24. po Sv. Trojici 2009
Kázňový text: 2.Kr 20,1–6
Posledná nedeľa cirkevného roka hovorí o bdelosti a očakávaní. Celá táto téma je postavená na podobenstve o 10 pannách, ktoré všetci dobre poznáme. Je obrazom Kristovej cirkvi. O ľuďoch, ktorí čakajú na príchod Krista, čakajú na koniec, ktorý je absolútny a konečný. Je to veľmi prísne podobenstvo, pretože nie je o neveriacich ľuďoch. Ktorý ateista čaká príchod Ježiša Krista k súdu?
Ktorý neveriaci človek očakáva, že ho raz bude súdiť Boh? No tie panny z podobenstva čakali všetky. Kresťania sú tí, ktorí čakajú, a z tých, ktorí čakajú, je polovica nepripravených. O tom hovorí toto podobenstvo. A to nie je celkom lichotivý obraz cirkvi. Poobzerajte sa, ako málo nás je a, podľa tohto podobenstva, by ešte polovica z nás mala byť nepripravených. To je dosť nepríjemné.
Ťažké na tom podobenstve je aj to, že tých päť panien, ktoré nemali oleja, už nedostali žiadnu šancu. Veď sa pripravili na svadbu, obliekli sa, čakali a čakali dosť dlho, ale potom nedostali ani pár minút na to, aby si zohnali olej do lámp. Pripomínam to preto, aby sme si všetci uvedomili, že milostivý a láskavý Boh, ktorý bol vždy veľmi tolerantný, bude raz nemilostivý, neláskavý a netolerantný. Ale kým toto príde, kým takýto čas nastane, chcem vám prečítať jednu starozmluvnú udalosť, ktorá krásne hovorí o Božej milosti, ale aj o Božej prísnosti.
Čítanie textu: 2.Kr 20,1–6
Kráľ Chizkija bol výnimkou medzi Judskými kráľmi tej doby. O väčšine z nich sa dočítate, že robili to, čo sa nepáčilo Hospodinovi, boli zlým príkladom pre ľud a viedli ho aj zlým smerom. Ale potom okolo roku 715 pred Kristom nastúpil na trón mladý 25-ročný muž menom Chizkija. Kraľoval 29 rokov a Božie slovo ho hodnotí ako zbožného muža, ktorý začal reformovať židovské náboženstvo. Odstránil výšiny, na ktorých sa ľudia modlievali k iným bohom, dal odstrániť posvätné stĺpy a povytínal ašéry. Dokonca zničil aj medeného hada, ktorého počas putovania púšťou postavil Mojžiš na palicu, a pohľad naň zachraňoval pred smrťou. Židia si z neho urobili modlu. Mali z neho boha. Preto ho kráľ Chizkija dal odstrániť, aby nezavádzal ľudí.
Tie časy boli skutočne všelijaké. A kráľ Chizkija bol ozaj výnimkou práve pre svoju zbožnosť, ale aj odvahu, pretože sa pustil proti zvyklostiam, proti tradíciám, ktoré sa v Izraeli zaužívali.
Ale to, či je niekto Bohu milý, alebo nemilý, nezmení nič na tom, že každého človeka čaká Boží súd a každý sa raz bude musieť postaviť pred súdnu stolicu Božiu. Možno sa vám zdá, že predsa len nejakú tú výnimku tento muž pre svoju zbožnosť mal. Vedel, že príde smrť, a vedel to skôr, ako sa to stalo. Ono to znie ako veľká výhoda, pretože dostal ešte nejaký čas na to, aby si dal do poriadku život. Prorok Izaiáš mu priniesol odkaz zo slovami: ….daj do poriadku svoj dom. Ale ja by som to až za takú veľkú výhodu nepovažoval. Nebolo to až také zvláštne.
V tých dňoch Chizkija ochorel na smrť, takže aj on sám bez proroka mohol predpokladať, že jeho čas sa naplnil. A keď je čas pobrať sa z tohto sveta, je úplne prirodzené, že treba dať do poriadku veci svojho života. Pravda je taká, že viac odvahy musel mať prorok Izaiáš, keď prišiel na kráľov dvor a povedal mu rovno do očí, že si nemá robiť žiadne nádeje a že sa treba pripraviť na odchod.
Toto my v dnešnej dobe nevieme urobiť. Nemyslím tým, povedať chorému človeku, že zomrie. To by asi nebol veľký prejav lásky a súcitu. Ale my nedokážeme ľuďom povedať, aby si dali do poriadku svoj vlastný život a svoju domácnosť. Aby skôr, ako odídu z tohto sveta, napravili veci, ktoré napraviť ešte môžu.
Vážne chorých ľudí, alebo i ľudí vo vysokom veku vieme povrchne utešovať, zľahčovať veci, povzbudzovať, ale nemáme odvahu povedať to, čo povedal prorok Izaiáš kráľovi Chizkijovi: Daj do poriadku svoj dom…. Naprav veci svojho života a svojej domácnosti.
Keď boli dni obce v Obišovciach po ekumenických bohoslužbách odchádzal brat dozorca s manželkou domov a cestou stretli staršiu ženu o barlách, ako ledva išla hore ku katolíckemu kostolu, a tak sa k nej prihovorili, že už sa bohoslužby skončili, že ide neskoro. No ona odpovedala, že nie, že ona ide na program na zábavu. Nič dôležité nezmeškala.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ľudia si myslia, že je všetko tak, ako má byť, že sa nič zvláštne nedeje, to, že nám prebehne tých 60, 70 rokov života ako mávnutím prútika, to mnohým nič nehovorí. Zrazu je tu staroba, či choroba, a my si myslíme, že máme vždy dosť času. Že dať veci života do poriadku to stihnem ešte zajtra, či o týždeň.
**V tomto sme ozaj veľmi zvláštny.
• Porýľovaná záhradka musí byť okamžite, ale hnev a nenávisť, ktorá je v rodine, a o ktorej dobre vieme, môže kľudne počkať aj 20 rokov.
• Orezať stromy v záhrade sa musí načas, ale uzmierenie so súrodencami môžeme preložiť na neurčito. Ako keby sme tu mali žiť večne.
• Ísť na nákupy do mesta treba ihneď, lebo nám také a také veci v špajzy chýbajú, ale usporiadať veci medzi deťmi, ktoré sa naťahujú za majetok má čas, kým sa nerozvadia tak, že si nebudú vedieť spomenúť na meno toho druhého.
• A tých veci by som mohol menovať ďalej a ďalej.
O tom to je. Žijeme v domnení, že keď sme sa dožili dnešného dňa, tak automaticky sa dožijeme aj toho ďalšieho. Dnešná posledná nedeľa cirkevného roku hovorí: daj si do poriadku svoj život, lebo sa ti môže stať, že príde čas tvojho odchodu. A možno príde tak náhle, že dôležité veci nestihneš.
Vo štvrtok ráno som sa pohodlne vyvaľoval v posteli. Tomáš s Matúšom boli chorí a my sme s nimi potrebovali zájsť k lekárovi. Ale v duchu som si hovoril, že tam nemusíme byť hneď na ôsmu, takže sa nemáme kde ponáhľať. Len zrazu zazvonil telefón a ozval sa hlas brata konseniora Dušana Havrilu. Už si tam? A mne vtedy došlo, že som mal byť pred ôsmou na Evanjelickom Gymnáziu JAK v Košiciach. Od 8:00 do 8:20 mali mať rannú pobožnosť, na ktorej som mal kázať, a ja som ešte ležal v posteli. Bola to riadne trápna chvíľa a moja totálna nezodpovednosť. Zastúpil ma iný farár. Takže z tohto pohľadu sa nič vážne nestalo. Ale nie vždy sa to nakoniec urovná tak hladko.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Pred Božím súdom nás nikto nezastúpi, a čo zameškáte tu, počas tohto života, už nikdy nijakým spôsobom nedobehnete.
Nakoniec predsa len Chizkija nejakú tu protekciu u Pána Boha mal a vyprosil si ešte ďalších 15 rokov života. Všimnite si, že nie je nič také, ako osud, ako vopred určená budúcnosť, nie je nič vopred dané. Pán Boh mení veci i budúcnosť na základe aj našich prosieb a modlitieb. Čoho dôkazom je aj Chizkijov život.
Pokiaľ žijeme, svojimi modlitbami môžeme zmeniť mnoho vecí. Môžeme ich zmeniť aj svojimi činmi, ale keď príde ten posledný čas, vtedy už nedokážeme zmeniť vôbec nič.
Daj do poriadku svoj dom, to je to, čo by sme mali každý jeden z nás urobiť a nežiť v omyle, že ešte máme dostatok času. Dať do poriadku svoj dom, znamená nemyslieť len na seba. Môžeme pomôcť aj vo vzťahoch našich blízkych. Môžeme zasiahnuť aj v týchto veciach. Preto je to výzva k poriadku v celom dome.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
V jednom príbehu som čítal o tom, ako sa pred diabla postavili jeho služobníci a on sa ich pýtal, akým spôsobom by najlepšie zviedli ľudí. Boli tam všelijaké nápady, ako: dáme im mnoho peňazí, budú si závidieť a nenávidieť sa navzájom, alebo ich budeme presviedčať, že nepotrebujú Boha, že sa nemusia modliť, že nemusia chodiť do spoločenstva. Ale jeden z tých služobníkov prišiel s myšlienkou: ja im budem hovoriť, že je dobré modliť sa, že je dobré robiť pokánie, ale že ešte majú na to všetko veľa, veľa času. A táto reč sa diablovi veľmi páčila, pretože si povedal: na toto mnoho ľudí naletí.
Nemáme more času, nemáme nekonečné možnosti a nekonečné príležitosti. Aj Božia milosť má svoje hranice a potom príde súd. Milá sestra, milý brat, máš v poriadku svoj dom?
Amen
Piesne: 668; 679; 201; 696; A:23
Texty: Iz 65,17–25; 2Pt 3,8–14; Mt 25,1–13; Ž 126,1–6
