23. po Sv. Trojici 2009
Suspírium:
Synu Boží, Pane Kriste, Nádej naša, útočište,
Zachovaj nás vo vyznaní, že si za nás križovaný
A keď niekdy prídeš k súdu, priznaj sa k nám, svojmu ľudu,
Pomiluj nás, priveď k sebe z plaču temnôt v slávne nebe. Amen (Martin Rázus)
Kázňový text: Židom 10,19–25
Drahé sestry a bratia,
dnes sme prišli do tohto kostola slávnostne naladení. Áno, prišli sme s očakávaním, že tu dnes, teraz dopoludnia na službách Božích a potom po obede zažijem krásne chvíle. Prišli sme oslavovať. Máme na to dôvod. Váš spevokol sa dožíva krásneho jubilea.
Pýtať sa teraz na dôvod našej radosti sa zdá byť skoro zbytočné. Predsa to chcem urobiť. V čom je dôvod pre našu radosť? V čom je dôvod toho, že sa cítime povznesene, akoby nás čosi dvíhalo nad zem? Poznáme dôvod pre svoje šťastie, ktoré sa neskončí keď po obede doznejú spevy spevokolu? Čo je dôvod pre naše šťastie a ako ho dokážeme vyjadriť?
Pýtam sa, tak trochu ako človek, ktorý sa chce uistiť o správnosti svojich pocitov.
Možno sa tak pýtam aj preto, lebo viem, že keď tu dnes spolu sedíme v chráme nie sme na tom všetci rovnako. Prinášame si svoje rôzne starosti, rôzne kríže, rôzne sny. Keď sa dívame jeden druhému do tváre, nevieme z nášho výzoru prečítať, čo sa deje v nás… Rád by som bol, keby sme sa mohli spolu presvedčiť, že sme dospeli k spoločnému názoru pokiaľ ide o dôvod pre našu radosť.
Možno ste niektorí počuli meno svetoznámeho psychoterapeuta – liečiteľa duší Carla Gustawa Junga. Keď vysvetľoval duševné pochody človeka, často sa pri tom vracal k stretnutiu s jedným starým Indiánom. Zaujalo ho, ako sa vyjadroval o nás belochoch: „Len sa pozri, ako hrozne vy bieli vyzeráte! Úzke pery, tvár plná vrások vystrašení. Máte strnulé pohľady, stále niečo hľadáte, chýba vám pokoj. Čo vlastne hľadáte?
Jung sa ho potom opýtal, prečo si myslí že nám chýba pokoj. Na to odpovedal tento starý muž žijúci v hĺbke Božej prírody takto. „Rozmýšľate hlavou. My rozmýšľame tu… a ukázal na svoje srdce!“
Áno, je pravda, že naše tváre prezrádzajú často nepokoj. Naše kŕčovité naháňanie sa vyznieva nepochopiteľne. Akoby nám náš operačný hodnotiaci program stále ukazoval, že sme v mínuse svojho šťastia… a hnal nás dopredu…
A okrem toho je tu ešte jedna vec. Teraz v takéto nedele sú v duchovnom programe cirkvi témy spravodlivosti a Božieho súdu. Výhľad za horizont ľudských pozemských dejín, nášho života na zemi. Potrebujeme vnímať aj tieto témy. S tým súvisí tiež naliehavá otázka, ako je to s Tebou a so mnou. Mám právo tešiť sa v túto chvíľu…?
Ako teda vyjadríme dnes pri tomto slávnostnom dni dôvod pre našu radosť, ktorá sa chce predrať cez naše tváre? Ako vyjadríme dôvod pre naše šťastie, ktoré sa nesmie stratiť po skončení našich osláv? Ako vyjadríme dnes dôvod pre našu radosť, ktorá chce zachytiť našu myseľ, ovládnuť naše srdce a rozospievať nás v tomto zhromaždení?
Drahé sestry a bratia!
Máme veľkého kňaza nad domom Božím. To je dôvod našej radosti a nášho trvalého šťastia. Nad domom nášho osobného života nad domom našich rodín, nad domom Božím, nad týmto chrámom a zborom, ba nad domom Božím, ktorým je podľa Božej vôle celý svet ľudí máme veľkého kňaza. Ježiš Kristus zvíťazil nad všetkým, čo ohrozuje naše šťastie a posadil sa nad všetko. Celý náš život teda môže byť domom Božím. On to všetko chce určuje a ovládať. On sa stal naším spojivom s nebesiami. S Božím svetom dokonalosti.
Keď sa tak pozrieme nad seba, vidíme dôvod pre svoje šťastie. Je nám Ježiš Kristus ktorý je veľkým kňazom nad Božím domom. Tam vytvára On bránu, živú cestu svojou krvou do svätyne.
Keď cítime pri krásnych piesňach spevokolu, ako sa nám otvára pohľad smerom hore, keď cítime, akoby nás dvíhali nad zem, spoznajme, že dôvod toho je on Ježiš Kristus. Máme veľkého kňaza nad domom Božím, milé sestry a bratia. To je dôvod nášho nadšenia a cieľ našich pohľadov.
Keďže teda bratia a sestry máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu, nechajme sa dnes povzbudiť a napomenúť Písmom:
1.Pristupujme s úprimným srdcom. To je to prvé napomenutie. Áno urobme krok dopredu k Nemu. Pristúpme k Nemu. Tomu, ktorý je veľkým kňazom nad Božím domom a prebýva medzi nami. Koľko vecí to znamená. Prichádzajme sem do chrámu. Neopúšťajme spoločné zhromaždenia. Niektorí to, žiaľ, robia. Pristupujme k Nemu, lebo pri Ňom sa naše programy chladného nespokojného myslenia menia. Naše kontrolné operačné programy dostávajú srdce. On nás presviedča svojou láskou a učí nás rozmýšľať srdcom. Chce nám dať úprimné srdce, aby sme neboli kalkulačkami, ktoré operujú s číslami, ale aby sme mali úprimné srdcia, ktoré myslia a konajú s láskou.
2.Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje. Pohľad dopredu, kam nevidíme, takýto pohľad vieme zvládnuť. Vieme sa pozrieť dopredu na posledné veci bez strachu, keď sa pridŕžame vyznania nádeje. Nedajme sa otriasť. Pridŕžajme sa ho neochvejne.
Ak by sme na to šli bežnou logikou mohli by sme zaváhať. Nevieme si predstaviť spravodlivosť, ktorá registruje samostatne a spravodlivo každý ľudský život na zemi. Nevieme si predstaviť riešenie mnohých zničených nádejí, nápravu krívd. Nevieme si predstaviť, ako dokáže Boh napraviť krivdu na 1,5 milióne židovských detí, čo zomreli rukami fašistov za druhej svetovej vojny a koľko ich bolo ďalších detí a nezainteresovaných ľudí v ďalších vojnách na zemi… Predsa sa nám treba neochvejne držať vyznania nádeje. Máme veľkého kňaza nad domom Božím.
3.Pozorujme sa a povzbudzujme sa k dobrým skutkom. Napomínajme sa tým viac, čo sa približuje ten deň. Nedajme sa zahnať do situácie, že budeme rozumom chladno tolerovať zlyhávanie ľudí, ktorých máme radi. Rozmýšľať láskavým srdcom znamená, že sa pozorujeme a dokážeme si pomôcť. Napomenieme sa. Tým urgentnejšie, čím viac si uvedomujeme, že sa blíži ten deň.
Nestačí sa iba varovať chýb. Treba tiež konať dobro. Láskavé skutky svedčia o láskavom veľkňazovi, ktorý je nad Božím domom. Keď sa nám podarí vrátiť domov dieťaťu, ktoré nemá rodičov, svedčí to o tom, že nad nami je Veľký kňaz.
Naša radosť z výročia spevokolu má svoj hlboký a vysoký základ. Máme veľkého kňaza nad domom Božím. Tešme sa z toho. Nechajme svoje pohľady upriamiť na Jeho svätosť v piesňach, ktoré dnes budeme počuť. Pokúsme sa zabudnúť na slabosť a kalkulácie našich zlyhaní a upriamme sa na Neho. Jeho milosť chce naplniť naše srdcia. Pristupujme k nemu s úprimným srdcom, pridŕžajme sa neochvejne nádeje a povzbudzujme sa k dobrým skutkom. Jeho spravodlivosť lásky platí a on a skoro zavládne. V tom je naša radosť dnes i naveky vekov . Amen
Prof. ThDr. Július Filo, emeritný biskup
Piesne: 374; 493; 202; 498; A:58
