Nedeľa po Deviatniku 2010

Kázňový text: Žid 4,12–13

Biblia používa niekedy veľmi zvláštne prirovnania. Náš text hovorí o Božom slove a prirovnáva ho k zbrani, ktorá sa používala v tej dobe, a s ktorou sa páchalo násilie a naháňal sa ňou strach. Dnes by pisateľ už určite nehovoril o meči, ktorý je ostrý na obidve strany.

Dnes sú to už oveľa modernejšie a inovatívnejšie zbrane, ktoré majú aj oveľa väčší a tým pádom aj nebezpečnejší účinok. Doba mečov už skončila. Dnes máme pištole, automatické pušky, či rakety.

Prednedávnom som sledoval dokumentárny film o moderných stíhacích lietadlách, ktoré prekonávajú všetky možné ľudské hranice. Sú to stroje, ktoré dokážu prekonávať ohromné rýchlosti a veľké preťaženia, a jediný, kto ich v tom obmedzuje, je už vlastne človek, pretože ľudské telo už nedokáže zniesť to, čo tento stroj dokáže urobiť. A tak sa čím ďalej, tým viac uvažuje nad bezpilotnými lietadlami.

Vďaka rýchlemu vývoju postupujú vpred aj zbrane a na dokonalé zbrane zase potrebujeme dokonalejšiu obranu.

Tak to bolo aj v minulosti, na dobývanie boli potrebné nové zbrane, ktoré by dokázali prelomiť brány miest, obranné valy, vysoké hradby a múry, pretože tak, ako sa vyvíjala zbraň, vyvíjali sa aj obranné systémy.

A ak dnes hovoríme o zbrani, ktorou je Božie slovo, tak musíme povedať, že aj tu nastal ohromný pokrok práve v obrannom systéme. Božie slovo je útočnou zbraňou, ktorá má dobíjať ľudské srdcia, ale tie sú akoby, čím ďalej, tým lepšie opevnené, lepšie strážené a viac a viac odolné.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––
Jedna staršia pani mi nedávno rozprávala o tom, ako musela od malička chodiť do kostola, pretože, ak by chýbala, tak by ich farár vykričal z kazateľnice, a bola by to strašná hanba pred celou dedinou. V minulosti toho nebolo treba veľa.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––--------

Myslím si, že niekedy ľudia mali väčší rešpekt pred Božím slovom a duchovnými vecami a Božie slovo malo skutočne veľkú autoritu, aj keď ten spôsob použitia nebol vždy najlepší. No dnes je ten obranný systém akoby pevnejší a vyspelejší. Ľudia sú uzavretí viac do seba, máločo sa ich vie dotknúť, máločo si pripustia k srdcu. A sú doslovne tvrdí. K plaču ich nedojme zvesť o tom, že za ich hriechy niekto zomrel, že ich niekto miluje a stará sa o nich. Oni tým všetkým pohŕdajú.

Priznám sa, že sám mám niekedy pocit, akoby to Božie slovo už na človeka dnes nemalo. Akoby už nedokázalo tak bodnúť človeka, tak sa ho dotknúť, tak preniknúť do vnútra, aby ho zmenilo. Akoby sme sa s ním nevedeli prebiť cez všetky tie moderné obranné systémy, ktoré si ľudia okolo seba vybudovali.

Pisateľ listu Židom však hovorí veľmi presvedčivo a odhodlane, že Božie slovo stále takúto moc má. Určite je to aj vec tých, ktorí ho poslúchajú. Veď sám Pán Ježiš o tom hovoril v podobenstve o štvorakej pôde. Raz to slovo padne na kraj cesty a poďobú ho vtáci, inokedy do tŕnia a udusia ho starosti každodenných dní a inokedy na kamenistú pôdu a po čase zahynie. Tá úspešnosť nikdy nebola, ani nie je, stopercentná.

Dostať Božie slovo na to správne miesto, cez všetky ľudské obranné systémy, je problém. …až do rozdelenia ducha i duše, kĺbov a špikov… Veľakrát sa nám stáva, že sa odrazí niekde na povrchu a na pravé miesto nikdy nedôjde.

Vy ste v podstate ľuďmi, ktorí sa pod vplyv Božieho slova slobodne a dobrovoľne vystavujú. Prídete na bohoslužby a počúvate biblické texty i kázne. Ale povedzte si aspoň sami pre seba, koľkokrát si vypočujete kázeň a jednoducho sa nič nestane. Nedotkne sa vás to, neosloví vás, nezaujme nič z toho, čo ste počuli. Koľkokrát vychádzate z kostola a neviete, o čom tá kázeň vlastne bola, a to sa farár snažil 20 minút niečo povedať. Myslím si, že je to bežná realita. Keď si to slovo nepamätáme, tak ani náhodou nemôžeme hovoriť, že sa nás dotklo. A nemôžeme potom povedať, že bolo ostré ako dvojsečný meč, keď sa vlastne k srdcu a mysli ani nedostalo.
• Je to chyba kazateľa, teda moja?
• Alebo je to chyba poslucháčov, teda vás?

Začnem od seba. My farári máme vždy pocit, že kážeme dobre. Veď žiadnu hriešnu myšlienku som nepovedal, takže to všetko bolo tak, ako má byť. Ale keď niet poslucháčov, lebo sa nudia a prestali počúvať kvôli podaniu, či nášmu unudenému prejavu po prvej vete, tak je to jednoznačne chyba naša.

Božie slovo je ostré ako dvojsečný meč, ale nie každý, kto drží meč v ruke, ním vie správne a obratne narábať. Myslím si, že viac kritiky a nejakých reakcií by nám farárom pomohlo, aby sme v tom podaní a spôsoboch neboli mimo. Biblicky to slovo môže byť správne, môže byť podané vieroučne, ale ak ho ľudia nepočúvajú, tak komu osoží?

Druhá strana je poslucháč. Určite máme zábrany, nie všetkému z Božieho slova sme ochotní veriť, máme predsudky. Niekedy zase nie sme pripravení počúvať. Keď ide človek v sobotu spať o jednej v noci, tak v nedeľu ráno môže byť kazateľ Božieho slova na roztrhanie aktívny a živý, ale keď celá naša energia sa míňa na to, aby nám nepadala hlava, lebo zaspávame, tak je to všetko úplne zbytočné. Aj naše nedeľné bohoslužby potrebujú trochu prípravy. Možno len krátka modlitba, v ktorej povieme Bohu, aby ku nám cez slovo prehovoril, a potom pozorné vnímanie toho, čo počúvam.

Kazateľ nemôže suplovať úlohu Božieho slova. Ľudské slovo nespasí a nezachráni človeka. Našou úlohou však je podať ho tak, aby sme všetky tie obranné systémy ľudí dali nabok a využili správny moment a správny čas, aby ono už mohlo pôsobiť samo.

Naposledy som bol poslucháčom na pohrebe Radima Cingeľa a slovo z kazateľne bolo veľmi silné a oslovujúce. Ale nie vždy sa Božie slovo počúva pod takým tlakom emócií.

Božie slovo nie je mocné iba na pohreboch. A ani si nemyslím, že je to vždy iba vec ťažkého citového rozpoloženia. Božie slovo máme prijímať aj naším rozumom. Ono má svoju logiku a je potrebné nad ním rozmýšľať. Možno niekedy i doslovne bojovať, hádať sa a oponovať.

Pozrite si knihu Jóbovu. Je to rozhovor človeka, ktorý hľadá pravdu u Boha a obhajuje sa, bráni a odporuje tomu, čo sa mu jednoducho podsúva pod nos.

Božie slovo je meč, ktorý preniká do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutia a zmýšľania srdca.

Myslím si, že práve toto naháňa ľuďom strach. Všetky tie obviňovania z hriechu, všetko to hodnotenie každého ľudského konania a každej ľudskej myšlienky je pre mnohých neprijateľné. Ale Božie slovo skutočne pitva, rozoberá tie najhlbšie veci a pohnútky nášho srdca i našej mysle, ktoré nikto z ľudí nevidí a nepozná.

Preto je užitočné a prospešné, pretože tak sa čistí naše srdce a cibrí sa náš charakter.

Božie slovo je veľmi nebezpečná zbraň, napriek všetkým tým obranným systémom, ktoré si pred ním ľudia do dnešných dní vybudovali. Dnes sme si pripomenuli, že je potrebné vedieť s Božím slovom narábať, ale je potrebné sa aj pripraviť na jeho počúvanie.

AMEN

Piesne: 194; 345;211; 641; A:51
Texty: Jon 3,1–10; 2K 12,1–10; L 8,4–15; Ž 119,89–96