Zjavenie Krista Pána mudrcom 2011

Kázňový text: Ján 1:15–16

Určite všetci, bratia a sestry, poznáte otázku: Čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce? Ťažko zodpovedateľná ľudská otázka, najmä vtedy, ak zoberiete do úvahy Darwinovu evolučnú teóriu o vývoji sveta. Ak poviete, že sliepka bola skôr, potom nasleduje otázka: Odkiaľ sa tu tá sliepka zobrala, pretože sa mala vyliahnuť z nejakého vajca!? Ak poviete, že vajce bolo skôr, tak logicky sa musíte opýtať, kto to vajce potom zniesol? A tak to ide donekonečna.

Ak zoberiete do úvahy, že Boh stvoril svet svojím slovom, tak je táto vec oveľa jednoduchšia. Boh stvoril svet a všetko, čo je v ňom svojim slovom, takže Boh stvoril sliepku, až tak bolo vajce.

Ale nechcem dnes rozoberať tieto filozofické otázky, spomenul som to iba preto, že niečo podobné vyslovil aj Ján Krstiteľ pred zástupom na púšti. Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol skôr, ako ja. Ako môže prísť niekto po vás, ale zároveň byť pred vami? V podstate to nebola hádanka, bolo to svedectvo a zároveň vyznanie Jána Krstiteľa. Bolo to aj jeho poníženie a poukázanie na Toho, ktorému pripravoval cestu.

Ján Krstiteľ a Ježiš boli rovesníci. A už som viac krát spomínal, že v čase, keď Jána Krstiteľa považoval už celý Izrael za proroka a chodil ho počúvať k Jordánu, o Ježišovi nikto nič nevedel. Až keď mal 30 rokov, ho Ján pokrstil a tým začalo jeho verejné účinkovanie. Prišiel po ňom, ale bol väčší ako on a bol prv ako on, pretože priniesol milosť a požehnanie, odpustenie hriechov a zahladenie našich vín. Ján k tomu dodal: Z jeho plnosti sme zaiste všetci prijali a to milosť nad milosť.

Povedal som, že to bolo vyznanie a práve o tom vyznaní: „ide predo mnou“ sa s vami chcem rozprávať. Ak ide niekto pred vami, tak to znamená, že ho nasledujte, a tým pádom sa prispôsobujte tomu, kto sa pred vami nachádza.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––-
Na jeseň už minulého roku som išiel autom po zasneženej ceste. Ešte k tomu aj padal sneh a bol veľmi hustý. Predo mnou išlo auto a ja som išiel pekne podľa jeho zadných svetiel. On brzdil, aj ja som brzdil. On sa mi vzďaľoval a zrýchľoval, aj ja som začal pridávať. Bolo to pohodlné. Ale po chvíli ma to omrzelo, lebo sa mi zdalo, že ja to zvládnem rýchlejšie, a tak som ho obehol. Lenže to už nemáte pred sebou červené svetlá, musíte dávať väčší pozor a sledovať, kadiaľ ide cesta, či nie ste veľmi na kraji, alebo v prostriedku. Uvedomil som si, že takto to bolo oveľa zložitejšie a išiel som asi ešte pomalšie, ako on.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––

A tak je to vždy aj v bežnom živote. Tí zozadu si myslia, že vedia vždy presne, ako majú ísť tí vpredu. Ale keď sa tie miesta vymenia, všetko to zrazu vyzerá inak.

Ísť za niekým je na jednej strane jednoduchšie a pohodlnejšie, ale znamená to prispôsobiť sa tomu, kto vás vedie. Šoféri vedia, že ísť za niekým je veľmi otravné, niekde by ste išli rýchlejšie, v zákrutách by ste možno tak nespomaľovali, dali by ste si inú rýchlosť, ale, keď idete za niekým, musíte sa mu absolútne prispôsobiť.

Ján Krstiteľ povedal o Ježišovi, že prišiel síce po ňom, ale aj tak bol vždy pred ním. Čím chcel povedať, že ho vždy nasledoval, podriaďoval sa mu a prispôsoboval sa mu.

Počas silvestrovského večera sme mali v kvíze jednoduchý hlavolam. Peter je za Martinom a v tej istej chvíli je Martin za Petrom. Ako je to možné? Rozlúštenie znelo, že stoja k sebe chrbtami. My síce nemáme stáť Ježišovi chrbtom, ale správne by to malo byť tak, že sme vždy za Kristom a on je vždy pred nami. To bolo to Jánovo vyznanie. Prišiel som skôr, ale aj tak som bol vždy za ním.

Predstavte si, že váš život, bratia a sestry, je ako cesta po zasneženej krajine. Je zle vidno, do budúcna človek nevidí, cesta je ťažká, všetko je pokryté snehom.

• Kde na tej ceste je Ježiš?
• Je pred vami?
• Nasledujete ho, alebo špekulujete nad tým, že ide akosi pomaly a keby ste vy viedli, boli by ste v cieli skôr?
• Alebo uvažujete, že nechcete odbočiť tam, kde on odbočil, či chcete odbočiť tam, kde on išiel rovno?

Celý život veriaceho človeka by sa dal vyjadriť tým jednoduchým slovným spojením: Ježiš Kristus je predo mnou. Mám ho vždy pred očami a len idem za ním, nasledujem ho.

Jánovo ….je predo mnou, nie je iba vyjadrením toho, že Ježiš je väčší a významnejší ako on, ale aj vyjadrením jeho životnej cesty. Veď, keď je Ježiš pred ním, tak logika hovorí, že on je vždy za ním.

• Keby ste tak dnes mali povedať charakteristiku svojho života vo vzťahu ku Kristovi, mohli by ste to definovať práve tak?
• Ježiš je predo mnou, alebo ja som vždy za Kristom?

Ísť za Kristom, alebo nasledovať Krista, to všetko sú kresťanské frázy, ktoré bežne v cirkvi používame, ale nikto poriadne nevie, čo znamenajú.

Nasledovanie Krista má rôzne podoby. Ak dnes spomíname Jána Krstiteľa treba povedať, že sa nikdy nestal jedným z dvanástich Ježišových učeníkov. Svojim nasledovníkom povedal, aby šli za Kristom, ale on ostal v tom, čo robil predtým. To nasledovanie malo aj v tej dobe rozličné podoby. Jedni opustili všetko, čo mali a stali sa Kristovými žiakmi. Iní zase počuli, aby sa vrátili domov, a nezabudli na to, čo im urobil Pán.

Máme rozličné povolania a nie od každého Boh chce, aby sa stal kazateľom, či misionárom niekde v Afrike. Skôr v tej realite života nasledovanie Krista by malo vyzerať tak, že by sa človek sám seba pýtal: Čo by na mojom mieste urobil Ježiš? Keby sme sa častejšie takto pýtali, tým pravdivejšie by bolo naše nasledovanie.

Keď sa tak pohádate doma s blízkymi, opýtate sa, čo by teraz urobil Ježiš? Vtedy na takéto veci nemyslíme, povieme si, som v práve, čo s tým má spoločné to, že verím v Boha, alebo nasledujem Krista?

Práve reakcie v takýchto problémových chvíľach by mali viac zviditeľňovať to, že ideme za Kristom. Práve tam by sme sa mali zachovať inak, ako všetci ostatní. Ježiš to raz naznačil učeníkom, keď sa ich opýtal: Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? Mt 5,46.

To nasledovanie Krista nie je vidno až tak v kostole, ale skôr doma v našich rodinách, v konfliktoch a sporoch, ktoré bežne vznikajú.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––––––
Istý človek sa raz opýtal Matky Terezy:

• Nikdy sa vás nezmocnil hnev pri pohľade na príčiny sociálnej nespravodlivosti, s akou sa stretávate v Indii, alebo na iných miestach, kde pracujete?

Odpovedala:

• Prečo by som mala vynaložiť energiu na hnev, keď ju môžem vynaložiť na lásku?

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––––––

Skúste sa, bratia a sestry, viac vo svojom živote pýtať, čo by na vašom mieste urobil Kristus. My už kresťanskú teóriu dobre poznáme, oveľa väčšie starosti nám robí práve prax. Nech nám to v novom roku ide lepšie.

AMEN

Piesne: 593; 77; 35; 590; A:23
Texty: Iz 60,1–6; Ef 2,18–22; Mt 2,1–12; Ž 72,1–3.10–13.19