2. po Veľkej noci 2011

Kázňový text: Rút 1,1–18
Pre dnešnú kázeň som vybral, milí bratia a sestry, biblický text, ktorý rozoberá práve dnešný sviatočný deň. Je to história jednej židovskej rodiny v dobe sudcov a práve rodine je venovaný dnešný deň. K tomu viac ako inokedy by sme chceli vyzdvihnúť úlohu ženy – matky.

Nechcem sa stále každý rok opakovať a hovoriť o tom, že rodina je základom spoločnosti a že to s rodinami u nás na Slovensku ide dole vodou. Tú situáciu a vývoj sme už všetci určite postrehli. Nie je to zlé len niekde ďaleko od nás, niekde v Bratislave, ale v našich vlastných rodinách, u nás doma.

Každá jedna rodina aj tu v našej dedine má svoje problémy. Niet dokonalej a ideálnej rodiny v dnešnom svete:

• v jednej sa neprestajne hádajú
• v druhej nahovoria na seba samé zlé veci
• v tretej je problém s pitím
• vo štvrtej je zas problém s neverou
• v piatej s porozumením medzi deťmi a rodičmi
• v šiestej to smeruje k rozvodu
• v siedmej sa nestarajú o deti
• v ôsmej už neriešia žiadne rodinné problémy a prestali spolu úplne komunikovať
• atď., atď…..

V každej jednej rodine je nejaká chyba a nejaký ten zádrhel, a ani farárova rodina nie je ideál a vzor. No napriek tomu musím povedať, že nič lepšie ako rodinu človek nevymyslel a partnerské spolužitie, ktoré je teraz v móde, je ešte oveľa horšie.

Prečítal som vám text z knihy Rút, ktorá opisuje život jednej, tiež nie ideálnej a nie veľmi vzorovej, rodiny. Židovská rodina, otec mama a dvaja synovia odchádzajú zo svojej krajiny, lebo v Izraeli nastal v tej dobe hlad. Musím tu pripomenúť, že neodchádzajú z hocijakej zeme, ale zo zasľúbenej, ktorú židom vybral a predurčil sám Boh. Najprv ju pod vedením Józuu 30 rokov dobíjali, aby bola ich vlastníctvom, a potom pri prvom probléme, ktorý priznávam, že nebol celkom jednoduchý, opúšťajú.

Elímelech, tak sa volal otec tejto rodiny, odchádza spolu so ženou a deťmi do susednej pohanskej Moábskej krajiny. Riešia problém tým, že utekajú. Na prvý pohľad to vyzerá ako veľmi dobré riešenie a dobrá voľba. Tu je hlad, tak prejdem o pár kilometrov ďalej do susednej krajiny a tam začnem žiť odznova a lepšie.

Mne to veľmi pripomína súčasnosť. A nemyslím len na sťahovanie za prácou niekde do Bratislavy, alebo ešte ďalej, niekde do zahraničia. Aj keď musím povedať, že je to aj v tom podobné.

Pripomína mi to však naše veriace rodiny, ktoré pred 50, či 60 rokmi žili aktívne v cirkvi a zbore, verili v Boha a z úprimného srdca mu slúžili. Prichádzali nedeľu čo nedeľu do spoločenstva a oslavovali tu v týchto laviciach Boha.

Ale prišiel HLAD. Zmenila sa doba, okolnosti, podmienky a tak odišli bývať tam, kde sa žije ľahšie, kde niet toľko povinností, ktoré sú navyše, kde nie je toľko obetavosti v službe Bohu. Odišli od Boha, lebo tak sa im žije ľahšie. Odišli od cirkvi, lebo tak, ako žijú teraz, je to pre nich výhodnejšie a pohodlnejšie.

Tak to urobil aj Elímelech a urobil to s veľmi ušľachtilým motívom. Pre dobro svojej rodiny, pre dobro tých, ktorých miloval.

To presťahovanie sa do Moábskej krajiny malo svoje konkrétne následky aj čo sa týka jeho viery v Boha. Zabudol naň. V Moábskej krajine boli iní bohovia a vplyv obyvateľov Moábu bol na Elímelecha a jeho rodinu príliš veľký, aby tomu odolal a aby to celé zvládol. Dôkazom toho je aj to, že sa jeho synovia oženili s Moábkami. Neplatilo už pre neho to, čo v tej dobe platilo v Izraeli. Zober si manželku Židovku, lebo je to tvoj národ a tvoja viera v Boha a nemiešaj sa s národmi, ktoré žijú okolo.

Myslím, že všetci viete o čom hovorím. Dnes sa rozdielnosť viery v manželstvách úplne zľahčuje, a to pritom si zoberie evanjelik katolíčku, alebo katolíčka evanjelika. Pritom sú obidvaja kresťania a veria v jedného a toho istého Boha. Elímelechovi synovia si zobrali pohanky, to bolo úplne iné náboženstvo.

Koľko nových problémov vzniká vo vzťahu medzi mužom a ženou, kde je rozdielne vierovyznanie? Manželstvo je samo o sebe dosť komplikované, nie aby sme k tomu pridávali sami i ďalšie komplikácie.

Musím však povedať, že medzi kresťanskými cirkvami sa to ešte dá. A klobúk dolu pred manželmi, ktorí aj takýto rozdiel vierovyznania vyriešili a nažívajú v láske a v pokoji.

Dnes však nie je nič ojedinelé, keď si mladí ľudia nájdu partnerov z úplne iného náboženstva, inej kultúry a inej krajiny, a potom len v správach počúvame, ako matka zo Slovenska hľadá svojho syna niekde v Turecku, lebo ho otec ukradol a niekde ho skrýva. A tých prípadov čím ďalej tým viac pribúda, lebo sme multikultúrnou spoločnosťou.

Tá rozdielnosť vo viere a v pohľade na Boha je v niektorých rodinách ohromnou prekážkou. Nie je to tak aj vo vašej rodine, brat, sestra?

• Aj by som dačo povedal, ale keď nevesta, alebo zať sú neveriaci! To sú vaše slová.
• Aj by som si prial, aby vnúčatá chodili na náboženstvo, či do kostola, ale ten náš zať, či nevesta sa o Boha nezaujímajú.
• Aj by som chcel, či chcela zobrať syna na bohoslužby, ale muž ho berie na futbal a tam chodí radšej.

Aká je tá Biblia aktuálna, ako by bola napísaná dnes. A tak si Elímelech so svojou rodinou býval v Moábskej krajine, medzi neveriacimi ľuďmi, bez spoločenstva a pomaly aj bez viery a bez Boha. A všetko bolo v poriadku, až dovtedy, kým sa nestalo niečo z ľudského pohľadu veľmi zlé. Nebyť smrti muža Elímelecha a potom smrti synov, nebola by nikdy túto rodinu napadla myšlienka, že už je čas vrátiť sa domov.

Musím povedať, že práve rodinné nešťastia a tragédie hovoria jasným a zrozumiteľným hlasom, že je čas vrátiť sa domov, vrátiť sa k Bohu. Že netreba ostať mimo dosahu Božej milosti a lásky.

Boli to veľmi nepríjemné zásahy do tejto židovskej rodiny, ale, ak sa pozriete na túto udalosť z celkového pohľadu, tak je tu dôležitá zvesť pre dnešného človeka a dnešné rodiny. NIKDY NIE JE NESKORO VRÁTIŤ SA K BOHU. A chcem tu povedať, že nemusíme vo svojich rodinách čakať na takéto nešťastia, alebo ťažké zásahy. Nemusíme čakať, kým sa nám Pán Boh takto pripomenie. Môžeme sa vrátiť oveľa skôr.

Noemi to pochopila a nabrala dosť síl. Škoda, že až po tom všetkom. Mám pocit, že v týchto veciach ste vy ženy, matky oveľa odhodlanejšie, rozhodnejšie, odvážnejšie a aj múdrejšie. My chlapi nemáme dosť odvahy na návrat, čo dokazuje aj účasť na týchto bohoslužbách. Pomer sestier k bratom je vždy väčší. My muži sme akísi hrdší a keď sme už od Boha odišli, nechceme sa vracať, lebo máme pocit, že by to bolo pre nás ponižujúce. A tak mnoho mužov zomiera síce hrdých, ale bez Boha, ako Elímelech a jeho synovia v cudzine.

Z jednej nádejnej židovskej rodiny zostalo už iba torzo, Noemi s jednou nevestou Rút. Napriek odlišnosti názorov, spôsobov, či zvykov nakoniec vedeli žiť v Izraeli v jednej domácnosti. Čo dokazuje, že ak sa chce, tak sa to skutočné dá. Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom!

Myslím si, že táto krátka Biblická kniha dokazuje, že aj rodina ako celok môže začať odznova. A k tomu vás, bratia a sestry, všetkých dnes pozývam.

• Nerozumiete si s manželom, manželkou?
• Nerozumiete si so synom, či dcérou, nevestou, či zaťom?
• Hádate sa často s otcom, či mamou?

Skúste dnes pod to urobiť hrubú čiaru a začať od začiatku. Len treba trochu viac lásky, trochu viac tolerancie a ohľaduplnosti, trochu viac odpúšťania a môže sa veľmi veľa zmeniť. Láska prikrýva množstvo hriechov. Potrebujeme byť milovaní a potrebujeme milovať. A predovšetkým, keď sme zašli od Boha príliš ďaleko, potrebujeme sa vrátiť späť, kým nie je neskoro.

AMEN

Piesne: 153; 559; 149; 645; 654; A 35
Texty: 4M 27,15–17; Sk 20,28–31; J 19,26–27; Ž 33,5–6