4. po Zjavení 2011

Kázňový text: Jób 38,1–11

Už ste boli v moci a rukách nejakého iného človeka? Napríklad, niekto o vás rozhodoval v zamestnaní, či ostanete, alebo vás prepustia? Na skúške, či vás profesor nechá prejsť, alebo vás vyhodí? Kto niečo také zažil, určite vie, že to nebolo veľmi príjemné. To sú veci, keď rozhodujú detaily, sympatie, vystupovanie človeka. Na skúške na vysokej škole zaváži i slušné oblečenie. Niekde zaberie drzosť a arogancia, inde zase pokora a kľud. Vždy je to však veľmi nepríjemná vec.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––
Nedávno som niečo podobné zažil. Mal som problémy so zápalom ucha a bolela má z toho celá hlava. Vybral som sa teda v pondelok ráno k doktorke. Šiel som autom do Košíc. Na najbližšej ulici od doktorky som zaparkoval auto. Bolo mnoho voľných parkovacích miest, dalo sa vyberať. Ešte k tomu tam nejaký chlapi cez cestu ťahali káble, a tak som sa o jedno miesto ešte posunul dozadu. Kúpil parkovací lístok, šiel som k doktorke, ošetrila mi ucho, pripchala vatou, lebo vonku bola zima. Keď som však prišiel na parkovisko, auto bolo preč. Najprv som chytil šok, že mi ukradli auto, ale potom som si povedal, že také autá sa predsa nekradnú ani na súčiastky, ani na vozenie. Odtiahli ma. Nevšimol som si, že som zaparkoval na miesto vyhradené pre invalidov.

A tak som pekne z Mäsiarskej ulice s boľavým uchom v zime kráčal pešo až skoro k Rybe na Južnej triede. Celú cestu som rozmýšľal, ako tým policajtom vynadám, čo spôsobili, že to teda nebolo úmyselné, a ešte stále tam bolo dosť voľných miest, čiže som nikomu neblokoval miesto. Teda žiadny invalid nemal ani problém zaparkovať. Celú cestu som sa burcoval a pripravoval, čo všetko im poviem a ako im ukážem papier od lekára. Až som došiel do kancelárie a policajt z mestskej polície mi povedal: Urobili ste priestupok, zaparkovali ste na mieste pre invalidov. Za odtiahnutie sa paušálne platí 60,– eur a za priestupok od 10,– do 300,– eur. A v tej chvíli som pochopil, že ja sa s nikým naťahovať nebudem, nikomu sa nebudem vyhrážať, ani na nikoho hromžiť, ale s pokorným hlasom som vysvetlil, že som to urobil neúmyselne a je mi to ľúto a aby zobral do úvahy aspoň to, že som si regulárne kúpil aspoň parkovací lístok. Zaplatil som 60,– eur za odtiahnutie a najmenšiu pokutu 10,– eur. Došlo mi, že som v tejto veci absolútne v moci tohto človeka. Priestupok som urobil, mal plné právo napáliť mi pokutu. Takže nakoniec som bol rád, že to skončilo takto.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––-

Byť v rukách niekoho iného je nepríjemné. Je to pocit bezradnosti, bezmocnosti. Človek by sa rád vzpieral, staval na zadné, ale sú situácie, kedy s tým nič neurobí a nepomôže si. Môžete sa obhajovať, vysvetľovať, mať množstvo poľahčujúcich okolností, ale niekto iný rozhoduje a záleží iba na ňom, či sa dá, alebo nedá ovplyvniť.

My sme si na začiatku prečítali rozhovor Pána Boha s Jóbom. Tohto biblického muža už všetci poznáme. Len pripomeniem, že bol veľmi bohatý a zámožný, ale jeho rodinu začali postihovať nepríjemné veci. Najprv prišiel o svoj veľký majetok, potom mu zabilo všetkých sedem detí a nakoniec prišiel o zdravie. No, a po tom všetkom zbalila kufre aj manželka, pretože v takej pozícii už nevydržala.

Je len logické, že Jób chcel vedieť už len jediné: PREČO? Dopytoval sa Boha, hádal sa so svojimi priateľmi, ktorí ho obviňovali z nejakého veľmi závažného hriechu, ale k ničomu rozumnému nedošli. Jób si nebol vedomý toho, žeby spáchal nejakú veľkú ohavnosť. No, a po všetkom tom hľadaní konečne prehovoril k Jóbovi Boh.

Nemám predstavu, ako sa Jób s Bohom rozprával, akým spôsobom komunikovali, ale určite viem, že Jób strašne chcel vedieť, prečo toľko zla prišlo do jeho života. Vo svojich výrokoch voči Bohu pri rozhovore s priateľmi bol veľmi odvážny. Hlavne niektoré výroky boli na pokraji rúhania, ale Pán Boh to akceptoval. Akoby uznal, že situácia Jóba bola nanajvýš vážna a že ním lomcovali všetky emócie. Dobre, človek môže byť vo svojich otázkach rozhorčený a rozčarovaný, môže sa až s Pánom Bohom hádať, ale mal by vždy pamätať na to, kto Boh vlastne je.

Božia reakcia bola taká trochu „od veci“. Tak by to dnes pomenovali mladí ľudia. Jób sa dopytoval Boha na príčiny svojho nešťastia a Pán Boh sa na to začal pýtať Jóba: Kto si? Je to čudná argumentácia: Kde si bol, keď som kládol základy zeme?

Čudná otázka, veď Jób sa nedohadoval s Bohom o tom, kto stvoril svet, dokonca ani nad tým, či existuje, alebo neexistuje neuvažoval. Tak, prečo Pán Boh vytiahol takúto vec, ako je stvorenie sveta? Od 38. kapitoly až po 41. je Božia odpoveď Jóbovi a všetko je to pripomenutie, čo Boh utvoril, čo všetko na tomto svete spravuje a riadi, o čo všetko sa stará a čo svojou mocou udržuje. Ale v celom tom dlhom Božom monológu nie je nič o vysvetlení Jóbovho utrpenia. A to je veľmi čudné.

Človek túži porozumieť Bohu, chce pochopiť jeho kroky a rozhodnutia a nedostane sa mu toho mnohokrát v konkrétnych veciach, na ktoré sa pýta. Naopak, Pán Boh sa Jóbovi snaží vysvetliť nejaké široké a ďaleké súvislosti.

Učím to už deti, že Pán Boh je pre nás ľudí nepochopiteľný. Že je oveľa väčší ako my a že nemáme na to, aby sme vedeli vysvetliť niektoré z jeho konaní.

Pán Boh začal vysvetľovať Jóbovi súvislosti, snažil sa mu trochu priblížiť, kto vlastne je. Preto tie slová o tom: Kde si bol Jób, keď som ja kládol základy zeme….. keď som povedal moru, až potiaľ môžeš ísť a nie ďalej. Bola to výzva: Jób skús pochopiť súvislosti!

Len taká bežná vec, ako je počasie. Dnes sa bude 50 ľudí v okolí Košíc modliť, aby zajtra bolo pekné počasie, lebo potrebujú cestovať autom, alebo ísť k lekárovi. Ale ďalších 50 chce ísť s deťmi na lyžovačku za dedinu a potrebovali by trochu snehu. A jedni i druhí sa modlia úprimne. Ako Pán Boh túto obyčajnú vec vyrieši? Komu vyhovie, koho vypočuje, koho zamietne? Aké všetky súvislosti musí pospájať, čo všetko musí zobrať do úvahy. Myslíte si, že by sme to vedeli pochopiť. A to je len nejaké smiešne počasie.

Ale, čo choroby a smrť, ktoré zasiahnu do našich životov, ktorými nás Pán Boh vychováva a učí. Niekoho poníži, iného tým privedie k pokániu a niekomu tým pohrozí, alebo sa pripomenie. Vážne chorá mama v rodine poznačí výchovu detí, ovplyvní lásku manželov, poznačí a ovplyvní starých rodičov, kolegov v práci, susedov i známych. Nikdy to nie je iba jeden jediný človek.

Jedna vážna choroba poznačí a ovplyvní 10, 20, či 50 ľudí. Jedna smrť Radima Cingeľa poznačila a ovplyvnila 100, či 200 ľudí, alebo aj viac. Často na to myslím, prečo sa to stalo, koho tým chcel Boh osloviť, koho možno pribrzdiť v nejakej pýche, koho doviesť na kolená? Komu sa možno pripomenúť ako zdvihnutý prst? Možno niektoré dôvody nikdy nespoznáme a nikdy nezistíme, čo tým Pán Boh myslel.

Lebo Boh je Boh, on pozná a vidí súvislosti tohto sveta a keď sa niečo stane, je to preto, lebo to má svoj dôvod. Podľa mňa to nie sú náhody, nezmyselné šťastia, či nešťastia, ale premyslené a uvážené veci, ktoré majú svoj zámer.

Jób chvíľu počúval Boha, ktorý sa mu snažil vysvetliť, že jeho život a jeho osobná tragédia je súčasťou Božieho sveta a veľkých plánov. A Jóbovi to došlo a povedal Bohu: Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme.

Tento svet je ako komplikovaný hodinový mechanizmus, kde jedno ozubené koliesko zapadá do druhého a všetko je so všetkým nejako pospájané a jedno druhé ovplyvňuje. A s týmto celým organizmom má Pán Boh svoj cieľ a k tomu cieľu ho vedie. A ja a aj vy, bratia a sestry, sme súčasťou tohto zložitého sveta. Ak potočíte v hodinách jedno koliesko, potočíte o nejakú časť všetky ostatné, a to sú tie súvislosti, s ktorými Pán Boh musí počítať, a s ktorými on kalkuluje. Ale my ich nevidíme.

Dnešná nedeľa nám hovorí o veľkosti a nepochopiteľnosti Boha, ale aj o súvislostiach, ktoré v tomto svete sú, a ktoré my nepoznáme, a veľakrát sme ako Jób. Hovoríme o veciach, ktoré sú príliš zložité a pre nás neznáme.

AMEN

Piesne: 232, 233, 238,245, 656/17, A 22
Texty: Jób 38,1–11; 2K 1,8–11; J 5,1–14; Ž 93,3–5