1. po Zjavení 2010

Kázňový text: 1M 28,10–22

O Jákobovi sme už hovorili jeden večer na adventných večierňach. Je to veľmi zvláštna postava Izraelských, a teda aj Biblických dejín. Z druhorodeného syna, miláčika matky, ktorý nemal byť nikým iným, len bezvýznamným Ézavovým bratom, sa stal dedič veľkých Abrahámových zasľúbení.

To požehnanie, ktoré mu odovzdal otec Izák ako požehnanie venované ich starému otcovi Abrahámovi, sa zaktualizovalo a zrealizovalo práve cez muža, ktorý vôbec nemal byť dôležitý. Ale jedna podstatná vec sa počas jeho života udiala. Boh si ho zamiloval. Možno aj preto, že o tú lásku celý život zápasil.

Poviete si: To bolo až tak vidno? To bol tak rozdielny od ostatných ľudí tej doby? Ak by ste sa nato pozreli tak, ako to my ľudia zvykneme, tak nič v jeho živote také výnimočné nebolo.

Začínal ako syn veľmi bohatého muža. Abrahám, jeho starý otec, bol známy široko ďaleko ako múdry, ale aj veľmi bohatý muž. Jeho syn Izák toto všetko zdedil a do takého sveta prišiel aj Jákob. Ale potom, čo oklamal otca a brata pripravil o požehnanie, utiekol od rodiny, ako to my povieme „s holým zadkom“ A náš text, ktorý som vám prečítal, opisoval práve tú situáciu úteku z domu.

Prišiel do oblasti Cháranu a tam na nejakom mieste chcel prespať. Ten kameň pod hlavou vystihoval to, v akej situácii sa nachádzal. Nemal nič, domov sa vrátiť nemohol a vôbec nevedel, čo bude pred ním. Ocitol sa, akoby na začiatku.

Čo bude ďalej? Kam ísť? Ako pokračovať? Čo sa dá robiť?
Zažili ste v živote, bratia a sestry, takýto začiatok? Modlíme sa v zbore za jedného brata farára, ktorému oznámili, že je vážne chorý. Povedal mi: Jaro, ja som bol doteraz len farár – teoretik, teraz svoju službu a všetko, čo som robil, vnímam inak.

Do života prídu len tak, z ničoho nič, nové skutočnosti a človek si uvedomí, že tak, ako to fungovalo doteraz, to už fungovať ďalej nebude, a to, čo platilo doteraz, už zrazu vôbec neplatí. Všetky zabehnuté veci, zvyky, spôsoby, sú zrazu preč a všetko sa musí zmeniť, lebo pred vami je jedna veľká neznáma.

Vo štvrtok ráno jednej sestre farárke na ceste zabil kamión obidvoch rodičov. Nevedel som, čo jej mám povedať. Nové okolnosti, nová situácia a ona, či chce, alebo nechce, bude žiť inak. A tak by som mohol pokračovať príbehmi a situáciami z vášho života a sedeli by sme tu do večera umorení a zdeptaní zo všetkého, čo sa okolo nás deje.

Nestihneme sa doliečiť z jednej veci a prichádza druhá. Nezahojí sa ešte celkom jedna rana a vytvára sa ďalšia, ktorá bolí ešte viac. Tak by sme si priali, aby, aj keď príde niečo zlé, sme mali čas vyrovnať sa s tým, stráviť to nejakým spôsobom a aspoň vo svojom vnútri sa s tým nejako zmieriť. Ale keď sa to raz sype, tak to ide jedno za druhým.

A môžete vzdorovať a bojovať, ale čo narobíte? Nič. Chceli by ste pomôcť, ale neviete ako. Chceli by ste byť prospešný a užitočný pre tých, ktorí vo vašom okolí trpia, ale v ich trápeniach im pomôcť neviete. Len kľaknúť na kolená a prosiť, aby vám tam niekto, kto je väčší ako vy, pomohol a zmiloval sa.

Tak nejako to bolo aj v živote Jákoba. Mal 12 synov, milovaná manželka Ráchel mu zomrela skoro, jedinú jeho dcéru znásilnili a niekoľko rokov oplakával svojho milovaného syna Jozefa, o ktorom mu povedali, že ho roztrhala divá zver, a pritom žil ako otrok v Egypte. Bol to muž, ktorý o to Božie požehnanie zápasil a bojoval skutočne celý život.

Ale nebyť takýchto chvíľ, nebol by Jákob rozmýšľal nad Bohom a Božou pomocou. Pozrite sa, bratia a sestry, na svoj život, akí sme vo vzťahu k Pánu Bohu povrchní, v modlitbách neúprimní a v zbožnosti ľahostajní. A potom príde chvíľa, keď nás Pán Boh akoby znova postavil na štart a povie: No, a poďme odznova.
• A zrazu sa vieme modliť inak,
• vieme byť zbožní inak,
• vieme byť oveľa úprimnejší a otvorenejší voči Bohu inak.

A to je chvíľa na sľuby a na nové odhodlania. Viete, ja veľmi na novoročné predsavzatia neverím. Chýba im motivácia. To, že sa zmenilo číslo v dátume, ma zrazu donúti ovládať sa, alebo nenadávať, či nebyť pokrytecký? Je len otázkou pár dní, kým človek zistí, že nový rok je taký istý, ako predošlý. Ale keď nás Pán Boh postaví na štart, tak vtedy je dôvod na nové predsavzatia a sľuby.

Jákob chcel najprv dediť majetok po otcovi ako prvorodený, chcel predbehnúť brata a zrazu prosí Boha, aby mal každý deň chlieb do úst, šaty na oblečenie a aby sa mohol raz šťastne vrátiť domov. Naraz, aká zmena. Akoby to hovoril už úplne iný človek. A vtedy dal Bohu sľub, že mu bude celý život slúžiť a bude mu odovzdávať desiatky.

Koľkej skromnosti nás naučí bieda, v ktorej sa človek ocitne. Ale sám na sebe vidím, že musí prísť. Pre nás je to príležitosť. Čas, kedy môžeme začať úplne odznova. Možno viac pokorený a ponížený, ale taký pohľad na svet je reálnejší, ako príliš pyšné a sebavedomé srdce.

Možno Jákob v ten deň ani nijako zvlášť Boha a Božiu prítomnosť nehľadal. Tak mu to akosi vyšlo, že došiel podvečer na miesto, ktoré bolo posvätné. Slnko zapadalo, a tak si ľahol práve tam. Na druhý deň sa toho miesta sám trochu desil. Uvedomil si, že Boh je veľmi blízko. Že je oveľa bližšie človeku, ako si to sám pripustil. Preto sa ráno prebudil prestrašený so slovami: Aké hrozné je toto miesto!

Takýto Bétel – Boží dom vo svojom živote potrebujeme. Často sme príliš spokojní so sebou samými. Nikto na nás nevidí. Sú veci, ktoré dokážeme pred svetom a ľuďmi okolo nás skryť. Jákob si bol tým istý. Dokázal skryť svoju identitu a vydával sa za brata pred svojím otcom a zrazu došiel na miesto, kde pochopil, že aj keď Boha nevidí, ten Boh je veľmi blízko a že on zbadal úplne všetko.

Je to najhoršia ľudská predstava, že Boh je tak ďaleko v nebesiach, že nemá žiadny dosah na nás a túto zem. Nedovidí, nepočuje, nestíha dávať pozor. Zvykli sme si na tajnosti, ale pred Bohom nič také nie je. Preto mal Jákob na druhý deň z toho miesta strach. Robil niečo tajomné, ale pred Bohom sa to skryť nedalo.

Máte, bratia a sestry, aj vy občas pocit, že vás Pán Boh zahnal do úzkych? Či už zlými správami, či komplikovanými situáciami? Vedzte, že je to len čas, kedy sa nám pripomína a hovorí nám, že je veľmi blízko, že vôbec nie je taký vzdialený tomu, čo sa v našom živote i našom svete deje.

Na jednej strane to možno vyvolá hrôzu, na strane druhej vás to môže nanovo naštartovať k väčšej úprimnosti a láske k Nemu.

AMEN

Piesne: 44; 55; 35; 615; A:19
Texty: Joz 3,5–11.17; R 12,1–5;Mt 3,13–17; Ž 1,1–6