2. nedeľa po Zjavení 2014

Kázňový text: Žid 12,12–17

Je to možno trochu netradičné, kázať nedeľnú kázeň na pokračovanie, ale na druhej strane vás tým trochu nútim, aby ste tu boli každú nedeľu. Aj keď to nie je asi také pútavé, ako keď v rozprávke Šeherezáda rozprávala kráľovi iba časť príbehu, lebo jej hrozila smrť, a kráľ, keďže bol zvedavý, tak ju musel nechať žiť vždy ešte ďalší a ďalší deň. Verím, že ste dnes prišli slobodne, a nikto sa vám nevyhrážal a ani vás nikto nenútil (táto veta sa netýka konfirmandov, pretože tí na dva roky svoju slobodu stratili).

Pôvodne som si myslel, že sa k tej jednoduchosti či zložitosti viery nevrátim, a že to nechám otvorené. Hovorili sme o mudrcoch od východu a o Etiópskom dvoranovi, ktorého pokrstil Filip. Títo ľudia sa vrátili každý jeden domov, a žili svoj vlastný život. Eunuchovi stačilo, aby povedal, že verí v Ježiša Krista z úprimného srdca, a to bolo dosť na to, aby prijal sviatosť krstu. Nevieme však nič z Božieho slova o tom, ako pokračoval ich ďalší život.
My dnes na človeka ktorý sa hlási k viere v Ježiša Krista máme podstatne väčšie požiadavky. A ja som sa pýtal, či je to v poriadku, že dnes sa k Ježišovi musíte dopracovať tak, že sa doslova musíte prehrýzť cez všetko to, čo v cirkvi učíme, vyžadujeme, očakávame.
Nechcem tu stáť a hovoriť, že mám na všetko odpoveď, a že vám z tohto miesta odpoviem na každú otázku. Preto som skončil aj minule tým, že si lámte hlavu sami a hľadajte odpovede. Ale vo štvrtok večer mi volal otec a pýtal sa ma, či to tak chcem nechať a či sa k tým otázkam, ktoré som vám dal, nechcem vrátiť. Možno ste mohli mať dojem, že skutočne k viere v Ježiša Krista dnes stačí povedať ako ten eunuch, že veríte z celého srdca a to je všetko, čo od vás Boh očakáva. To by bolo trochu zavádzajúce, ale myslím, že nikto to tak nepochopil. Tú cestu viery v Ježiša pre dnešný svet musíme nájsť, a potom sa ňou vydať. Takže sa dnes ešte raz vrátim k tejto téme, a k nášmu hľadaniu nám pomôže biblický text z listu Židom z 12 kapitoly.

TEXT: Žid 12,12–17

To spojenie s našou témou je vlastne v celom liste Židom. My sme hovorili o tom, že dnes v našej cirkvi žijeme určitou obradovosťou, povinnosťami a nariadeniami, ale v začiatkoch kresťanstva to bola skôr taká prirodzenosť, jednoduchosť až živelnosť. A presne tento konflikt nájdete aj v liste Židom. Musíme si uvedomiť, že nám kresťanom nie je vôbec jednoduché pochopiť židovské náboženstvo so všetkými tými obradmi, obeťami, Jeruzalemským chrámom, kňazstvom a Mojžišom so všetkými predpismi. Aj keď tie základné veci poznáme, to zakorenenie života v tom všetkom, je nám stále trochu nepochopiteľné. Ale to je presne to, o čo sa pokúšal pisateľ presvedčiť svojich čitateľov, ktorí žili a ktorí vyrástli vo všetkej tej Mojžišovskej tradícii. On naproti tomu im prinášal posolstvo evanjelia v Ježišovi Kristovi, kde sa celé toto tratilo a presúvalo do oblasti viery a vnútorného presvedčenia.
Táto vec je takým stálym a nekonečným problémom v kresťanstve. Bolo by to pre nás jednoduchšie počuť:

• zúčastníš sa do roka toľkých bohoslužieb,
• dáš sa pokrstiť,
• 5 krát prídeš k Večery Pánovej,
• venuješ toľko na milodaroch a toľko zaplatíš cirkevnú daň,
• a za také a také hriechy urobíš také a také kroky pokánia.

Tak radi by sme toto počuli, bolo by to všetko jasné a zrozumiteľné. Boli by presné kroky, ktoré keď sa trochu človek posnaží a dodrží ich, všetko je vybavené. Ale toto vám nemôžem povedať, lebo to takto nie je.
Pán Ježiš to postavil do inej roviny, keď od nás žiada, aby sme odpovedali, či mu veríme z celého srdca. A sme zrazu v dileme, ktorú ani sami pri sebe nevieme dostatočne posúdiť. To, ako verím, je z celého srdca? Keby sa to dalo nejako jednoducho zvážiť, či pomerať, bolo by to také fajn. Ale nedá sa to. Je to celé o tvojom vzťahu k Bohu a k Ježišovi Kristovi. Ale aký je ten vzťah? Je s množstvom našich otázok a pochybností? Je to dobré, žijem a snažím sa o svoju posvätnosť?
Pisateľ listu Židom píše: …vzpružte ochabnuté ramená a podlomené kolená! A urovnajte si chodníky nohám… Alebo: …Hľadajte pokoj s každým človekom i posvätnosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána! Či: …dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej. Všetko napísané jasne, ale ťažko kontrolovateľné.
V židovstve sa zbožnosť dala zmerať na základe plnenia povinností. Chodenie do synagógy, aspoň raz ročne Jeruzalemský chrám a obeť za hriech, také desiatky, také pôsty, toľko modlitieb. Ale Pán Ježiš čaká niečo iné!
Keď sme minulý týždeň hovorili o Etiópskom dvoranovi, spomínali sme, že ho Filip pokrstil po jednom dlhšom rozhovore o Ježišovi Kristovi, a potom išli každý svojou cestou. Ako ten eunuch ďalej žil? Všetko ďalšie sú iba dohady, ale jedno vieme. Už v ten deň sedel na voze a čítal proroka Izaiáša. Bol to teda človek, ktorý chcel rozumieť, zaujímal sa o veci viery, nebolo mu to ľahostajné, mal otázky a dopytoval sa, skúmal. Myslíte, že by sa takýto človek uspokojil s tým, že je pokrstený a to je všetko?
A mudrci od východu, myslíte si, že najprv prešli stovky kilometrov, aby našli novonarodeného kráľa, a že potom sa už ďalej o nič nezaujímali a žili si svoj život po starom?
Toto nie je typ ľudí, ktorým stačí urobiť niekoľko cirkevných obradov a oni sa uspokoja, že je to všetko, čo je potrebné ku spaseniu. Toto nie je typ ľudí, ktorým by stačil jeden krok bez toho, aby nehľadali a nedopytovali sa na ďalší. A aj keď o nich Božie slovo nič viac nehovorí, určite to nebolo to posledné čo vo svojom živote v súvise s Kristom zažili, či urobili.
Preto si jednoznačne myslím, že slová verím v Ježiša Krista z úprimného srdca v živote eunucha, či poklonenie sa pred malým dieťaťom v živote mudrcov z východu, mali nejaké pokračovanie. A že to bol iba jeden z mnohých krokov ich viery.

Na viere v Krista je ťažké to, že je to cesta. Cesta spoznávania, cesta hľadania, cesta sebaskúmania, kde človek musí zápasiť s vlastnými pochybnosťami, kde sa musí trápiť s mnohými otázkami, na ktoré odpoveď nevie, a hneď sa ich ani nedočká. Musí sa k nim zložito dopracovať.
Možno by bolo lepšie povedať dnešnému človeku: Nič viac nemusíš, len veriť z úprimného srdca. Ale bola by to chyba, povedať to tomu, kto nemá ďalšiu túžbu poznať Ježiša Krista. Pri ňom by to bolo veľmi povrchné a falošné uspokojenie.

• Ale ako je to s vami bratia a sestry?
• Uspokojili ste sa v obradoch cirkvi, v povinnostiach, v určitých tradičných krokoch a postupoch, ktoré k viere patria?
• Alebo ste stále človekom, ktorého ženie vždy ďalej a ďalej túžba spoznať Ježiša Krista?
• Veríte z celého srdca, a túžite urobiť ďalší a ďalší krok, aby ste mu boli bližšie, aby ste mu viac rozumeli a ešte viac dôverovali?

Vtedy sa všetko to „musím“, mení na niečo čo „chcete“ a po čom túžite, lebo ste hladní po Bohu. Lebo je to celoživotná cesta s mnohými zápasmi aj pochybnosťami, ale predsa len cesta k spáse.
Akí teda ste? Ako ten hľadajúci etiópsky dvoran, či ako tí židia, ktorým písal pisateľ v liste, aby si uvedomili, že Ježiš Kristus priniesol nový pohľad, kde všetky povinnosti nahradí túžba hľadať Boha?

AMEN

Piesne: 54; 55; 53; 445 (292); A 14; 656/5
Texty: 2M 33,17–23; R 12,9–16; J 2,1–11; Ž 105,1–8