21. po Svätej Trojici 2010

Kázňový text: 1. Mojžišova 11:1–9 (2)

Stavba babylonskej veže je veľmi starý príbeh, ktorý v Božom slove patrí k tzv. PRADEJINÁM. Sú to biblické udalosti prvých 11-tich kapitol 1. knihy Mojžišovej, kde je veľmi zložité určiť časový horizont a teda postaviť tieto udalosti do nejakého časového rámca. Patrí tam rozprávanie o stvorení sveta, prvý hriech, vražda, ktorú spáchal Kain, keď zabil svojho brata, potopa a ako posledné rozprávanie je rozprávanie o stavbe Babylonskej veže. (3) Aj keď musím hneď dodať, že vďaka archeológii a vykopávkam vieme aj o týchto udalostiach a tej dobe oveľa viac. A tak to nie sú už iba „nejaké biblické príbehy“, ale udalosti, o ktorých aj vedci hovoria, že majú svoj historický a reálny základ.

Ak to biblické rozprávanie prerozprávate jazykom historikov a vedcov, tak to znie asi takto:
Bábel, alebo inak Babylon, bolo jedným z veľkých miest založených Nimrodom v zemi Šineár, v starovekej Babylonii. (4) Podľa babylonskej tradície ho založil boh Mardok. Okolo roku 2350 pred našim letopočtom ho zničil panovník Sargon a preniesol materiál na stavbu svojej novej metropole Agad (Akkad). Súčasťou mesta bola vysoká viac stupňová veža pod názvom zikkurat. Všeobecne sa historikmi predpokladá, že ani mesto, ani veža neboli nikdy úplne dokončené…

Toľko histórie na začiatok. Biblia a biblický text o babylonskej veži však nikdy nechcel byť a ani nie je odbornou, vedeckou, či historickou knihou. (5) Preto pre ňu nie je dôležité meno panovníka, preto sa neudávajú rozmery tejto veže a nehovorí sa o meste, kroré stálo vedľa nej. Zmysel týchto slov je predovšetkým v zvesti, ktorú nám táto udalosť podáva.

Hovorí o pýche človeka, o jeho túžbe vyniknúť, zaujať, upriamiť pozornosť na seba a svoje dielo, ale aj o tom, ako sa Pánu Bohu protiví pýcha človeka, ktorý hľadá iba svoju slávu.

Babylonská veža nebola určite posledným miestom postaveným s takýmto úmyslom. Takýchto veží postavili ľudia v dejinách už veľmi mnoho a stále ich stavajú. (6) Dôvod sa však neustále opakuje a je veľmi podobný tomu starovekému v Babylonii. Túžba vyniknúť, túžba ukázať, čo človek dokáže svojou vlastnou silou a svojimi vedomosťami.

(7) Ale ešte stále to nie je dôvod, prečo o tom hovorím dnes práve tu v Kysaku pri 60. výročí posvätenia tohto nášho kysackého kostola.

Chcel by som pred váš zrak postaviť tieto dve stavby, ktoré vybudovali ľudia a naraz sa na nich trochu pozrieť a porovnať ich. (8) Nedajú sa celkom zrovnávať, pretože majú mnohé odlišnosti.

• boli postavené v úplne inom období
• boli z rozličných materiálov
• stavali ich úplne odlišní ľudia
• a mali úplne odlišné dôvody na ich postavenie

Myslím, že je to zatiaľ v poriadku, ak sa vôbec nepodobajú.

• Stavba babylonskej veže, podľa slov Biblie, priniesla mnoho rozbrojov a roztržiek, až z toho nakoniec vznikol absolútny zmätok a nebola dokončená.
• (9) Táto stavba bola pred 60-timi rokmi ukončená a posvätená, odovzdaná, aby slúžila ľuďom na oslavu Pána Boha. Môžem už iba predpokladať, že aj keď sa pri tejto stavbe určite majstri trochu pohádali, no nakoniec z toho zmätku predsa len vyšli. A odlišnosť je aj v tom, že tento kostol slúži svojmu účelu skutočne 60. rokov, kdežto tá babylonská svoj účel nikdy nenaplnila.

• (10) Babylonská stavba mala slúžiť na oslavu človeka, tento kostol však bol postavený na oslavu Boha
• Tamtá stavba mala byť svedectvom, že človek nikoho nepotrebuje, pretože sám je dosť mocný a silný a sebestačný.
• Táto stavba od svojho postavenia má slúžiť na to, aby ukázala, aký je Pán Boh a Ježiš Kristus pre človeka životne dôležitý. Je postavená v tejto dedine na kopci, aby ju bolo dobre vidno a aby zvonenie jej zvonov ľudia dobre počuli.

Účel je pri stavaní vždy veľmi dôležitý. A tu predsa jedna podobnosť je. Babylonská veža mala byť postavená aj preto, aby ľudia neboli roztratení po celej zemi, aby mali niečo, čo by ich spájalo a nejakým spôsobom to bolo dostatočne dobre viditeľné.

Takýto účel má aj tento kostol. Bol postavený aj preto, aby spájal. (11) Je to miesto zhromažďovania sa ľudí, ktorí majú rovnakú vieru a rovnakého Boha. Keď kysačania stavali tento kostol, mali na mysli práve spájanie sa a stretávanie ľudí. Chceli mať miesto, kde sa prídu spolu modliť, kde budú spolu spievať na chválu Boha, kde sa budú spolu vzdelávať a učiť, kde budú budovať svoj duchovný život. Kostol je miestom stretávania sa ľudí, ktorí spolu tvoria Kristovu cirkev. (12)

No kriticky musím povedať, že zo začiatku aj babylonská veža ľudí spájala. Keď sa pustili do stavby, postupne napredovala. Ten zlom prišiel až neskôr. Ľudia si prestali navzájom rozumieť a z toho mám trochu strach aj ja. Asi najrapídnejšie a najviditeľnejšie zo všetkých našich dedín sa nám uprázdňujú lavice práve tu v Kysaku. Má to mnoho príčin a mnoho dôvodov, ale bojím sa, či jednou z nich nie je aj to, že si prestávame navzájom rozumieť. (13) Že sa vzdiaľuje človek človeku, že každý sa zatvára vo svojom dome so svojimi problémami a nechce vidieť problémy toho druhého. Nechce ich vidieť a nechce ich chápať.

• Nehrozí aj nám v našom zbore, že si prestávame pomaličky rozumieť?
• Že nás toto miesto prestáva spájať? (14)
• Že nám hrozí, že sa aj z tohto kostola tak symbolicky stáva babylonská veža, ktorá je svedectvom rozdelenia a nepochopenia človeka človekom?

Stavebníci dobre vedia, že účel stavby sa môže časom zmeniť. Z kostolov v Nemecku sa stávajú športové haly, diskotékové kluby či plavárne. A sú to živé dôkazy toho, že si veriaci ľudia, kresťania, prestali rozumieť. Nepotrebujú sa spolu stretávať, už nepotrebujú jeden druhého.

Preto nám dnes bratia a sestry pripomínam účel tejto stavby, tohto kostola. Má ľudí spájať a zbližovať (15) a nie rozháňať a rozdeľovať. Ale to znamená, že aj my k tomu musíme niečím prispieť.

Čítal som raz jeden krátky príbeh ako k múdremu rabínovi prišiel jeho sused.

• Majstre, ja už tomu nerozumiem. Pozri, prídeš k chudobnému človeku a on je srdečný a ochotný ti pomôcť vždy, keď je to len trochu možné. Ale prídeš k bohatému a on si ťa ani nevšimne. Ako je to možné? Čo sa to s tými ľuďmi deje?

Rabín trochu porozmýšľal a potom povedal:

• Poď k oknu a povedz čo vidíš?
• Vidím ženu s dieťaťom a voz, ktorý ide na jarmok.
• Dobre. A teraz sa pozri do zrkadla a povedz, čo vidíš teraz?
• Čo mám vidieť? Predsa seba samého!
• Pozri, okno, tak ako aj zrkadlo, je vyrobené zo skla, ale stačí len trochu striebra z jednej strany a nevidíš už nikoho iného, iba samého seba. (16)

Dnes som to nepovedal ani tak kvôli bohatstvu, ale kvôli tomu, že ozaj prestávame vidieť iných ľudí okolo a ich problémy a starosti a vidíme iba samých seba. Veľmi ľahko sa nám môže stať, že nebudeme cítiť potrebu sa s tými ľuďmi na takomto mieste, ako je tento kostol, stretnúť.

A môže sa stať aj to, že tento kostol tu bude stáť už nie ako miesto požehnaného stretávania sa, ale svedectvo neznášanlivosti, zmätku a chaosu, (17) lebo bude zívať prázdnotou. Keď brat prestane potrebovať brata a sestra už nič nebude cítiť k sestre, lebo ich nič nespája.

Možno to znie ako veľmi hrôzostrašná predstava, ale to ako žijeme a ako sa správame jeden k druhému sa raz odzrkadli aj na našej budúcnosti. A do istej miery tu budúcnosť už vidíme.

Na okrúhle narodeniny si zvyknú ľudia priať a tak tu, pred všetkými vami aj chcem zapriať tomuto kostolu: Nech tak, ako bol miestom spájania sa ľudí 60 rokov, nech takým ostane ešte ďalších 60 a viac. (18)

AMEN

Pozn.: Ku kázni si môžete stiahnuť PowerPointovú prezentáciu vo formáte pdf. Čísla v zátvorkách v kázni označujú stranu v prezentácii.
21_po_Trojici­_2010.pdf

Piesne: 237, 229, 197; 339; 263; A:74
Texty: 3M 26,11–13; Zj 21,1–3; J 2,13–22; Ž 84,2–5