1. slávnosť svätodušná 2010

Kázňový text: Ezechiel 37,1–14

Dnes začnem, bratia sestry, svoj príhovor trochu netradične.

• Dokážete vymenovať tri po sebe idúce dni v týždni bez toho, aby ste v odpovedi použili slová: pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota a nedeľa?

Je to jednoduchá hádanka, ktorá na prvé počutie nemá nič spoločné s dnešným slávnostný dňom zoslania Ducha Svätého na učeníkov, ktoré si dnes pripomíname. Má však niečo spoločné s biblickým textom, ktorý vám dnes chcem prečítať, a viesť vás k tomu, aby ste spolu so mnou nad ním rozmýšľali.

Hádanku som dal na začiatok preto, aby som vás zaujal, a nie je to iba nejaký výmysel, ale rokmi overená a vyskúšaná rečnícka forma. Pán Ježiš mnoho svojich kázní začínal nejakým príbehom zo života, ktoré my dnes voláme podobenstvá. Boli to príklady, ktoré sa ľahko zapamätali, boli ľuďom blízke a na nich vysvetľoval veci nebeského kráľovstva, ktoré sú ťažko pochopiteľné. Ale ani Pán Ježiš nebol prvý. Určité prirovnania, obrazy a príklady používali i starozmluvní proroci a poslucháči si museli riadne ponamáhať hlavy, aby to správne pochopili a správne interpretovali. To znamená: vyložili si ich do aktuálnej doby, v ktorej žili. No, a ďalší, kto používal a používa obrazy, je sám náš Boh. Do ľudských uší sa dostali cez slová prorokov, ale skutočne bol Pán Boh tým, ktorý ich ľuďom podával.

A dnes si takýto obraz spolu prečítame. Je to obraz, ktorý nám povedal sám Boh a prorok Ezechiel bol tým, ktorý to na vlastné oči vo svojom videní videl. Aj keď to nebude hádanka, ako tá moja na začiatku kázne. Dnes už nejakú čiastočnú odpoveď, alebo lepšie povedané vysvetlenie, už vieme. Najmä to, ktoré sa týkalo doby, v ktorej bolo prvýkrát oznámené. Ale vysvetliť by sme si ho mali aj dnes, pre dnešný čas, ktorý žijeme, a to je interpretácia, ktorú by sme mali spoločne nájsť.

Vypočujte si text z proroka Ezechiela 37. Kapitoly, verše 1–1

Nebolo to veľmi príjemné videnie, najmä nie pre samotného proroka Ezechiela. Vidieť ľudskú kostru s lebkou človeka, to nie je ako na základnej škole, keď sa pozeráte na kostru človeka z umelej hmoty, ktorá slúži na vyučovanie o stavbe ľudského tela. Ezechiel videl jedno celé údolie plné váľajúcich sa ľudský kostí. A sám v tom slove píše, že ho Hospodin v duchu povodil pekne krásne dookola. Takže to videl celé aj do detailov. Potom videl, ako sa tie kosti začali spájať a hľadať a bolo počuť šum a hrkot a ešte aj začali obrastať mäsom, svalstvom a šľachami. Toto určite milý pohľad nebol.

Trochu jednoduchšie to mali Ezechielovi poslucháči, keď im to videnie už iba slovne sprostredkoval. Tak ho teraz vnímame aj my dnes.

A teraz nastupuje vysvetlenie, interpretácia. Keď tieto slová prorok hovoril, boli Židia v Babylonskej ríši násilne odvlečení a žili v zajatí. Vrátiť sa nemohli, mnohí boli bezradní a strácali chuť i motiváciu niečo robiť, či ďalej normálne žiť. Načo sa namáhať na cudzom, načo žiť niekde, kde ma to neteší a kde budem vždy iba cudzincom?

Hospodinovo videnie vyrozprávané Ezechielom určite zaujalo a prorok potom dodal ešte jeho výklad. Takto to často robil aj Pán Ježiš. Povedal podobenstvo a, ak boli takí, ktorí ho nepochopili a prišli s požiadavkou o vysvetlenie, tak im ho Pán Ježiš vždy láskavo dal. Tak teda znie výklad videnia o suchých kostiach:

Čítanie textu: Ezechiel 37,11–14

Pán Boh oznamuje Židom, že On oživí ich nádeje a príde čas, keď si ich dá znova dohromady a oni sa vrátia do svojej krajiny. Bolo to krásne proroctvo, ktoré sa naplnilo v roku 537 p.n.l., keď perzský kráľ Kýros dovolil Židom návrat zo zajatia. Tento dokument je v histórii známy ako Kýrov edikt (537 p.n.l.).

Tu môžeme toto vysvetlenie a túto interpretáciu ukončiť. Nie sme Židia a nie sme v babylonskom zajatí. Lenže Božie slovo je živým slovom a toto videnie má svoju interpretáciu a výklad aj pre dnešnú dobu a dnešného človeka. To znamená, že Boh týmto podobenstvom hovorí niečo tebe a mne, brat, sestra. A to vysvetlenie by sme mali nájsť.

Množstvo suchých kostí môže byť kľudne obraz našej cirkvi s maličkým percentom ľudí v našich kostoloch. Suché kosti môžu byť obrazom vekového priemeru, teda určitej staroby, nie v zmysle niečoho zlého, čo sa týka starších ľudí, ale kde niet mladých, niet budúcnosť, niet nástupcov. Suché kosti môžu byť obrazom aj našej biedy, lebo nevieme zaujať a osloviť nové generácie a dosť sa preto v cirkvi trápime. Každý, komu aspoň trochu záleží na Kristovej cirkvi, vidí, ako sa ľudia tratia v hriechu a bezbožnosti a cíti sa bezradný a bezmocný.

Naše nariekanie v dnešnej dobe je veľmi podobné tomu Židovskému. Oni sa trápili nad politickou situáciou a biedou, ktorá ich postihla v podobe zajatia, my sa trápime nad duchovnou suchotou a biedou, ktorá postihla dnešný svet.

Ale tento Ezechielovský text má aj inú interpretáciu, takú osobnejšiu, rodinnú. Vo svojich rodinách máme blízkych ľudí, ktorí žijú bez Boha, a keď ten život vidíme, tak sa pýtame: …môžu tieto kosti ožiť?

• Prebudí sa môj syn, alebo dcéra z tej duchovnej mŕtvoty, môžu moje vnúčatá ožiť, keď im absolútne chýba od rodičov kresťanská výchova?
• Je vôbec ešte možné, aby sa niekedy obrátili a začali hľadať Boha?
• A čo by ich tak prebudilo? Čo ich dokáže osloviť?
• Kto ich ešte dokáže zmeniť? Musí niečo strašné prísť?
• Ako ožijú suché kosti, bratia a sestry? Veď v suchej kosti niet absolútne žiadneho života.

Nespočetne krát som počul takéto vzdychy starých otcov a mám. Pozrite: ten môj syn, tá moja dcéra, žijú úplne bez Boha. Čo môžem robiť, aj som im dohováral a nič, nemá to zmysel. Keď Ezechiel citoval slová Židov v zajatí: …suché sú naše kosti, zhynula naša nádej, sme stratení, tak asi ani netušil, aké prorocké budú tieto slová a koľko ľudí ich v budúcnosti ešte zopakuje.

Priznám sa, že aj ja sa dokážem niekedy veľmi pesimisticky pozerať na našu cirkev. A keď je človek ešte v nejakom cirkevnom grémiu, tak tú biedu vidí ešte detailnejšie. Niekedy sa zastavím pri tom, že sa pýtam, koľko rokov tu ten-ktorý zbor bude a či ešte má zmysel na niektorých miestach vôbec niečo robiť? Ale potom si uvedomím, že Kristovu cirkev ani brány pekelné nepremôžu a že tu musí byť a bude až do druhého príchodu. Aj keď je otázne, aká veľká, keď i sám Pán Ježiš povedal, že je málo tých, ktorí úzku cestu nachádzajú.

No ten prorocký text je v niečom veľmi zaujímavý. Ani Ezechiel vo videní nevedel odpovedať na otázku, či tie suché kosti môžu niekedy ožiť. Keby rozmýšľal celkom logicky, musel by Bohu povedať NIE, ale uvedomil si, že u Boha nie je nič nemožné, a tak odpovedal veľmi taktne: Hospodine Pane, Ty to vieš.

Na vaše otázky, či sa raz môj syn, moja dcéra, moje vnúčatá, môj manžel, či moja manželka obrátia k Bohu, odpovedať neviem, tak ako tú odpoveď nevedel povedať ani Ezechiel. Ale viem, čo tento Boží muž dostal za úlohu v tých ťažkých a komplikovaných časoch. Pán Boh mu povedal: Prorokuj o tých kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodinovo! Pán Boh, tak voľne povedané, oznámil prorokovi: nenariekaj, nepridaj sa k ostatným, nezalamuj ruky a nevzdávaj sa.

Naša úloha v dnešnej dobe je podobná Ezechielovej a je úplne jasná. Nenariekaj nad upadajúcou cirkvou, nenariekaj nad neverou vo svojej rodine, nezalamuj ruky nad hriechom, ktorý ťa obklopuje, neľutuj sa kvôli tomu, že veriacich ľudí je iba hŕstka, ale hovor Slovo Božie. To jediné chcel Pán Boh od proroka Ezechiela. Nič viac a nič menej. A toto chce aj od nás, bratia a sestry.

Neprestaňte rozprávať o Bohu a o viere v Neho, aj keď to neprináša ovocie a nevidíte zatiaľ z toho nejaký úžitok. Ani ja, ani vy nemôžeme oživiť suché kosti. Toto je práca Ducha Svätého, ktorý na Letnice začal pôsobiť v Kristovej cirkvi. My môžeme iba prorokovať, iba otvoriť ústa a napomínať, iba zvestovať to, čo nám oznámil Pán.

No, a nakoniec sa musím vrátiť znova na začiatok k tej hádanke. Dokážete vymenovať tri po sebe idúce dni v týždni bez toho, aby ste použili slová: pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota a nedeľa? Odpoveď je veľmi jednoduchá, ale ja som na ňu neprišiel. Včera, dnes a zajtra.

AMEN

Piesne: 165; (167); 173; 169; 175; 223; A:43 (692)
Texty: J 14,23–27; Ž 118,24–29;