3. po Veľkej noci 2011
Kázňový text: Lukáš 19,5
Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.
Mali sme na území nášho zboru veľmi rušný týždeň, plný neočakávaných správ a zvláštnych udalostí. Začalo to uzávierkou cesty pri Kysaku, potom správou o vážnej dopravenej nehode niekde na moste, potom zvesťou o nejakých mafiánoch skrývajúcich sa niekde pod mostom (s tým prišli chlapci zo školy), ale skončilo to celé ešte neuveriteľnejšie. Pri človeku-kanibalovi, ktorý chcel iného človeka zabiť a zjesť. Neviem, či sme až po toľkej „sláve“ a popularite túžili, ale za pár hodín sme sa dostali do celého sveta. Neviem, či aj v tomto prípade platí, že aj zlá reklama je reklama.
Ale musím povedať, že to nebolo to jediné, čo ma priviedlo k téme, o ktorej chcem hovoriť. Tá druhá vec bola 23. kapitola evanjelia Matúša, ktorú sme preberali na biblických hodinách tento týždeň, kde bola reč o farizejstve, pokrytectve a pretvárke, ktorá Pánovi Ježišovi na živote farizejov tak veľmi vadila, že osemkrát nad nimi vyslovil BEDA VÁM!!!!!!
A tým tretím bol rozhovor s mojím starým otcom, ktorý je teraz kvôli trombóze v nohe v nemocnici v Košiciach,. Ale o tom trochu neskôr.
Ako kázňový text na dnešnú nedeľu máme jedinú vetu, ktorú povedal Pán Ježiš colníkovi Zacheovi v meste Jerichu, keď sa ocitol pod stromom, na ktorý Zacheus vyliezol. …zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. Celú situáciu okolo Zachea určite dobre poznáte. Bol to colník v Jerichu, ktorý vyberal dane pre rímskeho cisára. Bol malej postavy a v malom mestečku Jerichu pre svoju prácu veľmi nepopulárny. Keď do ich mesta Ježiš prišiel a on ho chcel vidieť, nevedel sa k nemu dostať cez zástup ľudí a tak vyliezol na strom, ktorý bol blízko cesty, po ktorej Pán Ježiš išiel. A keď k nemu došiel, zastal a povedal túto obyčajnú vetu: …zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. V Jerichu bolo v tej dobe dosť ľudí, ktorí by takú významnú osobu videli radi vo svojom dome a určite tých pozvaní mal Pán Ježiš v ten deň viac. Rozhodol sa však pre dom colníka. Ježišove slová zneli veľmi naliehavo. Použil v nich slovo „musím“, čo hovorí ozaj o niečom veľmi dôležitom. Aj keď podľa toho, čo evanjelista Lukáš píše ďalej, sa už nič tak zvláštne dôležité neudialo. Dokonca evanjelista ani nezachytil o čom sa pri stole v dome Zacheovom tí ľudia rozprávali. Tak sa pýtam, čo dôležité a čo také súrne sa tam odohralo, že Pán Ježiš povedal, že v dome Zacheovom musí dnes zostať?
Je na to len jedna jediná odpoveď a ňou je tá zmena života, ku ktorej návšteva Pána Ježiša Zachea priviedla. Kvôli tomu Ježiš do Zacheovho domu chcel prísť a doslova a do písmena musel prísť, pretože bez toho príchodu a bez tej návštevy by sa táto dôležitá vec nestala.
A ja by som sa rád ešte dnes venoval naším rodinám a zmenám, ktoré v nich môžu nastať a mali by nastať, ale veľakrát je to veľmi ťažké. Niet dosť síl a niet ani dosť motivácie, aby sa nejakým, čo i len malým spôsobom zmenil zabehnutý kolotoč fungovania našich rodín.
Tento týždeň som bol pozrieť starého otca v nemocnici. Majú sa lepšie, prostredie v nemocnici je myslím celkom fajn a oni to dobre znášajú, ale po chvíli rozhovoru mi povedali takú zvláštnu vetu: Jaro, tu Ježiša Krista niet. Ja som sa opýtal: Prečo? Prečo tak hovoríte? A oni na to: Všetci, s ktorými som sa rozprával, patria do nejakej cirkvi. Je tu veľmi veľa katolíkov, ale prídeš na obed, či večeru do jedálne, ale tu nikto nezloží ruky k modlitbe. Tu o Ježišovi Kristovi sa nikto nebude rozprávať.
Ja si uvedomujem, že Slovensko je nábožensky založený národ, sme pobožní, naoko a na opýtanie sme kresťanmi, ale o osobnom vzťahu s Ježišom Kristom sa s nikým rozprávať nebudeme. Je to nanajvýš čudné. Ľudia nevedia povedať ani to základné, že Ježiš Kristus je môj Spasiteľ, ktorý ma vykúpil z hriechu. Myslím si, že už nič základnejšie ani nie je. To potvrdzuje ohromnú biedu a skôr bezbožnosť nášho národa. Symbolom prvých kresťanov v Ríme bola ryba, grécky ICHTYS, čo znamenali prvé písmená vety Ježiš Kristus je môj Spasiteľ. To bolo základné vyznanie. Túto vetu však málokto dnes vie povedať. Možno tak:…patrím do tej či onej cirkvi.
Otázku, čo to znamená mať osobný vzťah s Ježišom Kristom, som dal na písomke z náboženstva našim deťom minulý týždeň. Veľa odpovedí bolo o tom, že to znamená: modliť sa, chodiť do kostola, čítať Bibliu, veriť v Neho… Všetko veci, ktoré sú sčasti správnou odpoveďou, ale nie sú ničím osobným. Ani jedna odpoveď nebola takým úprimným osobným vyjadrením.
V tom dnešnom svete je to v mnohom o tej farizejskej pretvárke. Sme naoko veriaci, budíme dojem veriacich a zbožných ľudí, ale za dverami našich rodín sa odohráva úplne iný život. Presne o tom je aj tá udalosť, ktorá sa u nás v tento týždeň odohrala. Neviete, kto je váš sused, neviete a ani netušíte, aký život vedie. Môžete mať dojem normálnej usporiadanej rodiny, ale je v nej niečo zlé, niečo choré, niečo pokazené a nezdravé. A nemusíme byť hneď všetci nejakí maniaci a kanibali.
Tá Ježišova veta je veľmi naliehavá: …v tvojom dome musím dnes zostať. Ak túžiš po nejakej zmene, tak sa to dá tak, že otvoríš dvere a pozveš do svojho domu niekoho nového. Niekoho, kto tú zmenu môže vyvolať a kto ťa ku zmene môže doviesť.
Každá rodina si už rokmi vybudovala nejaký ten svoj spôsob života. Žijeme v zabehnutých kolobehoch. Do práce, do školy, z práce, robota okolo domu, učenie s deťmi, televízor a potom posteľ a spánok. Cez víkend sa to trochu zmení a cez týždeň je to znova to isté. K tomu ešte patrí zabehnutý spôsob komunikácie, nejaké tie rodinné rituály. Viem, že prísť jedného dňa domov a povedať, že toto či ono budeme robiť inak, vyvolá len kopu otázok a možno aj nevôľu ostatných členov rodiny. A viem aj to a vy to určite viete tiež, že, ak chce iba jeden človek niečo zmeniť, väčšinou sa to nedá presadiť. Ale Zacheus prišiel na to, ako by sa to urobiť dalo. Ježiš by to mohol zmeniť. Nie náboženstvo, nie cirkev, nie liturgické spôsoby a poriadky, ale Ježiš v mojom dome môže zmeniť život mojej rodiny.
Môžete začať robiť nejaké reformy v rodine, možno ste už aj niečo vyskúšali, viete, že tak ťažko sa niečo mení v tých zabehnutých koľajach, ale ak niečo neurobíme, bude z toho len veľká bieda.
Ježiš musí zostať vo vašom dome, jedine tak je možné niečo urobiť. A nehrajme sa farizejsky na to, ako to je u nás a za našimi dverami všetko v poriadku, aká je tam veľká láska a porozumenie. Je to celkom inak, ako to ukazujeme svetu a ľuďom navonok.
- Ježiš je tam, kde rodina zloží ruky k modlitbe, keď si sadnú za stôl
- Ježiš je tam, kde leží na nočnom stolíku Biblia, ktorá nezapadá prachom
- Ježiš je tam, kde, aj keď príde nejaká zvada, vedia si povedať prepáč, odpusť mi
- Ježiš je tam, kde sa rodina rozpráva spolu o Božom slove, kde sa na kresťanských princípoch a zásadách uvažuje a berú sa do úvahy, kde je počuť slová o tom, že s tým by Pán Ježiš nesúhlasil a tak by si to robiť nemal, lebo toto Boh nechce…...
Je to u vás tak? Zmena nepríde, keď do vášho domu nepríde Pán Ježiš a nezostane u vás bývať. A keď ho budete iba raz za týždeň, či raz za mesiac navštevovať v kostole a potom ho tam aj necháte, nečakajte nič dobré v budúcnosti.
Zavreli sme dvere pred Kristom a tak sa nám diabol do domu vtrepal oknom a on nič dobré budovať neprišiel. Preto sa nám bude častejšie stávať, že budeme počuť takéto neuveriteľné a nepochopiteľné správy a už nielen niekde z Ameriky, ale tu od nás a z našej blízkosti.
AMEN
Piesne: 128; 142; 125; 641; 654; A 36
Texty: Jób 19,25–27; 1Tes 5,9–11; J 13,31–35; Ž 66,1–9
