20. po Svätej Trojici 2010

Kázňový text: Filemonovi 1:8–22

Dnes, bratia a sestry spolu začneme dosť zoširoka. Budeme sa venovať krátkemu listu, ktorý máme v Božom slove a ktorý napísal sám apoštol Pavel. Ako ste počuli z kázňového textu, jedná sa o list Filemonovi. Keď si ho prečítate, tak prvé, čo vám určite napadne, tak ako aj mne, že je to veľmi milý osobný list, ktorý rieši problém otroka Onezima. Okradol svojho pána a s lupom ušiel z jeho domu. Neskôr sa stal kresťanom, obrátil sa a na základe podnetu apoštola Pavla sa vracia späť k svojmu pánovi Filemónovi z listom v ruke, aby ho pán prijal a nepotrestal ho za to čo urobil.

Ten list je ozaj veľmi milý. Je dôkazom pokánia jedného človeka a následne aj spôsobom, ako dať do poriadku to, čo človek svojim správaním a životom pokazil.

No po dlhšom rozmýšľaní je tu aj iná otázka: Čo robí tento list v Božom slove? Prečo sa vôbec dostal do kánonu Novej zmluvy? Nie sú to nejaké vieroučné veci, je to len jeden osobný problém dvoch či troch zainteresovaných mužov. Tak prečo sa nachádza v Biblii a prečo sa o ňom aj mi dnes rozprávame? Nehovoriac už o tom, že dnes nemáme otrokov, nežijeme v otrokárskej spoločnosti a je nám to už v dnešnej dobe úplne cudzie.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––-
Ale potom mi doslova a do písmena niečo došlo. Mal som tento týždeň jeden rozhovor, v ktorom prišla reč na zamestnanie a prácu. A ten človek mi rozprával, kde robí, ako jeho práca vyzerá a popri inom i to, že každý druhý týždeň musí pracovať aj sobotu. V čase krízy jeden mesiac vôbec nedostali výplatu a teraz už je to zabudnuté a vedenie túto vec vôbec nerieši. A keď sa niekto ozve, alebo je nespokojný s niečím, počuje iba jednu jedinú odpoveď: Ak nechcete, zajtra do práce nemusíte prísť, ale potom už ani nechoďte. Som si istý, že toto nie je len nejaký ojedinelý prípad, ale úplne bežný spôsob jednania v mnohých zamestnaniach. Práce je málo a peňazí pre rodinu treba vždy a tak je najlepšie skloniť hlavu a neodvrávať a ani nemudrovať.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––-

Nežijeme v otrokárskej spoločnosti, ale v demokracii, no tie spôsoby jednania sa až veľmi podobajú. Takže je to dobre, že takýto list sa nám v Božom slove zachoval. Ale je tu ešte aj iný dôvod, pre ktorý tento list stojí dnes pred nami. Je krásnou ukážkou ako má v praxi vyzerať pokánie a náprava človeka so všetkými dôsledkami dotiahnutými až do samého konca.

Filemon bol veriaci človek, kresťan, pravdepodobne žil v Kolosách. Veriacim v Krista sa stal vďaka kázaniu apoštola Pavla. Preto je v liste zmienka o tom, žeby mu apoštol Pavel v Kristovi smelo mohol rozkázať, čo sa mu patrí, ale… radšej v láske a pokore prosí. Vo väzení, z ktorého Pavel písal tento list sa zoznámil s mužom menom Onezim. Bol to otrok. Vo vtedajšej otrokárskej spoločnosti to bol majetok Filemona, za ktorý si zaplatil a mal na neho výhradné právo.

Nám to ide dnes ťažko dokopy. Filemon bol veriaci človek, kresťan a mal otroka. Ale berte to tak, že na tú dobu to bola úplne bežná prax a bolo to celkom normálne. Tak normálne, ako sú dnes normálne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktoré som tu spomínal.

Meno Onezim znamená v preklade užitočný. Bolo to v tej dobe úplne bežné meno otroka. Aj keď Onezim moc svojmu pánovi užitočný v minulosti nebol. Okradol ho a ešte k tomu s lupom ušiel. Filemonovi tak spôsobil dvojnásobnú škodu. Takéto veci sa však vtedy veľmi prísne trestali. Celá Rímska ríša si veľmi dobre pamätala vzburu otrokov z 1. storočia pred Kristom, kde sa k Spartakovi a k ďalším cvičeným gladiátorom, ktorí sa vzbúrili, popridávali mnohí otroci. Došlo k veľmi veľkému krviprelievaniu, v ktorom bolo Spartakovo povstanie potlačené.

Preto bolo každé neposlúchnutie otroka, každý náznak vzbury, alebo odporu, veľmi prísne potrestaný. Nehovoriac už o tom čo urobil otrok Onezim svojmu pánovi Filemonovi, keď si ho dovolil ešte aj okradnúť.

Ale človek sa môže zmeniť, to potvrdzuje aj Onezimov život. Spoznal sa z apoštolom Pavlom a ten ho priviedol k viere v Ježiša Krista. Pozoruhodné na tom celom je, že Onezimos mohol obrátiť stranu svojho života a začať žiť niekde úplne inde a odznova. Už ako veriaci človek, ktorý sa zmenil a má v živote už iné hodnoty. Ale on sa namiesto toho vracia späť k Filemonovi svojmu pánovi, kde ho nič extra dobré čakať nemalo. Bolo to pravdepodobne vplyvom samotného Pavla, ktorý od Onezima očakával, že si svoju minulosť dá do poriadku a vyrieši veci, ktoré by ho pravdepodobne prenasledovali celý život.

Myslím si, že práve Onezim je krásnym príkladom človeka, ktorý vie dať do poriadku to čo už skôr vo svojom živote dobabral. Aj keď to znamená vrátiť sa byť znova otrokom, možno znášať aj nejaký trest. Ale práve tak je to správne.

Apoštol Pavel veľmi dobre viedol Onezima. Vedel, že nemôže celý život ostať utečencom a zlodejom, že túto časť jeho života treba veľmi zodpovedne a poctivo uzavrieť aj s tým, že za to bude musieť niesť zodpovednosť.

Musel to byť šok aj pre samotného Onezima, keď od neho Pavel žiadal, aby bol znova otrokom. Choď, vráť sa k Filemonovi s týmto listom.

V tom liste je veľmi zaujímavá formulácia. Pavel píše: Onezim bol niekedy neužitočný, ale teraz sa zmenil a bude užitočný aj tebe aj mne. Je to veľmi dobrý obraz a týka sa dnes aj nás všetkých a to chcem nám to všetkým zdôrazniť.

Veriaci človek má byť užitočný, má mať z neho prospech tento svet, naša spoločnosť, náš štát, náš zbor, váš zamestnávateľ, vaša rodina atď., atď… Nežijeme len pre seba, nemáme sa strať len o vlastné pohodlie. Musíme ísť do práce, kde sa nám nechce, kde s nami nejednajú moc férovo, kde chýba veľa krát spravodlivosť, ale napriek tomu máme byť užitoční a prospešní a robiť to, čo robíme svedomito a zodpovedne.

Dnešný svet povie:

• …za také peniaze, nemôže niekto chcieť poctivú a čestnú robotu
• …za také jednanie budem aj ja flákať a robiť veci napriek

Pavel radí Onezimovi: Choď vráť sa k svojmu Pánovi a buď užitočný, aj keď otroctvo je aj z pohľadu Boha a Božieho slova absolútne nespravodlivé.

Žijeme vo svete, kde je veľmi veľa nepoctivosti a lajdáctva. Ten kratučký list apoštola Pavla hovorí, že veriaci človek, aj keď pracuje pre nespravodlivého pána má svoju prácu robiť vždy čestne a poctivo. Toto je naša vizitka, to je naša charakteristika. A ak sme boli niekedy neužitoční, tak teraz, ako veriaci ľudia máme byť prospešní všetkým.

Všimnite si aj tu poctivosť v jednaní samotného apoštola Pavla. Služba Onezima sa mu na staré kolená zišla. Píše, že si Onezima mohol nechať pri sebe, ale bolo by to bez Filemonovho vedomia a to Pavlovi pripadalo nečestné a nepoctivé.

Skúsme byť viac v živote zodpovední a čestní. Bez úplatkov, bez protekcií, bez toho, aby sme si vybavovali špeciálne privilégiá. Keď to vidíme v politike, tak sa nám to hnusí, keď to robíme my sami, pripadá nám to celkom dobré a normálne.

Myslím, žeby svet mal vidieť viac našej poctivosti a čestnosti a potom bude platiť i o nás, že nebudeme neužitoční, ale užitoční sebe aj iným.

AMEN

Piesne: 316; 565; 445; 647; (290); 654; A:57
Texty: Pr 2,1–8; Ef 5,15–21; Mt 22,1–14; Ž 119,101–108