5. pôstna 2010

Kázňový text: Židom 5,7–10

List Židom, ako aj pasáž, ktorú som vám prečítal, mala svojho konkrétneho adresáta. Bola venovaná Židom, ktorým mala dať odpoveď na všetky ich závažné otázky viery. Osoba Pána Ježiša Krista bola pre Židov veľmi vážnym problémom.

Prijať ho za vytúženého a očakávaného Mesiáša vôbec nebolo jednoduché. Aj pre samotnú smrť na kríži, ktorou zomrel. Bolo to veľmi poburujúce, veď zomrel medzi dvoma lotrami.

Ale tých náboženských otázok, ktoré židia mali, bolo oveľa viac.

• Čo naše obete, ktoré prikázal Boh cez Mojžiša? Chrám v Jeruzaleme ešte stál.
• Čo so všetkými tými obeťami, ktoré bolo potrebné za hriechy ľudí prinášať?

Ak je raz človek na niečo naučený, veľmi ťažko vie zmeniť svoje spôsoby. Ak v niečom dlho žijete a veríte tomu a potom sa to všetko zmení, stále sa k tomu budete vracať. Stále budete spomínať.

Máme kolegov v službe, ktorí boli pôvodne katolíckymi kňazmi, ale oženili sa a stali sa farármi v našej cirkvi. No to, že boli katolíckymi kňazmi, to je poznať vždy. Zbadáte to na nich. Zbadáte to v kázňach, vo vyjadrovaní, ale aj v spôsobe jednania. Nikoho neodsudzujem, iba chcem ukázať, že tá zmena je niekedy veľmi ťažká a nejde to stopercentne.

Pochopil to aj Mojžiš, ktorý viedol Izraelský národ do zasľúbenej zeme. Tí ľudia nevedeli žiť ako slobodní. Narodili sa v Egypte, boli deťmi otrokov, vyrastali ako otroci a toho obmedzeného života sa nedokázali zbaviť, aj keď už boli slobodní a išli do zasľúbenej zeme. Pán Boh to nakoniec vyriešil radikálne. Nikto, kto vyšiel ako dospelý z Egyptského otroctva, nikto sa do zasľúbenej zeme nedostal. Dokonca ani Mojžiš. Aj on bol poznačený otroctvom a nedokázal žiť ako slobodný človek. Iba dvaja ľudia boli výnimkou, a to Józua a Káleb.

Niečo podobné vidíme aj my v našom štáte. Žili sme v komunizme a mysleli sme si, ako nám bude dobre, keď prišla demokracia. Dnes sme zhrození zo svojvôle, ktorá medzi ľuďmi panuje. Ohromná arogancia bohatstva, ktorá si robí, čo chce, a ešte sa aj zviditeľňuje, aby sa vysmiala chudobným. To všetko dokazuje iba to, že nevieme žiť v slobode, že sme tým bývalým režimom a spôsobom života poznačení.

Ten istý problém trápil aj Židov. Ježiš Kristus veľmi veľa zmenil a s tou zmenou sa bolo potrebné zžiť. Stal sa pôvodcom večného spasenia, je obeťou za naše hriechy. Nie sú potrebné ďalšie obrady, lebo to, čo vykonal, je dostačujúce pre všetkých.

Znelo to veľmi jednoducho. Už žiadne obete. Nemusíte prísť do Jeruzalema, nemusíte si za drahé peniaze kupovať obetné zviera, nemusíte nič nechávať kňazovi. Všetko je nahradené jedinou obeťou a tou je obeť Ježiša Krista. Tie pochybnosti však niektorí židia, ktorí sa stali kresťanmi, mali vždy. Je to dosť, nemusím pre svoje spasenie urobiť ešte niečo? Preto celý list Židom vysvetľuje, aká bola obeť Pána Ježiša Krista komplikovaná. Veď sa stal človekom, ako my.

…hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prímluvné prosby k Tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti, a hneď dodáva, že toto vypočutie prišlo pre jeho bohabojnosť. Aj keď ho Boh nezachránil od utrpenia, ale vyslobodenie prišlo v samotnom vzkriesení.

Ľudská logika hovorí, že veci si viac vážime vtedy, ak sme ich veľmi ťažko získali. Všetko to, k čomu sme sa dostali ľahko a jednoducho, aj keď to má väčšiu cenu, všetko to si akosi menej vážime a horšie sa o to staráme.

Ešte vo svojom predošlom zbore som raz v škole zažil, ako si dorastenci v škole po chodbe nohami kopali mobil. Ja som bol v miernom šoku, ale oni úplne pohotovo odpovedali, že je to z akcie za korunu a že už o chvíľu dostane druhý.

Hovorím to preto, lebo odpustenie našich hriechov je pre mnohých ľudí dnes veľmi lacná záležitosť. Je obdobie pôstu, je pred veľkonočnými sviatkami, a tak je potrebné zájsť k Večeri Pánovej, lebo sa to patrí. Nestojí nás to veľa. Prídeme, odpovieme na otázky, potom pokľakneme a nad hlavou počujeme, že sa nám naše hriechy odpúšťajú. Je to jednoduché a bez našej námahy.

Tak to pripadalo aj Židom. Bolo to iné, ako Mojžišov zákon a Starozmluvné predpisy. Tam sa človek musel ponamáhať oveľa viac, ak chcel získať odpustenie. Ale pisateľ listu Židom zdôrazňuje, že to naše odpustenie nie je také lacné a že hriech je pre človeka vždy veľmi nebezpečný.

Pred dvoma týždňami som upozorňoval na nebezpečenstvo diablovej moci a dnes k tomu pridám ďalšie nebezpečenstvo. Nebezpečenstvo hriechu.

Hriech je ako choroba. Lekári hovoria, že boj s chorobou je dnes už až druhý krok v starostlivosti o zdravie človeka. Pretože predchádzať by mu mala prevencia. Je vraj oveľa lacnejšia, ako potom náklady na samotnú liečbu.

Pred dvoma týždňami sme boli celá rodina na preventívnej prehliadke u zubára. „Keď chodíte na preventívky, hneď sa vám menej kazia zuby.“ Čo mňa v tej našej prevencii prekvapilo, že na prehliadku k zubárovi už musela ísť aj naša Júlia, lebo má viac ako jeden rok. Ako náhle sa usadila s manželkou do kresla, spustila rev a driapala sa o život preč. Zubár určite zuby nevidel.

Ale prevencia je skutočne niekedy veľmi dobrá vec. Ži tak, aby si si neškodil, dodržuj správnu životosprávu, to a to obmedzuj a takých vecí sa vzdaj. Aj keď sa cítiš zdravý, oplatí sa zájsť k lekárovi na preventívne vyšetrenie. Odhalia sa tak mnohé, aj vážne, choroby ešte v začiatku, kedy sa dajú liečiť.

Napadlo ma, že aj náš duchovný život by potreboval prevenciu. Po minuloročnom CAMPFESTE prišiel bratov syn domov a mal na sebe oblečené čierne tričko a na hrudi velikánsku ľudskú lebku. Bolo to vidieť už z diaľky. Hneď som si pomyslel: :….chodíš na kresťanské akcie a nosíš niečo také!“ Ale keď prišiel bližšie, zbadal som pod tou lebkou nápis. Bolo tam: POZOR! HRIECH ZABÍJA!

Dosť surové, ale prevencia musí taká byť. Pamätám sa na mnoho rozhovorov na mládeži v Chyžnom, keď sa mladí pýtali:
• A je toto hriech?
• A je hriech, keď si idem sadnúť s kamarátmi do krčmy?
• A je hriech, keď budem bývať so svojou priateľkou?
• Je hriech, keď mu nemôžem odpustiť, lebo mi ublížil a neľutuje to?

Akoby sme sa chceli čo najbližšie priblížiť tomu, čo Božie slovo nazýva hriechom. Po kade až môžem zájsť a čo ešte môžem urobiť? Hovorí sa tomu život na hrane. A vždy sa obhajujeme: Veď toto ešte nie je hriech!

Kresťanská skupina Matuzalem v jednej svojej piesni spieva: …utekaj pred hriechom, utekaj, aj keď nohy veľmi ťažké máš, utekaj pred hriechom, utekaj, lebo boj s hriechom nevyhráš….

Dajme si, bratia a sestry, veľký pozor na hriech. Nikdy to nie je maličkosť; hriech do nás postupne vsiakne, napáchneme ním a zašpiní nás. Aj pri ňom je veľmi dôležitá prevencia. Netreba žiť na hrane hriechu, ale radšej pred ním utekať.

Amen

Piesne: pašie
Texty: pašie