4. pôstna 2011

Kázňový text: Daniel 3,1–7
1 Kráľ Nebúkad­necar zhotovil zlatú sochu šesťdesiat lakťov vy­sokú, šesť lakťov širokú. Dal ju po­staviť v údolí Dúra v Babylone. 2 Kráľ Nebúkad­necar dal zvolať sat­rapov, predákov, mies­to­držiteľov, rad­cov, správ­cov po­kladu, sud­cov, úrad­níkov, všet­kých hod­nos­tárov krajiny, aby prišli na po­sviac­ku sochy, ktorú dal po­staviť. 3 Vtedy sa zhromaždili sat­rapovia, predáci, mies­to­držitelia, rad­covia, správ­covia po­kladu, sud­covia, úrad­níci a všet­ci hod­nos­tári krajiny na po­sviac­ku sochy, a po­stavili sa pred ňu. 4 Hlásateľ na­hlas volal: Pri­kazuje sa vám, ľudia, národy a národ­nos­ti: 5 Vo chvíli, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, har­fy, lut­ny, gájd a os­tat­ných hudob­ných nás­trojov, musíte pad­núť a klaňať sa zlatej soche, ktorú dal po­staviť kráľ Nebúkad­necar. 6 Kto ne­pad­ne a nebude sa klaňať, v tú is­tú hodinu má byť uvr­hnutý do roz­pálenej oh­nivej pece. 7 Pre­to, keď roz­ličné národy počuli zvuk rohu, píšťaly, citary, har­fy, lut­ny, gájd a os­tat­ných hudob­ných nás­trojov, všet­ci ľudia, národy a národ­nos­ti pad­li a po­klonili sa zlatej soche, ktorú kráľ Nebúkad­necar dal po­staviť.

Nemám celkom rád, keď ostanú veci nedokončené a nedopovedané a preto som na dnešnú nedeľu vybral biblický text, ktorý sme pri čítaní na pôstnych večierňach vynechali. Hovoríme o Danielovi, ktorý sa ocitol v babylonskom zajatí na dvore kráľa Nebúkadnecara a rozprávame o všetkom, čo tam zažil. Vynechali sme akurát tretiu kapitolu Danielovho proroctva, pretože tam sa o Danielovi nepíše. Spomínajú sa tam jeho traja priatelia Šadrach, Méšach a Abed-Négo, ktorí sa stali správcami v častiach Babylona.

Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale potom sa kráľ Nebúkadnecar, ako sme počuli, rozhodol postaviť zlatú sochu v údolí Dúra v Babylone a od všetkých svojich poddaných vyžadoval, aby sa tejto soche klaňali.

Keď nad tým rozmýšľam, mnoho panovníkov malo takéto túžby. Nie je to nič ojedinelé postaviť nejakú sochu a vyhlásiť ju za boha. A ani židovský národ, ktorý svojho jediného Boha mal, takáto túžba neobišla. Spomeňte si na to, čo urobil na žiadosť ľudu Áron na púšti, keď bol Mojžiš na hore Sinaj. Teľa! A ako inak, zo zlata. Mal to byť boh, ktorý mal vyhovovať všetkým.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, PREČO? Uvedomte si, že náboženstvo a viera zjednocuje ľudí, drží ich v strachu pred nejakým hrozným a všemocným bohom a ľudia, ktorí v takého boha veria, sú ľahšie ovládateľní a manipulovateľní. A to predsa nie je nič nové. Veľmi dobre to vedeli ľudia aj v minulosti.

Keď Áron urobil Židom pod Sinajom zlaté teľa, nebol to len akýsi rozmar. Nebolo to preto, že od rozkoše nevedeli, čo budú robiť. Áron, ako aj starší z ľudu, sa zľakli toho, že Mojžiš zomrel a on bol jediný, ktorý mal s pravým Bohom kontakt. Pre nich to bola existenčná otázka. Ak sa ľudia začnú búriť, čo si počneme? Koho sa budú báť? Pred kým budú mať rešpekt? Koho budú teraz poslúchať? Boh Mojžišov je neviditeľný Boh. Pri Mojžišovi stál a ten robil pred ľudom mocné skutky. Preto mali pred ním ľudia rešpekt. Ale ako ich utíšime teraz? Ako ich budeme viesť ďalej bez Mojžiša?

Na jednej strane veľmi hriešny a bezbožný nápad, no na strane druhej to bol veľmi premyslený a prešpekulovaný psychický ťah. „Tento boh zo zlata, mimochodom toho vášho, ktoré sme od vás vyzbierali, bude váš nový boh. Oslavujme a radujme sa, on nás bude viesť a budete ho mať stále pred očami.“ A Izraelci sa veľmi ľahko dali osedlať. Dokonca bez odporu.

Niečo podobné vidíme aj v Babylonii s tým rozdielom, že už nešlo len o jeden národ a jednu kultúru, ale o multikultúrnu spoločnosť, ktorej vládol kráľ Nebúkadnecar. Čo národ, to iné náboženstvo, to iný boh, to iné spôsoby a zvyky.

• Ako ich všetkých môžete ovládať?
• Keď sa každý bojí iného boha a iba pred tým svojim má strach?

Vymyslieť nového boha a nové náboženstvo bola perfektná myšlienka. A tak vznikla socha, ako inak, ak nie zo zlata, v údolí Durá a vy ľudia celej Babylonie sa tej soche budete klaňať, lebo je to boh hrozný a mocný. A tá hrôza a moc sa deklarovala tým, že ak sa pred ňou nepokloníte, tak zomriete strašnou smrťou, pretože vás zaživa hodia do ohnivej pece. Ale tu to bolo už s odporom. Traja muži si povedali, že sa nedajú tak ľahko ovládať a manipulovať a odmietli sa pokloniť.

Dnes by ľudia povedali: taký rozruch pre jeden úklon? Nech má kráľ Nebúkadnecar radosť. Oni nie, oni to jednoznačne odmietli. Skutočne sa cez náboženstvá dali ovládať národy. Cez strach človeka pred strašnými a krutými bohmi sa skutočne dali „kočírovať“ ohromné masy ľudí. A musím povedať, na hanbu kresťanskej cirkvi, boli obdobia, keď to ľudia robili aj v mene Ježiša Krista.

Malo to aj svoje meno, hovorilo sa tomu vedecký ateizmus. Karl Marx vyhlásil, že náboženstvo je ópium ľudstva. A ja musím priznať, že skutočne sa aj kresťanstvo takýmto spôsobom zneužilo.

Ale chcem vás, bratia a sestry, upozorniť na jeden dôležitý moment. A to práve na moment bohov, ktorých človek vytvoril, aby nimi manipuloval ľudí. Boli to bohovia zo zlata. Z materiálu, ktorý bol a aj je pre človeka cenný, pretože je to ušľachtilý kov a je ho vo svete obmedzené množstvo.

Boh, ktorý slúžil na manipulovanie, bol vždy cenný v očiach človeka, bol hodnotný a vzácny a bol lákavý na pohľad. Ale Biblia hovorí o inom Bohu. Apoštol Pavel píše: my však kážeme ukrižovaného Krista – Židom síce pohoršenie, pohanom bláznovstvo. (1 K 1,23)

Alebo prorok Izaiáš píše: Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po Ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol a nevážili sme si ho. (Iz 53:2–3)

Veľmi čudného Boha pred nás postavila Biblia. Tak čudného a nepochopiteľného. Tak milého a láskavého, ale na strane druhej i veľmi prísneho. To nie je Boh na manipulovanie ľudí, na ohlupovanie ich rozumu. Je to nepochopiteľný až nelogický Boh. Boh, o ktorom nemôžete povedať, že vás zmanipuloval, opantal, zbavil vlastného rozumu, či, ako sa to dnes hovorí, vymyl vám mozog.

Pán Ježiš nebol Bohom fanatizmu, aj keď musím v pokore priznať, že ľudia dokážu zneužiť všetko.

Nemyslím, že viera v Pána Ježiša Krista, ktorý nás učil pokore, láske a službe je na opantanie a manipulovanie s človekom. A ak máte pri mne takýto pocit, že vami chcem manipulovať, a zneužiť vás preto, že veríte v Pána Ježiša Krista, tak ma prestaňte počúvať. Lebo toto nikdy Pán Ježiš nechcel. Nemanipuloval s ľuďmi, neťahal ich za nos, nehovoril to, čo chcú počuť, aby potom urobili to, čo si prial. Toto nie sú normálne veci.

Ale dnes to nehovorím preto, aby ste si vydýchli, že vás cirkev už nemanipuluje a necháva vás slobodne sa rozhodnúť. Ale preto, že žijeme v dobe, keď sa manipulovanie s ľuďmi dostalo na oveľa vyššiu úroveň ako v minulosti. A aj keď sa to využíva v nejakých sektách, je to len malé percento z toho, kde všade sa s niečím takým stretneme.

Dnes sú školenia na to, ako viesť rozhovor s človekom, ako z neho urobiť klienta, ako ho prinútiť kúpiť to, čo nepotrebuje, či ako ho naviesť k tomu, aby si požičal povedzme peniaze, aj keď ich ani nechce míňať. Aký je najlepší prací prášok? Aký je najvýhodnejší paušál? Aký je najlepší telefón? Kde je najvyšší úver? Kde sú najnižšie splátky? Kde vám predajú aj na lízing a nemusíte prvý rok splatiť ani korunu? Ako nutne potrebujete telefón s dotykovým displejom? A v ktorom obchode majú najlepšie zľavy? Nepotrebujeme to vedieť a vieme to. Nemáme o to záujem, ale tlačí sa nám to do hlavy, ako keď plníte jaternice do čriev.

Je zaujímavé, že sa dnes nikto nesťažuje na to, že tento materialistický spôsob života je ópiom ľudstva.

Je to ako tá zlatá socha. Lákavá na pohľad a ty človeče len poď a klaňaj sa jej, ako len najlepšie vieš. A keď sa nepokloníš a keď nebudeš v tom celom žiť a mať v tom prehľad, tak nie si IN. Si nejaký čudný.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––-
Naše decká chodia cez týždeň spať okolo pol deviatej a po ôsmej už nemôžu pozerať televízor. Toľko sťažností sa napočúvam, ako sú mimo, lebo nevidia to, čo pozerajú ich spolužiaci a tým vypadávajú z partie. Musím povedať, že viem, čo prežívajú, lebo som to zažil ako študent gymnázia. Ale prežil som to a hovorím si, že prežijú to aj moje deti.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––

Ten materialistický boh je taký zlatý a taký krásny a toľko má tých svojich nasledovníkov. Ale dôvod je prostý. Je to boh manipulatívny. A bude nás aj ďalej tlačiť k tomu, aby sme sa mu čím ďalej a tým viac klaňali.

A nakoniec otázka: Ako sa mu vlastne nepokloním? Nemusíme mať hneď všetko, nedajte sa zlákať tým, že sa celý váš život nasmeruje len na to, čo ešte potrebujete, čo si chcete kúpiť a čo si ešte chcete užiť. Pán Ježiš povedal: Nie samým chlebom bude človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.

Nedajte sa manipulovať. Rozhodujte sa vždy slobodne a voľne, lebo nás slobodných Boh stvoril.

AMEN

Piesne: 100, 101, 648, 116, 656/10, A 28
Texty: Am 8,11–12; 2K 9,8–10; J 6,24–36; Ž 84,6–13