie, všetci podľa neho konali. Pre mňa to znamenalo úžasné veci: otvorenosť, nadšenie – zápal pre dobro tohto cirkevného zboru, dané momenty boli pre mňa dôkazom, že nám záleží na tomto cirkevnom zbore, že všetci sme sa snažili žiť podľa Pavlových slov – v pokore, keď sme sa podriadili rozhodnutiu, aj keď sme s ním neboli 100% stotožnení, v trpezlivosti, keď sme mali iný názor na priority a museli sme čakať, kým tie naše prídu na rad, v nežnosti – nepobili sme sa :), znášali sme sa v láske a usilovali sa o jednotu ducha vo zväzku pokoja. Som presvedčený, že práve tento prístup pomohol za pomerne krátky čas dosiahnuť mnohé veci. Naozaj sa teším, že takto fungujete aj naďalej. Je to správna cesta.

Tiež vás chcem povzbudiť, aby ste ďalej rozvíjali víziu pre tento cirkevný zbor. Aby ste hľadali, aké je vaše poslanie, vaše miesto v cirkvi, čo vám Pán Boh kladie na srdce. Je výborné, že mnohé akcie robíte spolu s bratmi a sestrami z RKC – to je jeden z veľmi dôležitých príkladov, že vieme využiť pestrosť darov na to podstatné – zvestovať evanjelium, radostnú zvesť o večnom živote v Pánovi Ježišovi.

Hľadajte ďalšie možnosti, kde vy osobne a váš cirkevný zbor môže poslúžiť v zvestovaní evanjelia vo svete, v činení a budovaní Kristových učeníkov. Pretože to je úloha, ktorou nás poveril samotný Kristus. Som presvedčený, že tento zbor má veľký potenciál. A pred sebou veľkú budúcnosť – samozrejme, za predpokladu, že budete aj naďalej jednotní. Každý iný – nie uniformní, ale spolu budete kráčať za jednou víziou, jedným cieľom, jedným poverením.

Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, 2 vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske 3 a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
4 Jedno je telo a jeden duch, ako ste aj boli povolaní v jednej nádeji svojho povolania. 5 Jeden Pán, jedna viera, jeden krst; 6 jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých. Amen.

Ku kázni si môžete stiahnuť prezentáciu vo formáte pdf (1,6MB): 14_po_Trojici­_2009
Základné myšlienky a otázky na osobné premýšľanie: 14_po_Trojici_2009-personal_devotion

Piesne: 643; 233; 281; 633; A:63
Texty: Ez 37,15–22; Ef 4,1–6, J 17,18–23