21. po Sv. Trojici 2009
Kázňový text: Zj 22,12–13
Dnešný deň je dňom, keď si spomíname na našich zosnulých. Je to dosť zvláštny deň v cirkevnom roku. Vianoce, Veľká noc, či Svätodušné sviatky, alebo aj sviatok Svätej Trojice sú sviatkami, ktoré sa týkajú len veriacich ľudí. Pre neveriaceho človeka sú to dni voľna, ku ktorým sa nemusia nijako zvlášť stavať. Jednoducho to ide okolo nich a oni to vnímajú absolútne povrchne.
Že sa narodil nejaký Ježiš, alebo, že zomrel, je mnohým absolútne jedno, sú to veci, ktoré idú pomimo ich života. A v tom je dôvod, prečo som o dnešnom dni povedal, že je zvláštnym sviatkom cirkevného roka. Pamiatka zosnulých sa týka každého človeka bez rozdielu vyznania, bez rôznosti názorov, bez rozdielu pováh a vlastností.
Asi niet na Slovensku človeka, ktorý by v dnešný deň nemal komu odniesť na hrob kvety, alebo položiť veniec, či zapáliť sviečku. Či chcete, alebo nie, tam niekde, na niektorom cintoríne, je miesto, na ktorom leží niekto, koho ste poznali, s ktorým ste žili, kto bol vaším priateľom, alebo bližšou, či vzdialenejšou rodinou. A teraz vám ten človek chýba.
• Prečo je to tak?
• Prečo musia odísť z tohto sveta ľudia, ktorí sú nám blízky?
• Prečo odchádzajú tí, ktorých máme radi?
• Prečo strácame na zemi tých, ktorých potrebujeme, na ktorých sme si zvykli a bez ktorých je nám ťažko sa zaobísť?
• Kto vie odpoveď?
Niekto povie: Príroda to tak zariadila, alebo to bol osud! Dá sa to aj takto. Človek môže veriť všetkému možnému a ťažko je niekoho takého presvedčiť o opaku.
My, veriaci ľudia, v tom vidíme Božie vedenie a Božiu vôľu. Veríme, že nič sa nedeje bez toho, aby o tom náš Boh nevedel. Smrť a jej blízkosť patrí do nášho života, lebo to Boh takto zariadil. Drží nás v pokore, pripomína nám našu malosť a mnohokrát bezmocnosť.
Ako farár som mal veľakrát možnosť vidieť aj veľkých frajerov a hrdinov pokorených práve pri smrti a hroboch svojich blízkych.
• Čo teda vlastne bude po smrti?
• Kam pôjdem, keď naposledy vydýchnem?
• Bude to tak, ako som si to predstavoval? Bude to tak, ako som tomu veril?
Náš text dnes hovorí, kde by sme mali hľadať odpovede na tieto otázky. Viem, že názorov na to, čo bude po smrti, je veľa. Skoro každé jedno náboženstvo vo svete sa touto vecou zaoberá. A k tomu ešte ľudia majú vlastné názory a vlastné pohľady na túto vec. Ja sa však obraciam na toho najkompetentnejšieho, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Ktorý presne vie, čo smrť spôsobuje a čo smrť prináša, ale ktorý aj presne vie, čo príde po nej.
Ján videl vo videní Pána Ježiša Krista, teda toho istého Krista, ktorého videl zomierať, a vedel, kde ho položili do hrobu. Dobre vedel, že bol mŕtvy, veď pod jeho krížom stál. A z úst toho, ktorý bol mŕtvy a zase ožil, počul slová: Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec.
Ľudia majú vlastné predstavy o smrti. Veľakrát som ich už počul.
• Ja keď zomriem, všetko sa vymaže a zmizne a prestanem existovať a bude pokoj.
• Keď ja budem zomierať, tak to bude príjemné, prestanem vnímať svet a bude koniec a bude po všetkom.
Nad tým sa musím iba pousmiať. Kto z ľudí zažil smrť, že o nej môže rozprávať? Veľa o nej nevedia ani lekári a ani vedci.
Nám kresťanom však Ježiš hovorí: Ja som Alfa i Omega… je prvým i posledným. Tak, ako v Gréckej abecede je alfa začiatočným písmenom a omega tým na konci, tak je Ježiš tým naším začiatkom i naším koncom. Toto slovo jasne hovorí o tom, kto nám môže niečo povedať o smrti človeka, aj o tom, že to nie sú iba výmysly, či voľné fantazírovanie. Ježiš je tým, ktorý dáva odpoveď na otázky nášho života i našej smrti.
Ježišova zvesť k nám znie: Ajhľa prídem skoro….
Na prvé počutie to znie ako vyhrážka, ale tieto slová majú veriacemu človeku priniesť povzbudenie, strach prinášajú iba tomu, kto má nečisté a obťažené svedomie.
Pre veriaceho človeka by smrť nemala byť strašidlom. Veď je to chvíľa, v ktorej sa stretneme s naším Pánom a Spasiteľom. S niekým, koho sme počas života ctili, chválili, oslavovali. S niekým, kto je súčasťou našich dní aj nocí.
Problém však je, keď to tak počas nášho života nie je. Smrť je pre mnohých stretnutím s niekým, koho nepoznajú a o kom nič nevedia. Nevedia, kto je a aký je, a to môže byť problém. Pretože nevedia, ani netušia, čo majú čakať.
Kto sa denne stretáva s Kristom na modlitbách a pri Božom slove, kto Ježiša Krista pozná, tomu smrť prinesie len ďalšie stretnutie s tým istým Kristom, a z toho predsa nemusíme mať ani obavy, ani strach.
Apoštol Pavel na konci svojho života povedal: Túžim už umrieť a byť s Kristom. Tešil sa na to stretnutie, nevnímal to ako hrôzu, z ktorej mal nočné mory, ale smrť vnímal ako radostnú udalosť stretnutia s tým, koho nadovšetko miloval.
Viem, že to musí byť veľká viera človeka, aby mohol takto na smrť reagovať.
Raz sa jedného veriaceho muža opýtali, čo by urobil, keby zistil, že zajtra zomrie. Jeho odpoveď vtedy mnohých ľudí prekvapila. Povedal: Išiel by som zasadiť strom. Znelo to nelogicky, ale bola v tom veľmi hlboká logika. Chcel povedať, že na stretnutie s Kristom je pripravený. Teraz hneď v tejto chvíli. Nemusí nikde utekať ani nič nemusí na rýchlo dávať do poriadku. Nepotrebuje sa zmierovať s ďalšími ľuďmi, lebo všetko je tak, ako má byť.
• Čo by ste museli urobiť vy, bratia a sestry?
• Bežať do susedov a hľadať zmierenie?
• Stačil by vám ten jeden deň na to, aby ste všetko dali do poriadku?
To Ježišovo slovo: Ajhľa prídem skoro…. malo byť pre veriacich ľudí, ktorí ho očakávajú, povzbudením. Nebudete musieť dlho čakať. Bolo to dôležité hlavne v časoch, keď kresťania veľmi trpeli a boli prenasledovaní. Lenže „prísť skoro“, znamená prísť pre mnohých veľmi nevhod. Predstavte si, že čakáte návštevu na siedmu večer a ona o štvrtej zazvoní na dvere. Prišla skoro a vy nie ste pripravený.
Predstavte si, aké to musí byť nepríjemné pre človeka, ktorý sa na smrť, ktorá je tiež Ježišovým príchodom, nestihol pripraviť. Že tá smrť prišla skôr, ako mala, skôr, ako to človek plánoval, skôr, ako sa na ňu stihol prichystať. To, že sa to už stalo, je dosť bežné. Aj boháč z Ježišovho podobenstva, ktorému pole prinieslo hojnú úrodu, to nemal dobre naplánované.
Lenže to, čo sa už raz stalo, sa nemusí zopakovať v našom živote. My môžeme ešte mnohé veci zmeniť a práve dnešný deň, keď vidíme, čo prináša smrť, by sme popri tých všetkých povinnostiach mali aj na to pomyslieť.
Možno tam niekde pred Božou tvárou sú teraz ľudia, ktorí by veľmi túžili, aby sme hľadali Boha, a aby sme sa odvrátili od svojej bezbožnosti a ľahkovážnosti, ale nemajú možnosť sem prísť a ani nič zmeniť. Všetko je v našich rukách a všetko záleží na našom rozhodnutí.
Rozhodujte sa teda múdro a nech nás k tomu vedie aj táto chvíľa.
Amen
Piesne: 449; 697; 691; 700; A:51 (Krst: 289 Ekuména: 453; 692)
Texty: Ž 39,5–14; Mt 5,2–10
