16. po Sv. Trojici 2009

Kázňový text: Sk 13,4–12

Dnes by som chcel, bratia a sestry, s vami hovoriť o pohanstve a o tom, ako sa v dnešnej dobe medzi ľuďmi veľmi rozmáha. Viem, že to znie veľmi expresívne, najmä vtedy, ak je Slovensko kresťanským štátom a vychádza z kresťanských tradícií. Ale vplyv pohanstva je z roka na rok väčší.

Keď sa apoštoli, po prenasledovaní v Jeruzaleme, rozpŕchli do Samárie a okolitých krajov, začalo sa kresťanstvo rozširovať podstatne rýchlejšie ako dovtedy. Zo začiatku si židia mysleli, že týmto spôsobom kresťanstvo zastavili a zabránili jeho šíreniu, ale v podstate mu pomohli, aby sa ešte rýchlejšie rozšírilo. Bolo to obdobie veľkého Božieho požehnania, pretože cirkev rástla a kresťanmi sa stávali ľudia, ktorí dovtedy slúžili všelijakým pohanským bohom a vymysleným modlám. Kresťanstvo prinášalo vyslobodenie z bludu, z povier, z rôznych podivných pohanských zvykov a tradícií. Apoštol Pavel to krásne vystihol, keď stál na Areopágu v Aténach: Keďže sme teda rod Boží, nemôžeme si myslieť, že božstvo je podobné zlatu, alebo striebru, alebo kameňu, dielu ľudského umenia a dôvtipu.

Pravda bola skutočne taká. Ľudia verili bohom, ktorých si navymýšľali, alebo vytvorili či už rukami, alebo vlastnou fantáziou. Kresťanstvo do tohto bludu a chaosu prinášalo vieru v jedného živého Boha. Niečo celkom nové, niečo celkom iné, niečo pravdivé a skutočné. Apoštoli prinášali Boha, ktorý nepotreboval obete, ani žiadne podivné pohanské kulty, nezneužíval jednoduchých ľudí ani ich vieru a naivitu.

To, že to cirkev vo svojej histórii neskôr robila, je na hanbu, ale v začiatkoch nič také nebolo.

S kresťanstvom a vierou prichádzalo poznanie, morálka, láskavosť a miernosť, pravidlá, ktoré boli prospešné pre život človeka. Bolo to obdobie, keď cirkev Kristova nebola obťažená majetkom a niesla skutočnú zvesť svojho Pána.

Tak sme to počuli aj v našom texte, keď sa apoštol Pavel dostal na Cyprus. Vladár chcel počuť zvesť, ktorú Pavel prinášal. Ale akýsi muž menom Elymas sa snažil, aby vladár Sergios nepočúval Pavlove slová. Čarodejník svojimi praktikami doslova ovplyvňoval vladára. A takto to bolo na mnohých miestach, ktorými Pavel prechádzal. Naoko to možno vyzeralo ako sloboda, ale ľudia žili v moci povier, v moci bludov, ovládaní rôznymi pochybnými ľuďmi.

Stať sa kresťanom v tej dobe bol jednoznačne krok vpred. Toto potvrdzujú aj historici, ktorí sa touto dobou zaoberajú.

Dnes dennodenne však vidíme presne opačný jav.
• kresťania sa stávajú neveriacimi ľuďmi
• odsúvajú Boha preč zo svojho života
• nahrádzajú ho akousi nepochopiteľnou všeobecnou vierou v materiálne hodnoty, alebo iné podivné pohanské veci.

Keď som pôsobil v Chyžnom, tak sme jednu prvú adventnú nedeľu boli v Nemecku v našom družobnom zbore v Seifhenersdorfe. Udial sa tam jeden veľmi zaujímavý jav. V nedeľu na službách Božích bolo okolo 150 ľudí. Bolo to dosť, pretože sme v tom veľkom kostole zažili aj 30. Ale večer v tom istom kostole koncertovali tri spevokoly + traja sólisti a jeden, v Nemecku veľmi známy, dirigent a ten kostol bol do posledného miesta plný. Mohlo tam byť 800 až 900 ľudí. V duchu som si hovoril slová Pána Ježiša, že z domu modlitby sme urobili peleš lotrov. Kultúra, koncerty, hudba – tomu všetkému dnes ľudia dávajú prednosť pred Bohom a Božím slovom. Nie, že by to automaticky bolo zlé, ale s kresťanstvom a vierou v Boha to nemá nič spoločné. Takýto postoj môžeme kľudne nazvať pohanstvo.

Vraciame sa späť. Mám pocit, že robíme ohromný krok vzad.
• V kresťanskom štáte máme reklamy na rôzne pohanské praktiky z hinduizmu, budhizmu, šintoizmu.
• V televízii vám veštice povedia budúcnosť, len stačí zdvihnúť telefón a zavolať. Vyveštia vám z hviezd, z kariet, či z dátumu narodenia.
• Ale nemusíte ani volať a míňať peniaze, niektorá suseda má určite doma snár, takže vám vyloží, čo sa vám včera snívalo.
• Nehovoriac o tom, že niet noviny ani časopisu, kde by ste nenašli horoskop na deň, alebo celý týždeň.
• Kto chce, môže sa prihlásiť na kurz jogy, naučiť sa ovládať svoju myseľ, vyskúšať pôsobenie hypnózy, atď atď.

Tak mi povedzte, ako inak sa to dá nazvať, ako slovom pohanstvo. Pohanstvo na kresťanský spôsob. A absolútny vrchol je, keď do toho ešte vopcháme všetky povery a okultné praktiky z našej dávnej minulosti. Keď aj kresťan musí poklopať po dreve, aby niečo nezariekol, a hovoríme o osude, ktorý nemôžeme zmeniť a ruky na kríž nemôžeme podať, alebo cez prah, lebo to prináša smolu. To všetko je pohanské.

Naše celebrity rozprávajú o tom, že sú veriaci, ale o chvíľu už uvažujú nad tým, čím boli v predošlom živote. A nevedia sa rozhodnúť, či veria v reinkarnáciu, alebo v Boha. A to je pohanské.

Toto všetko sú veci, ktoré mali byť už dávno preč, zabudnuté a postavené bokom, lebo sú ohavnosťou Hospodinu. A predsa sú tu a je toho čím ďalej, tým viac.

Nedávno som pozeral jeden dokument o indiánoch, ako poskakovali okolo ohňa, tancovali a dostávali sa do tranzu, pretože takto vzývali svojho boha. Pomyslel som si, ako sú tí ľudia ďaleko od skutočného Boha a skutočnej pravdy. Barbari. Ale potom ma napadlo, ako asi vyzerajú dnešné diskotéky v Kysaku, či v Košiciach. Veľmi podobne, mladí ľudia podpití a omámení alkoholom a možno i drogami, poskakujúci a oslavujúci boha zábavy a voľnosti. A ten obraz je taký istý, len s tým rozdielom, že jeden je z minulého storočia a druhý zo súčasnosti.

To, z čoho sa niekedy ľudia oslobodzovali, keď sa stávali kresťanmi, do toho istého sa postupne vraciame. A pritom si stále hovoríme, že sme rozumní ľudia v 21. storočí. No, kto by sa dnes správal tak, ako nejakí barbari z pralesov? Ale presne toto sa tu deje. Najnovšou drogou, ktorá letí, je vraj odvar z jedovatých húb. V rómskych osadách v Krompachoch frčí acetón. Celá pointa je dať si niečo, po čom budete aspoň chvíľu mimo.

To, že to niekedy robili ľudia, aby sa priblížili tomu svojmu pohanskému bohu, sa dnes robí preto, aby človek zažil chvíľkovú eufóriu. Pohanstvo ako vyšité. A to si hovoríme vyspelá spoločnosť, pritom si naše deti, či už z rozmaru, alebo frajeriny, či z nudy ohlupujú mozog omamnými látkami.

Ako sa to všetko dá inak nazvať? Túžba po duchovných veciach v ľuďoch je. A nedá sa utíšiť materiálnymi vecami. Ani peniazmi, ani bohatstvom, ani drahými dovolenkami. K životu duchovné veci človek nevyhnutne potrebuje, a keďže je kresťanský Boh príliš prísny a ponúka málo slobody, tak tie duchovné veci zaplníme pohanstvom.

Náročky to nazývam takýmto slovom, aby ste si uvedomili, že to nie je nič nové. Že v takom niečom predsa už ľudia žili a pochopili, že to nebolo dobré.

• Tak sa pýtam, prečo sa k tomu vraciame?
• Prečo by mi môj život mala riadiť nejaká žena, ktorá narába s kartami, alebo pár riadkov v novinách pod názvom horoskop?
• Prečo?

Nehovoriac o alkoholizme a ďalších moderných bôžikoch v podobe ľudských závislostí. Počítače, automaty, drogy, ktoré ovládajú človeka a dovedú ho až na smrť. A on sa im nedokáže postaviť. A to všetko v dnešnej dobe, keď hovoríme o tom, akí sme už múdry a aké máme veľké poznanie.

Ľudstvo doslovne robí krok späť a najhoršie na tom je, že to ako kresťania nevieme zastaviť. Obraz poslednej doby.

Hovorím to preto, aby ste videli, k čomu sa ľudia vracajú. Máme to možno v modernejšej podobe, ale stále je to to isté pohanstvo, aké bolo doteraz.

AMEN

Piesne: 478; 480; 203; 644; A:50
Texty: Iz 51,12–16; Žid 2,14–15; J 7,17–27.38–44; Ž 68,4–7.20–21