4. po Svätej Trojici 2012

Kázňový text: 1Pt 3,8–12

Máme dnes nedeľu ktorou končíme školský rok a začíname prázdniny. Pre deti a študentov to je vytúžený čas. Žiadna nervozita zo školy, žiadne stresy z písomiek a skúšania. Len sa nahodí akýsi prázdninový režim, kde má človek veľa voľna a môže špekulovať nad tým, čo bude robiť, či nebude. Súčasťou tej nudy je aj špekulovanie a vymýšľanie ako sa zabaviť veľa krát aj tak, ako to nie je správne a s čím by rodičia nesúhlasili, ale hovorí sa, že čo oči nevidia, to srdce nebolí.

Trochu inak sa na začínajúce prázdniny pozerajú rodičia a starý rodičia. Odpadne po večeroch učenie s tými menšími, ale prídu nové starostí. Čo s deťmi, keď chodím do práce a keď celý deň nie som doma? Doteraz to bolo jednoduché, keď je dieťa v škole, má o program postarané a je pod dozorom, ale cez prázdniny nie. A tak sú na rade starí rodičia. Môže prísť vnúča na prázdniny?
Čiže stres, ktorého sa zbavili deti v škole dostanú na plecia starých rodičov, ktorí si musia upraviť denný režim a starať sa o vnúčatá (keď sa pozriem na svoje deti a vidím ich všetky tri naraz u babky, tak to je skutočne stres). Uzáver toho celého je, že každý máme svoj kríž a musíme ho niesť, takže milí starí rodičia, do toho. A aby vám to s tou starostlivosťou o vnúčatá išlo dobre a vedeli ste, čo si treba ako zariadiť, tak vám prečítam, čo si potrebujete nahrať na telefónny záznamník teraz na začiatku prázdnin, aby vám to išlo všetko dobre:

Telefónny záznamník babičky a dedka: "Dobré ráno, momentálne nie sme doma. Po zaznení zvukového signálu nechajte prosím odkaz:

• ak ste jedno z našich detí, stlačte 1
• ak si potrebujete požičať naše auto, stlačte 2
• ak potrebujete, aby sme vám strážili vaše deti, stlačte 3
• ak potrebujete, aby sme vám vyprali a vyžehlili bielizeň, stlačte 4
• keď chcete, aby dnes u nás spali vnúčatá, stlačte 5
• keď chcete, aby sme vyzdvihli vnúčatá u vás doma, stlačte 6
• keď chcete, aby sme pre vás uvarili v nedeľu obed, stlačte 7
• ak chcete prísť k nám najesť sa, stlačte 8
• ak potrebujete požičať peniaze, stlačte 9
• ak máte v úmysle pozvať nás na večeru alebo nás vziať do divadla, alebo do kina ZAČNITE HOVORIŤ! POČÚVAME!

Je to taká pomôcka, aby ste vedeli hneď, čo sa od vás očakáva. Ale teraz už trochu vážnejšie. Vždy pri nejakej zmene sme zvyknutí dávať nové rady a nové pokyny. Napríklad, keď nechávame deti u starých rodičov, zvykneme povedať: Počúvať dedka a babku, nepreháňať to s televízorom, nesedieť celý deň za počítačom a keď bude treba dačo urobiť, tak pomáhať.
Niečo podobné som našiel v Božom slove, akýchsi zopár rád nie len pre deti a starých rodičov, ale pre všetkých nás. Povedzme si, že sa to bude týkať nasledujúcich dvoch mesiacov.
Apoštol Peter v 1. svojom liste v 3 kapitole píše toto:

1Pt 3,8–12

…buďte jednej mysle

Takáto túžba sa v Božom slove, hlavne po vzniku kresťanskej cirkvi opakuje veľmi často. Spomína ju Peter, apoštol Pavel, Ján vo svojich listoch, ale aj Jakub. Dôvod je úplne logický. Cirkev je spoločenstvo viacerých ľudí, ktorí sa stretávajú a žijú spolu. Sami dobre vieme, ako to funguje, keď sa stretnú traja ľudia a majú päť rozličných názorov. Ako sa zhodnú na niečom? Ako sa pohnú vpred? Ako urobia niečo, keď nenájdu spoločnú reč? Ta výzva: …buďte jednej mysle, je výzvou pre cirkev, pre spoločenstvo veriacich ľudí, a keď dnes hovoríme o deťoch a prázdninách, tak to platí aj tam pri rodičoch a starých rodičoch. Byť jednej mysle v tomto prípade znamená, že nám ide o dobro našich detí a vnúčat.
Určite poznáte také reči:

• Babka s dedkom nám dovolili pozerať televízor aj po 10:00 večer, a dovolili nám celý deň sa čľupkať v bazéne vo vode.
• U nich som nemusel jesť to čo som nechcel.

Rodičia majú po prázdninách pocit, že to, o čo sa snažili celých desať mesiacov počas školy, sa za pár týždňov na prázdninách u babky zruší.
Myslím, že aj v takejto veci platí buďte jednej mysle, takže keď nám ide o výchovu, tak ani u starých rodičov nemôže robiť dieťa všetko, na čo si len zmyslí, len preto, že keď všetko vnúčaťu dovolíme, bude nás viac milovať. A poďme ďalej.

…buďte súcitní

Myslím, že pri tomto o vzťahu deti, rodičia, starí rodičia ani nemusíme hovoriť. Ale učiť sa trochu ohľaduplnosti a súcitu sa v dnešnej dobe musíme asi všetci. Dnes je medzi nami veľmi veľa surovosti. Stačí, ak budete trochu sledovať, ako sa jeden s druhým rozprávame, aj deti, aj mládež, aj dospelí. Samé:…to je debil, ten je blázon, si hlúpi, ničomu nerozumieš, nič nevieš… Vulgárnosti ako jednu samostatnú kategóriu som úplne vynechal. Ale myslím, že dobre viete o čom hovorím. Neviem, čím je táto naša ľudská surovosť v jednaní s druhými ľuďmi spôsobená! Či je to od detstva televízorom a násilím na ktoré sa pozeráme, alebo tým, že sa láska a súcit zo vzťahov postupne vytrácajú. Je potrebné s tým niečo začať robiť.
Znova jeden príklad zo školy z tohto roku. Jeden starší žiak schmatol na chodbe prváčika, chytil ho pod krk a vyhrážal sa mu, že ho zabije. To malé dieťa prišlo s revom domov a povedalo, že ono už do školy nebude chodiť, lebo má strach. Žiak, ktorý nikdy nič také doteraz neurobil. Učitelia nechápu, čo sa stalo. Odkiaľ je takáto surovosť?
Týranie zvierat, šikanovanie, psychické tyranie, zákernosť je toho dnes veľmi veľa medzi ľuďmi. Niektorí možno krútite hlavou, odkiaľ sa to zobralo? Poviete si: Mňa predsa nenapadne prísť a niekomu naschvál ubližovať a tešiť sa tomu, lenže dnes už takýchto ľudí medzi sebou máme. Chýba súcit s druhým, ohľaduplnosť.

…buďte milovníci bratstva,

takto ďalej píše apoštol Peter. Biblia hovorí, že máme milovať všetkých ľudí, aj nepriateľov, ale zvlášť hovorí o láske, ktorá ma byť medzi kresťanmi. Milovanie bratstva je narážkou na spoločenstvo. Nie žeby sestry z toho vypadli, ale pod pojmom bratstvo sa myslelo stretnutie kresťanov, spoločenstvo tých, ktorí prídu spolu do zhromaždenia. Milovanie bratstva je, že máte radi spoločenstvo povedzme tu v kostole, na mládeži, na doraste, na besiedke. Máme mať radi chvíle, keď sa kresťania spolu stretnú. Apoštol Peter to pokladal za dôležité, preto to pripomínal.

Ďalej …buďte milosrdní

Porozmýšľajte, kedy ste naposledy prejavili milosrdenstvo? Kedy ste urobili niečo len preto, že sa doslova vo vás pohlo srdce a niekomu ste v niečom pomohli?
Nedávno som započul, ako sa niekto z vás starších postavil vo vlaku nejakému ešte staršiemu mužovi, pretože tam sedeli aj mladí ľudia ale tých nenapadlo sa zdvihnúť a uvoľniť miesto, aj keď ten muž mal očividné problémy stáť. Niet súcitu, niet prejavov milosrdenstva.
Sme my veriaci ľudia v tomto iný? Ak áno, tak to ukážme tomuto svetu.

…buďte pokorní

Toto už ani nemusím komentovať. Na nejaké vyskakovanie ani dôvod nemáme a dobre vieme, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.

A nakoniec, ….neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie.

Keď budete mať cez prázdniny doma viac ako jedno dieťa, tak ho to môžete učiť celé prázdniny, neodplácať sa zlým za zlé. Vedieť odpustiť. Ale tak isto aj neodplácať zlorečenie zlorečením.
Peter píše, že sme boli povolaní, aby sme zdedili požehnanie. Ak teda máme mať úspech, ktorý nám chce dopriať Boh a on nám ho chce dať, veď nám pripomína, že na to nás na túto zem poslal, tak sa aj my musíme naučiť ovládať, keď sa stretneme so zákernosťou a neprajnosťou človeka. A to je vec, ktorú sa budeme učiť celý náš život.
Takže hurá na prázdniny v ktorých má byť viditeľný náš kresťanský život.

AMEN

Piesne: 205; 282; 198; 225; A 50; 656/17
Texty: 1M 50,15–21; R 8,18–23; Mt 12,33–37; Ž 90,12–17