3. po Zjavení 2010

Kázňový text: 1S 3,1–10

O mladom chlapcovi Samuelovi sme rozprávali len nedávno v detských kázňach. Bol to vymodlený chlapec od Hospodina, pretože jeho matka Anna veľmi dlho nemohla mať deti. Zažila kvôli tomu aj mnoho krívd, ale veci sa pohli potom, čo v chráme v Šíle sľúbila pred kňazom Élim, že keď sa jej narodí chlapec, odovzdá ho do služby Hospodinovi.

Bola to veľmi zbožná žena, čo sa dá usúdiť podľa toho, že svoj sľub Hospodinu dodržala, presne tak, ako ho sľúbila. Chlapec odrástol a ona ho priniesla do Šíly, aby vyrastal v chráme.

Keď sa zamyslíte nad tým, čo všetko sme schopní aj my Bohu sľúbiť, keď máme nejaké ťažkosti, či vážne zdravotné problémy, alebo, keď nám niečo veľmi vážne hrozí, ako vieme byť odhodlaní všetko v živote meniť a naprávať. Ale, keď sa to skončí, hrozba pominie, na všetko veľmi rýchlo zabudneme, to je naša bežná realita. Anna taká nebola, a tak Samuel slúžil po boku Éliho v chráme už ako malý chlapec, hneď potom, ako odrástol.

Prvá zarážajúca informácia nášho textu je o tom, že …slovo Hospodinovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebývalo časté. Hovoríme o čase, keď Izraelský národ býval už v zasľúbenej krajine potom, čo Mojžišovi pred smrťou sľúbil, že bude slúžiť Bohu a potom to pred smrťou Józuu znova zopakoval. Vyvolili sme si slúžiť Hospodinovi, ale napriek tomu o pár desiatok rokov sa píše, že slovo Hospodinovo bolo v tých dobách vzácne. Znie to ako nelogická informácia. Ale v podstate sa to potvrdzuje stále. Príde jedna generácia zbožných a verných ľudí, ktorí si uvedomujú, že potrebujú Boha, ale tú vieru nevedia preniesť, alebo odovzdať ďalej svojim deťom a svojim potomkom. Nehovorím, že to vôbec nie je možné, ale skúsenosti hovoria, že sa to veľmi veľakrát stáva.

Rodičia úprimné veriaci a ich deti sa Bohu stratia, alebo sú úplne vlažné. Stáva sa to v rodinách farárov, dozorcov, kurátorov, presbyterov….. Preto hovorím, že viera sa nedá zdediť, ako dedíte dom po rodičoch, či iný majetok. Prejde dedičským konaním a zrazu to máte vy a je to vaše, ste toho vlastníkom. Viera rodičov v Boha sa automaticky neprenáša na deti.

To znamená, že každý človek je vlastne vždy vo veciach viery akoby na začiatku. Môže mať lepšie podmienky, keď vyrastá v kresťanskej rodine, môže mať viac príležitostí, ale rozhodovanie pre Boha je vždy novým a počiatočným rozhodovaním.

Preto Božie slovo konštatuje, že …..slovo Hospodinovo bolo v tých dňoch vzácne. Nové generácie sa Bohu a Božiemu slovu odcudzili. Neviem, čím to je. A nemôžem povedať, že sa vždy zanedbala kresťanská výchova.

Zoberte si tú vašu situáciu.
• Rodičia, ktorí ste tu, sú tu v zhromaždení aj vaše deti?
• Alebo, ak bývajú inde, môžete o nich povedať, že sú veriaci?

Stáva sa, že aj napriek snahe a kresťanskej výchove sa to dieťa rozhodlo inak a žije bez Boha. Treba si priznať, že sme v tom ozaj neúspešní a ani poriadne nevieme, prečo sa naša snaha míňa účinku.

Ale presnú predstavu tej doby, v ktorej Samuel žil, si uvedomíme až vtedy, keď pochopíme, že je to konštatovanie o posvätnom mieste v Šíle. To miesto máme chápať ako chrám, ako miesto stretávania sa ľudí s Bohom. Ak slovo Hospodinovo bolo vzácne ešte aj v chráme, tak, aká to musela byť doba?

Aj v minulosti tie časy boli všelijaké.
• Keď kňaz až na tretí pokus pochopil, že Boh sa chce skontaktovať s chlapcom?
• Keď už akosi nič od Boha nečakal?
• Zdalo sa mu nereálne, žeby sa Boh mohol nejako ozvať a skontaktovať sa s človekom?

Kňaz Éli doslovne symbolizoval akýsi mŕtvy a zaspatý vek, obdobie unudenosti a nečinnosti. Možno si niečo z minulosti pamätal, možno niečo veľké v minulosti zažil, ale, keď už bol starší, všetko to bolo preč. Neveril, že ho Boh môže niečím prekvapiť a nejakým spôsobom, niečím novým osloviť. A tá jeho nedôvera sa aj tak prejavila.

Pán Boh začal komunikovať s niekým iným, nie s kňazom, ktorý mal na starosti celý chrám v Šíle.

• Čo myslíte, bratia a sestry, môže nás Boh niečím v dnešnej dobe prekvapiť?
• Či si pripúšťate, že by sa niečo veľké mohlo udiať aj v našej viere?

Stereotyp je pre človeka v mnohom veľmi nebezpečná vec. Na jednej strane má nejaké tie svoje výhody, pretože nám dáva istoty, ale po dlhom čase ubíja. Starším ľuďom vyhovuje viac pokoj, ale aj tak majú z času na čas radi nejakú zmenu.

Premiestniť nábytok v dome, upraviť niečo inak, ako to bolo doteraz, vymaľovať kuchyňu, či spálňu inými farbami, ako je to teraz moderné, kúpiť si nový nábytok, alebo nový televízor. Všetky takéto veci povzbudia a potešia človeka, inšpirujú ho robiť veci inak a viac sa snažiť. Odišiel som zo svojho prvého pôsobiska v Chyžnom, kde bolo síce dobre, ale noví ľudia sú novou motiváciou a chuťou robiť veci inak.

Zmeny sú ťažké. Vrátim sa znova k nášmu spevníku, na ktorý si stále zvykáme. Napríklad na niektoré nové možnosti liturgie sme si nezvykli vôbec, ale v konečnom dôsledku zmeny potrebujeme.

Zoberte si náš spevokol. Raz týždenne pravidelne cvičí, potom vystupuje počas sviatkov na bohoslužbách, pravidelne na Vianoce, Veľkú noc, na Nový rok, atď. Mali sme však sústredenie, nahrávanie CD a bolo to pre všetkých oživenie, zmena, ktorá povzbudila, motivovala, inšpirovala. Pre nás to bola nová skúsenosť a človek má potom väčšiu chuť to robiť a venovať sa tomu.

Takú zmenu potrebuje aj náš duchovný život, ale to znamená, že s ňou musíme nejakým spôsobom aj počítať.

Ako vlastne vyzerá duchovný život mnohých z nás?

Všimnite si, že je to už v podstate taký dlhoročný rituál. Základom sú v nedeľu bohoslužby, potom modlitebný život, sem tam zoberieme do rúk Božie slovo. Pre niektorých je ešte biblická hodina, či bohoslužby v rádiu. V podstate je to kolotoč, je to niečo opakujúce sa dlhé roky a ja sa ozaj pýtam, či nás môže Pán Boh ešte niečím prekvapiť?

Pre Éliho to musel byť trochu aj šok, keď si zrazu uvedomil, že Pán Boh sa ozval, že komunikuje s tak mladým chlapcom a nie s ním, ako kňazom.

Ja neviem, čo všetko môže prísť v živote človeka, čo všetko sa môže udiať, ale počítajte s tým, že Pán Boh s vami chce hovoriť. Volá, ozýva sa! Možno je problém v tom, že nám v dnešnej dobe nemá kto povedať, tak ako vtedy mladému Samuelovi, …ľahni si na svoje miesto a keď sa ešte raz ozve, povedz: hovor, tvoj služobník počúva. Na tretí pokus si Éli nakoniec uvedomil, čo je jeho kňazskou povinnosťou, – upozorniť, že Hospodin sa chce s človekom rozprávať. A to je aj moja farárska povinnosť dnes. Povedať vám, bratia a sestry, že Hospodin sa chce rozprávať priamo s vami a chce, aby ste ho čo najvážnejšie a najpozornejšie počúvali.

Snažte sa vybehnúť z náboženského stereotypu. Zmeňte niečo v tej duchovnej oblasti.

• Ak ste si nečítali pravidelne Božie slovo, urobte to.
• Príďte na biblické štúdium.
• Noste si do kostola Bibliu a sledujte biblické texty.

Neviem povedať, kedy môže prísť čas, keď sa k vám Boh prihovorí. Možno si na to použije iného človeka, alebo farára, ktorý príde ako hosť na naše bohoslužby. Tých možností je veľa. Ale uvedomte si, že Pán Boh robí nezvyčajné veci a robí ich dodnes. Vie sa prihovoriť človeku tak, aby sme to dostatočne jasne a zrozumiteľne počuli a uvedomili si, že hovorí práve s nami.

Ale k tomu musí byť aj vôľa: „Hovor Hospodine, lebo tvoj služobník počúva.“ Je pripravený a má nastavené uši.

AMEN

Piesne: 190;480; 213; 623; A:86
Texty: Am 3,1–8; R 12,17–21; Mt 17,1–9; Ž 97,1.6–12