Predpôstna 2010

Kázňový text: 1K 13,1–13

Musím sa priznať, že sa mi do písania kázne na tento veľmi známy biblický text ani nechcelo. Sú určité pasáže Biblie, ktoré ľudia notoricky poznajú a veľmi často ich spomínajú. A keď poviete prvý list Korintským 13. kapitola, tak každý vie, že je reč o hymne lásky. Na väčšine svadieb v našich kostoloch sa tieto slová, či celé, alebo iba z časti citujú.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva sa….

Prvá vec, ktorou musím začať a možno tým aj niekoho sklamem, je, že tie slová vôbec nie sú o láske medzi mužom a ženou. Iste, môžeme ich aplikovať aj na takýto vzťah, ale dôvod ich napísania bol celkom iný a vôbec neriešil vzťahy manželstva. Apoštol týmito slovami riešil vzťahy kresťanov cirkevného zboru v Korinte.

Celé to začalo, keď sa apoštolovi dostalo do uší, že kresťania v zbore, ktorý založil, majú medzi sebou ohromné spory a hádky, čo ten cirkevný zbor rozbíjalo. Rozdelili sa na skupiny podľa osobností. Jedny sa hlásili k Pavlovi, jedny k Apolovi, iní zasa k apoštolovi Petrovi. Ale to ešte nebolo všetko. Pavel sa dopočul o smilstve, ktoré sa v tom spoločenstve rozmohlo, ale aj o tom, ako sa súdia pred neveriacimi, ale stále sa vystatujú svojou vierou a zbožnosťou.

Korintský zbor bol veľmi pokrokový. Bolo tam mnoho duchovných darov. Boli tam ľudia, ktorí vedeli rozprávať proroctvá, vykladať Božie slovo, modliť sa jazykmi, uzdravovať chorých. Všetko samé obdivuhodné veci, ktoré sa pravidelne na službách Božích diali.

Som si istý, že by náš kostol bol plný, keby sme v našom spoločenstve počas bohoslužieb uzdravovali chorých ľudí a rozprávali a vysvetľovali proroctvá. Chcel by som takú dobu zažiť. Máme predstavu, že títo ľudia museli byť veľmi veriaci a veľmi zbožní, a pri čítaní o týchto schopnostiach máme o nich aj veľmi vysokú mienku. Lenže apoštol Pavel sa tomu všetkému, čo sa v Korinte dialo, veľmi netešil a pri rozoberaní všetkých tých zvláštnych darov musel napísať slová: Snažte sa o vyššie dary! A ja vám ukážem ešte lepšiu cestu! A hneď na to idú slova o láske.

Musím povedať, že Pavlova Hymna lásky, bola slovom kritiky Korintských kresťanov, a tým pádom kresťanstva vôbec.

Pavel začal tým, že môžete mať úžasné dary od Boha, ktoré budú druhým ľuďom vyrážať dych. Môžete robiť neskutočné veci, môžete vedieť prorokovať a hory prenášať a anjelským jazykom rozprávať, ale keď nemáte v srdci úprimnú lásku k Bohu a k ľuďom, nič z toho nemá zmysel a nič vám to nepomôže.

Myslím si, že sa tieto slova v Korinte čítali veľmi ťažko, pretože to, čím sa títo ľudia pýšili a na čo boli hrdí, to apoštol sfúkol pod čiernu zem a povedal, že bez lásky to je bezcenné.

A ono to stále platí. Nech robíte čokoľvek, k čomu nemáte vzťah, je to vidno. Je rozdiel, ak niekto robí niečo, čo miluje a čo ho teší, a ak to robí niekto iba z donútenia. Ale tu nešlo iba o prácu. Tu išlo o lásku k ľuďom, ktorí v tom zbore žili. Každý jeden dar, každá jedna služba konaná bez lásky k človeku, neprinesie nikdy úžitok a nič nepomôže. Aj keby ste rozdali všetok svoj majetok a telo by ste si dali spáliť, aj tak vám to neprinesie žiadny úžitok.

Tu to musíme trochu vysvetliť. Ak rozdáte svoj majetok, pomôže to tým, ktorí ho získajú, čiže, z tejto strany, to užitočné bude prospešné. Ale Pavel hovoril o úžitku pre vás. Ak je to bez lásky, nič ste tým nezískali.

Láska je viditeľná.
To, či človek dokáže milovať ľudí vo svojom okolí, a tak aj konať, je vidno. Tu na východe zvyknú ľudia v nárečí povedať: „Ta tomu človeku ani z očí dobre nekuka“. Časom sa ten náš životný postoj ukáže aj na našej tvári a veľmi ťažko je to nejakým spôsobom skryť.

Sú ľudia, v prítomnosti ktorých sa cítite príjemne, pretože ten vzťah láskavého postoja z nich akoby stále vychádzal. A sú ľudia, ktorí sú ako časovaná nálož. Vybuchujú pri každej, hoci i maličkej, príležitosti. Sú stále nepokojní, podráždení, absolútne netolerantní, veľakrát hrubí. S ničím nie sú spokojní, všetko kritizujú, nič im nie je dobré.

Apoštol Pavel hovorí, že ani ten najlepší skutok a ani tá najvyššia obeť takému človeku neprospeje, pretože mu chýba to základné, a tým je láska.

Viem, že vás, aj seba kladiem, bratia a sestry, do nejakého metra, aby ste sa porovnávali a hodnotili, ale musím to urobiť. O tom nám ten náš text hovorí.

• Akí sme, keď sa na svoj život a svoje správanie pozrieme z pohľadu Božieho slova?
• Ten základný princíp nášho života je založený na láske k Bohu a človeku?

Neberte to tak, že som sa včera nahneval, alebo ma niečo naštvalo, a tak som absolútne neláskavý človek. Koľkokrát dokázali ľudia vytočiť aj samotného Pána Ježiša a vtedy bol veľmi prísny a tvrdý. Ale láskavý človek sa dá spoznať za veľmi krátku chvíľu aj podľa tváre.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––
Pred dvoma týždňami sme mali konvent a mne v nedeľu večer volal jeden farár a pýtal sa ma, čo máme nové. Hovoril som, že sme mali konvent a že je všetko v poriadku. Že sme si rozhodli, čo budeme robiť ďalej, aká bude zbierka a cirkevný príspevok, a ďalšie veci a že všetko prebehlo v takom pokoji a kľude. A on na to: Buď za to vďačný Bohu, vieš, ako ti závidím? Môžem o ňom povedať, že nie je vo svojej službe „lajdákom“, a veľmi sa snaží, ale zopár konfliktných ľudí v zbore a všetko je hore nohami. Samý stres a nepokoj.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––-----–-

Láska je láska. Zvláštne na tom biblickom texte je to, že láske apoštol Pavel dodáva ďalšie atribúty. Hovorí: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva sa….

Trpezlivosť je vlastnosť sama o sebe, takisto aj dobrotivosť. Ľudia povedia: „…veď ja som láskavý, len mi trochu chýba trpezlivosť.“ Láskavosť, v ktorej má kresťan žiť, je niečo hlbšie a hodnotnejšie. Je to niečo, čomu sa učí dlhší čas. Nevyťahovať sa pred druhými, nebyť pyšný, neslušný, sebecký, nezmýšľať o druhých zle, všetko toto sú veci, ktoré s pojmom lásky veľmi nespájame, a predsa súčasťou takejto kresťanskej lásky sú.

• Nezmýšľať zle – spomeňte meno nejakého politika a rozvinie sa taká debata obviňovania a očierňovania.
• Nie je neslušná – ako radi sa najmä my, chlapi, zasmejeme na nejakých vulgárnych vtipoch, či radi vedieme dvojzmyselné reči.
• A takto by sme mohli pokračovať, až dôjdeme k tomu, že sa od ľudí žijúcich bez Boha ani tak veľmi neodlišujeme. A že sme v uplatňovaní lásky, stále takými malými deťmi, ktoré za tie roky kresťanského života ešte nedokázali zanechať detské spôsoby.

Apoštol Pavel Hymnu lásky končí dôležitou informáciou. Láska je jediná vec, ktorá bude potrebná aj v nebeskom kráľovstve. Všetko ostatné sa pominie, alebo bude novým poznaním prekonané, ale láske sa musíme naučiť, lebo ju raz budeme veľmi potrebovať. Takže nám, bratia a sestry, nič iné neostáva, ako sa takej láske, ako ju opísal apoštol, naučiť.

AMEN

Piesne: 245; 642; 236; 552; A:89
Texty: Am 5,1–13; 1K 13,1–13; L 18,31–43; Ž 91,1–4.11–12