2. po Zjavení 2010

Kázňový text: R 12,6–8

Slová, ktoré ste si práve vypočuli sú z odseku, ktorý má názov „pravá služba Bohu“ To slovo je však samo o sebe veľmi komplikované. Ako slúžiť Bohu, ktorý je nezávislý a nič od človeka nepotrebuje? Ako slúžiť Bohu, ktorý je absolútne dokonalý a sebestačný? Čo mu ja, nedokonalý človek, môžem dať?

Pred pár dňami išiel v televízii film pod názvom Hra. Hlavnú úlohu v ňom hral Michael Douglas. Hral veľmi bohatého muža, ktorý všetko mal a bolo mu veľmi ťažké niečo kúpiť. A keďže mal narodeniny, tak mu brat kúpil hru. Bez jeho vedomia ho zapojili do nejakých machinácií. Boli tam herci, ktorí hrali svoje role, ale nebola to realita, všetko to bolo zinscenované a vymyslené. Za ten čas prežil neskutočné veci a nakoniec bol za to bratovi vďačný, lebo si vstúpil do svedomia a uvedomil si, že žil dosť zvláštny život.

Ale celá pointa bola v tom: čo dať niekomu, kto má všetko? To je dnes aj moja otázka. Ako slúžiť Bohu, ktorý v podstate našu službu nepotrebuje? Nie je na nej závislý a ani na ňu odkázaný.

Máme zlú predstavu, keď prídeme do kostola s myšlienkou, že toto, čo tu robíme, je služba Bohu. Že to všetko potrebuje – od našich piesní, čítaní biblických textov až po naše modlitby. Služby Božie sú to preto, lebo je to naopak. Boh slúži nám. Slúži človeku, keď ho vyučuje svojím slovom, keď mu dovoľuje oslavovať ho, keď nás počúva, čo všetko od neho v modlitbách prosíme.

• Nebol by Boh Bohom, keby sme mu dnes nezaspievali v kostole?
• Neprežil by to, alebo by umrel, keby sme sa k nemu dnes nemodlili?

Nemyslím! Boh je Bohom aj bez Jaroslava Petra, ktorý sa k nemu modlí a oslavuje ho. A bude Bohom aj bez neho. Ale opačne, to už by mohol byť problém. Bol by Jaroslav Petro bez Boha? Myslím si, že tu odpoveď poznáme veľmi dobre, takže ju vôbec nemusíme vysloviť ani nahlas.

A, aby som to, čo tu hovorím, aj potvrdil Božím slovom, je to napísané v Skutkoch apoštolov a tie slová povedal apoštol Pavel na Areopágu: Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko. Sk 17,24–25

Keď teda nič nepotrebuje, načo nám na inom mieste hovorí, že ten, kto má dar služby, nech slúži, kto dar vyučovania, nech vyučuje, kto dar napomínania, nech napomína…..?

Musíme pri tom pochopiť jednu základnú vec služby Bohu. Služba Bohu je vždy vlastne službou človeku. Všetko, čo v našom texte apoštol Pavel vymenoval, všetko je nasmerované na človeka a človek je ten, kto túto službu prijíma. Proroctvo je pre človeka, služba lásky je pre človeka, vyučovanie a napomínanie je pre človeka, dávanie a milosrdenstvo to všetko je tiež zamerané na človeka. Človek je adresátom a prijímateľom tejto služby. A napriek tomu to my voláme „služba Bohu“.

Dôvod? Lebo skutočne za tým všetkým Boh je. Lebo je mu to milé, lebo to od nás očakáva. Chce, aby sme si navzájom pomáhali a slúžili, lebo je vo svojej podstate láskou a takí máme byť aj my vo svojom konaní.

• Pomôžete susedovi pri stavbe domu a poslúžili ste Bohu.
• Odnesiete nákup, či pomôžete staršiemu človeku, ale poslúžili ste Bohu, lebo ten muž, či žena je Božím dieťaťom a Božím dielom.

Je dôležité, aby sme sa to takto naučili chápať, aj keď stojíme na druhej strane a službu nejakého človeka prijímame. Operuje vás chirurg, lieči vás lekár, vyjde vám niekto v ústrety v nejakej práci, berte to všetko ako prejav Božej služby vám.

Na náboženstve som sa pýtal detí, čo dostali tento rok pod stromček, a na dvoch školách prišla reč na to, že predsa darčeky nosia rodičia a nie Ježiško. Prišli na to a vedia to už viac rokov. Povedal som im, to je v poriadku, ale pozrite sa na to inak. Kto vám dal rodičov, kto im dal zdravie a postaral sa, aby mohli chodiť do zamestnania? To všetko je predsa dielo Božie a my to máme chápať ako Boží dar a Božiu službu.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––-

Pán Boh je ako taká ústredňa 112. Voláme k Nemu, obraciame sa na Neho o pomoc a on posiela tých, ktorí nám slúžia a zachraňujú nás. Je potrebné za tým vidieť Božiu moc a Božiu konajúcu ruku.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––-

Pán Boh nám slúži cez iných ľudí a my zasa slúžime druhým ako Božie nástroje, ktoré využíva. Je to zároveň aj dôkaz toho, že sa potrebujeme, pretože sme jeden na druhom závislí.

Tak by to malo fungovať aj v cirkevnom zbore. Väčšia súdržnosť väčšia vzájomná služba. Nikto nevie všetko. Aj keď sa musím priznať, že my farári sa tak vieme tváriť, že všetkému a do všetkého sa rozumieme, ale od reality to má veľmi ďaleko. Ak som dnes začal hovoriť o službe ľudí a o tom, aby sme túto službu brali ako službu od Boha, bolo to preto, aby sme sa naučili aj službu prijímať.

Práve v zbore sme niekedy veľmi odmeraní a konzervatívni, čo sa týka služby ľudí.
Kázať má farár, modliť sa má farár, navštíviť v domácnosti ma má farár, vyučovať má farár. Vždy sa nájdu narážky na tých, ktorí niečo v zbore robia, akoby na to nemali právo, ani schopnosti. Pýtal som sa raz mládežníkov, prečo sa nemodlia v kostole, keď je modlitebná chvíľa. Odpoveď bola: Niektorým ľuďom sa to nepáči.

Viem, že ste si v minulosti ťažko zvykali na čítanie biblických textov. Dôvod? Ťažko si zvykáme na službu iných. Ťažko prijímame niektoré veci aj na bohoslužbách, ak ich nerobí farár.

• Prišli by ste na bohoslužby, ak by ich nerobil farár a boli by iba čítané, viedol by ich niekto z presbyterov?
• Prijali by ste návštevu vo svojom dome tak vrúcne ak by to nebol farár, ale pastorálne návštevy by robili presbyteri a presbyterky?

Apoštol Pavel hovoril o viacerých ľuďoch, ktorým Boh dal v zbore dary. Jedni, aby prorokovali v súlade s vierou, jedni vyučovali, ďalší napomínali, iní boli horliví v činení milosrdenstva. Nechce sa mi veriť, žeby všetkými týmito darmi obdaroval v Obišovskom zbore Pán Boh len farára. A nie, že sa mi nechce veriť, ale ja to aj viem.

A na podporu tohto slova musím povedať, že v prvotnej cirkvi to na stretnutiach kresťanov vôbec nevyzeralo tak, ako je to u nás na bohoslužbách. Žiadny jeden muž, ktorý rozpráva a ostatní iba počúvajú.

1 K 14,26–31 apoštol Pavel píše: Kedykoľvek sa zídete, každý má niečo: žalm, poučenie, zjavenie, reč jazykmi, (jej) výklad- to všetko nech vzdeláva. Keď niekto hovorí jazykom, nech sú to dvaja alebo najviac traja, a to po jednom, a jeden nech vykladá. Ale ak nemá kto vysvetľovať, nech radšej mlčia v cirkevnom zhromaždení; pravda, sebe a Bohu nech hovoria. Proroci však nech hovoria dvaja alebo traja, a ostatní nech rozsudzujú. Ale ak by inému prítomnému bolo niečo zjavené, prvý nech mlčí. Lebo všetci môžete po jednom prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili.

Nikdy to teda nebola vec len jedného človeka. Viacerí ľudia sa mali zapojiť, hľadať pravdu, posúdiť slová, ktoré odzneli. Lebo Pán Boh rozdelil dary i schopnosti viacerým ľuďom, a tú službu je treba vedieť aj prijať ako službu Pánu Bohu.

V Lemešanoch na posledných asi troch bohoslužbách má jedna sestra vždy pripravenú modlitbu. Som tomu rád. Ale nemajú to byť iba modlitby. Je tu priestor na to, aby niekto povedal i svoje svedectvo, životnú skúsenosť, ktorá povzbudí a poučí. Prijali by ste to a vedeli by ste si to vypočuť bez reptania a poznámok?

Myslím si, že je čas aj na to, aby tu odzneli výklady Božieho slova nie iba z úst farára. Na mládeži si výklad robia mladí a hovorím vám, stálo by za to ich počúvať. Veľakrát je to slovo lepšie a oslovujúcejšie, ako ho poviem ja, ako farár.

Pán Boh vám, bratia a sestry, dal mnoho darov a tými darmi je potrené slúžiť tu v tomto našom spoločenstve. Vyzývam vás k tomu, aby sme sa naučili s láskou prijímať službu iných ľudí v zbore, ako službu samotného Pána Boha.

AMEN

Piesne: 209;493; 203; 465; (291); A:23
Texty: 2M 33,17–23; R 12,9–16; J 2,1–11; Ž 105,1–8