1. adventná 2009

Kázňový text: Jer 31,31–34

Keď sa človek občas pustí do nejakej väčšej roboty a tá na prvý či druhý raz nevyjde väčšinou si povie: Tak dosť. A teraz to už urobím poriadne nech to stojí, čo to stojí, a odznova. Práve nezdar a neúspech nás núti k tomu, aby sme svoju robotu odviedli lepšie a kvalitnejšie. Keď som čítal slová proroka Jeremiáša, tak som mal pocit, že Pán Boh plánoval urobiť niečo podobné. To, čo chcel, to, čo urobil, akosi nevyšlo.

Ja viem, že to znie čudne povedať, že Pán Boh, Boh Všemocný urobil niečo, čo nevyšlo a čo sa nevydarilo, ale taký dojem skutočne vzbudzujú slová proroka Jeremiáša. Pán Boh oznamuje, že uzavrie novú zmluvu s domom Júdu a domom Izraela, nie tú, ktorú uzavrel s ich otcami, ale úplne inú a úplne novú. To, že my ľudia nevieme urobiť veci dobré a dokonalé, je úplne logické. Ale žeby ani Pán Boh nevedel urobiť veci dobre? Znie to ako kacírska myšlienka. U proroka Jeremiáša však jasne čítame, že stará zmluva zlyhala. Že to nevyšlo tak, ako to Pán Boh plánoval, ak to tak môžeme povedať.

Najskôr asi musíme zodpovedať túto vec, aby sme potom mohli pokračovať ďalej.

Slovo „zmluva“ je pre nás jasné a zrozumiteľné. Je to dohoda dvoch strán, ktorá upravuje ich vzájomný vzťah. Či už je to vec nejakej kúpy a dodávky, alebo nejakého diela, či dohody. Takúto zmluvu ponúkol aj Pán Boh Izraelskému národu počas putovania púšťou do zasľúbenej zeme. Ale, ako to často býva aj v dnešnej dobe, nie vždy každá zmluvná strana dohodu dodrží. Nie je to prejav nedokonalosti zmluvy, či obidvoch zmluvných strán. To, že Pán Boh uzavrel zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu a oni tú zmluvu nedodržali, nie je prejav Božej nedokonalosti a Božieho omylu. Nemôžeme povedať, že zlyhal Boh. Jednoznačne tu zlyhala strana človeka. Ľudia túto zmluvu porušili a dohodu s Bohom nedodržali.

Ako Pán Boh, tak aj Izraelský národ, tu stáli ako dve slobodné strany, ktoré nikto k žiadnej dohode a zmluve netlačil. Prišlo mi na um, že pri uzatváraní manželstva je tiež formulácia o slobodnom a dobrovoľnom uzavretí tohto vzťahu. Snúbencov sa vždy pýtam: …či chcú dobrovoľne uzavrieť manželstvo? Takisto dobrovoľná bola aj prvá zmluva medzi Bohom a Izraelským ľudom, a za to, že ju dom Izraela a Júdu porušil, nemôžeme viniť Boha.

Ten reparát tu nie je kvôli zlyhaniu Boha, ale kvôli zlyhaniu človeka. Keď ste pozorne počúvali dnešný kázňový text, určite ste zbadali, že Pán Boh mal inú predstavu, ako to malo vo vzťahu medzi ním a Izraelským ľudom fungovať. Mal oveľa väčšie očakávania. Ten vzťah mal byť oveľa osobnejší, úprimnejší a priamejší. Pánu Bohu nikdy nešlo o niečo povrchné.

Dnes začíname nový cirkevný rok adventným obdobím, ktoré pozýva a vyzýva človeka k úprimnosti, k otvorenosti voči Bohu a k väčšiemu osobnému prežívaniu tohto vzťahu.

Ako som k tomu došiel? Pán Boh cez Jeremiáša hovorí: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca. Tým slovom dáva jasne najavo, že už bolo dosť povrchnosti. Dosť bolo akejsi nanútenej poslušnosti. Teraz už pôjde o niečo viac. Pán Boh podpisuje novú zmluvu, ktorá bude viac osobná.

Nová zmluva nie je zmluvou bezvýhradnej poslušnosti, ale je to zmluva lásky. Keď som to tak prakticky porovnával, je v tom ohromný rozdiel. Mojžiš doniesol prikázania – dekalóg, ktoré boli rozhodné a jasné. Toto robiť nebudeš a toto je zase hriech. Potom to ďalší rabíni dopracovali a predpisov postupne pribúdalo a pribúdalo. Vždy boli jasne položené hranice a všetko do najmenších detailov presne pomenované. Ale s Ježišom Kristom prišla Nová zmluva a my zrazu u apoštola Pavla v 1. Korintským 6,12 čítame,: Všetko je mi dovolené, ale nie všetko je mi prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničím nedám ovládnuť.

To je ohromná zmena. Či F 4,13: Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. To už nie je nátlak, to už nie sú príkazy a zákazy. Je tu oveľa viac slobody, ktorá dáva do popredia lásku k Pánu Bohu. To je ten Boží zákon, ktorý máme mať vpísaný priamo do srdca.

Takáto bola a je Božia predstava o jeho novozmluvnom ľude. Menej nanútenej poslušnosti, ale viac láskavej vďačnosti. Keď si vybavíte jeden z posledných rozhovorov apoštola Petra s Pánom Ježišom po vzkriesení pri Tiberiatskom mori, boli to tri rovnaké otázky, ktoré si Peter vypočul: Miluješ ma viac ako títo? Pán Ježiš sa ho nepýtal, či už ho v budúcnosti nezradí, alebo nezaprie, či už bude poslušnejší a pokornejší. Nie! Všetko sa to točilo okolo toho, či ho miluje.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––
Minulý a predminulý týždeň sme namiesto biblických hodín pozerali film Quo vadis. Je to film z obdobia Nerónovej krutovlády v Ríme, kedy Rimania obvinili kresťanov, že rozvracajú národ, kradnú deti, robia všelijaké ohavné kulty a podpálili Rím. Poväčšine v tých časoch boli kresťania jednoduchí a chudobní ľudia, a aj to poznanie Boha a Krista, ako aj vierouka, bola veľmi jednoduchá. Myslím si, že teologicky toho vedeli menej ako my. Ale keď išlo o to **popísať vzťah ku Kristovi, veľakrát zaznela v tom filme otázka: *Miluješ nášho Pána Ježiša Krista?
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––

Tá pozícia viery a vernosti bola niekde úplne inde, ako je tomu dnes.
• Dnes hovoríme o chodení do kostola,
• dnes hovoríme o tom, že sme luteráni,
• dnes hovoríme, že sme veriaci,
ale nehovoríme o láske k Pánovi Ježišovi Kristovi.

Pre prvých kresťanov bolo samozrejmé, že ten, kto miloval nášho Majstra a Pána Ježiša Krista, je ochotný pre neho trpieť a ísť aj na smrť. Lenže ten, kto verí, si veľakrát povie, že veriť sa dá aj inak a že tú vieru nemusí hneď dokazovať práve teraz a práve tu.

Žijeme v dobe novej zmluvy, takej, o akej rozprával prorok Jeremiáš a ktorú avizoval, lenže my akoby sme sa stále vracali len k tomu čo musíme, čo od nás Boh chce, alebo nechce, čo očakáva, alebo neočakáva. Lenže nie o tom hovoril náš kázňový text.

Adventný čas je časom očakávania druhého príchodu Pána Ježiša Krista.
• Toho Krista, ktorého sa snažíme počúvať, ktorého vôľu sa snažíme plniť?
• Alebo čakáme toho Krista, ktorého z hĺbky srdca milujeme?

Keď niekoho milujeme, dokážeme mnohé veci. Vy, starší, si spomeňte, koľko ste pre lásku dokázali v mladosti prejsť. Po nociach aj kilometre peši za milovanou, či milovaným, a potom skoro ráno do práce. Pri mladých je to stále tak. Láska dokáže veľké veci.

Dnes chcem povedať, že vzťah ku Kristovi nie je iba vecou rozumu alebo akejsi nevyhnutnej logiky, že Boh existuje, ale je to aj vec úprimnej lásky.

Amen

Piesne: 1; 5; 3; 9 A:1
Texty: Jer 23,5–8; R 13,8–12; Mt 21,1–9; Ž 24,1–10