3. pôstná 2013

Kázňový text: Jer 20,7–11a

Povedal vám už niekto, že ste náboženský fanatik? Že uvažujete a rozmýšľate ako človek, ktorému chýba rozumný a objektívny pohľad? Že ste stratili logický úsudok a neviete správne posúdiť veci, lebo ste ovplyvnení a natrvalo poznačení svojou vierou?

Do určitej miery by to niekto mohol chápať ako vyznamenanie. Od neveriaceho človeka by ste to kľudne mohli vnímať ako kompliment, pretože potvrdzuje, že skutočne svoju vieru v Boha denno-denne žijete a nie je to iba nejaký doplnok vášho života.
Na strane druhej je náboženský fanatizmus ozaj veľké nebezpečenstvo, ktoré môže ovplyvniť človeka a poznačiť celý jeho život.
Ak poviete slovné spojenie „náboženský fanatik“ tak si hneď v dnešnej dobe predstavíme nejakého radikálneho moslima s bombami pripevnenými na tele, ktorý vedie „svätú vojnu“ niekde v zástupe veľkého množstva ľudí a stláča gombík, aby povraždil čím viac civilistov. Ale náboženský fanatizmus má všelijaké podoby. Môžete si predstaviť dobu inkvizície ktorá v mene Krista a pre podozrenie z rôzneho čarodejníctva zabíjala ľudí bez váhania. Aj to bol náboženský fanatizmus.
Tieto dva príklady boli príklady ozaj extrémneho fanatizmu. No dnes vás ako náboženského fanatika označia ľudia aj kvôli menším prejavom viery a zbožnosti.

• Ak niekomu poviete, že si čítate Božie slovo každý deň a modlíte sa, pre niekoho ste v tom momente náboženským fanatikom. Majú pocit, že ak príliš často narábate s Bohom, tak nie ste celkom normálnym človekom.
• A to nehovorím o tom, že ak oponujete Bibliou, ak hovoríte, že niečo nerobíte preto, že ste veriacim, tak toto sa zdá v dnešnej dobe už mnohým čudné.

Veriť v Boha, to áno, slovne sa takto vyjadriť, to nie je žiadny problém, ale povedať, že v nedeľu ti neprídem pomôcť, pretože je to sviatočný deň a ja v tento deň nerobím, tak to už niektorí uvažujú, či je to s vami všetko v poriadku.

• Alebo povedať niekomu, že teraz je pôst a ja som sa rozhodol, že nebudem pozerať televízor, alebo sa vzdám na tento čas povedzme alkoholu, tak to už ste pre ľudí tohto sveta akýsi podozrivý, alebo ak rovno aj nenormálny.

Týchto vecí by som mohol menovať veľa, ale určite už viete, čo som tým chcel povedať. Ak sa správate v tomto svete inak ako všetci ostatní, tak v tej chvíli ste podozrivý. A ak vaše odlišné správanie spôsobuje viera v Boha, čo by malo byť predsa prirodzené a normálne, tak máte veľmi blízko k náboženskému fanatikovi.
Mnohí hovoria áno, Boh existuje, verím, že niekde nejaký Boh je, ale predsa to netreba s tou vierou preháňať. Tak mierne, tak trošku, tak zhruba stačí. Azda by ste nechceli byť nejaký náboženský fanatik.
Musím pripustiť, že náboženský fanatizmus sa môže prejaviť v každej jednej viere a v každom jednom náboženstve. A je možný aj v kresťanstve. Sú ľudia, ktorí môžu byť psychicky labilní, ktorých ich vnímanie a poznanie Boha môže doviesť k fanatizmu, čo môže mať na nich samých zdrvujúce a zničujúce následky. Ale toto by som zaradil skôr k nejakej chorobe, kde je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
No do určitej miery je každý úprimne veriaci človek v očiach tohto sveta skutočne fanatikom.
Prečítam vám slová jedného muža, svedectvo jeho osobného života o tom, ako sa on postavil do služby Bohu a v očiach mnohých ľudí svojej doby bol považovaný za náboženského fanatika až šialenca. Možno aj vy budete mať taký pocit, keď si jeho svedectvo vypočujete.

TEXT: Jer 20,7–11a

Čo ste si pri týchto slovách pomysleli? Nepreháňa to s tou vierou v Boha? Je vôbec normálny? Opisuje to, akoby padol do Božej pasce, akoby ho sám Boh dobehol a urobil pred ľuďmi z neho šialenca. To je na ňom také zvláštne a čudné. A uvedomoval si, že kvôli tomu čo hovorí na Boží rozkaz je o ňom taká mienka, je čudákom. Ale keď chcel byť ako všetci ostatní a mlčal a neozýval sa, tak mal pocit, akoby mal na srdci žeravý oheň, ktorý ho ničil zvnútra.
Zažívate aj vy občas niečo také? Myslím, že zažívate. Mnohí ste mi už povedali:…ozval by som sa, povedal by som niečo, ale radšej už nehovorím, radšej som už ticho. Len mi povedia, že sa do toho nerozumiem a že stále len niečo kritizujem a dačo sa mi nepáči…
Myslím, že človek, o ktorom som vám prečítal z Biblie sa cítil podobne. Nechcel byť v očiach ľudí čudák, nechcel byť náboženským fanatikom, nechcel, aby si ľudia o ňom mysleli, že to s Bohom preháňa. Ale na strane druhej nedokázal byť ticho, musel hovoriť, musel napomínať, musel sa miešať do života iných a hovoriť o ich hriechoch, aj keď v ten moment ostal úplne sám.
Toto je jeden z veľkých problémov dnešného kresťanstva. Prinášame do sveta určité hodnoty, morálku, nasmerovanie života. No dnešný svet sa rapídne od týchto hodnôt vzďaľuje. Pre nás veriacich ľudí to znamená viac sa ozývať, viac napomínať, viac moralizovať, viac poukazovať na hriech. No čím viac to v dnešnom svete robíme, tým viac sa stávame v očiach ľudí fanatikmi, ktorí nevedia rozprávať o ničom inom, iba o svojom Bohu. Mnohí potom majú pocit, že sme obmedzení, staromódni a žijeme mimo reality. To však nie je nijako príjemný pohľad na kresťanstvo a vieru v Boha.
Takže je tu otázka: Čo s tým môžeme robiť? Nechceme byť fanatikmi, ale nemôžeme mlčať, keď vidíme toľko hriechu a zla, ktoré ovláda dnešného človeka.
Jedna možnosť je byť ticho. Nevšímať si to, čo okolo nás je, ale po čase vás to bude zožierať, budete mať pocit, že ste zradili svoju vieru i svojho Boha. Že ste sa prispôsobili tomuto svetu. A nakoniec to bude aj pravda. Keď budeme ticho, zaprieme Krista i všetko to, čomu ako kresťania veríme.
Máme možnosť si nájsť nejakú strednú cestu. To je i trochu hovoriť, ale byť aj trochu ticho. Ale viete ako to v Zjavení napísal Pán Ježiš kresťanom do Laodikei: Kiež by si bol studený, alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený vypľujem ťa z úst. Zj3,15–16
No a posledná možnosť je, že budeme v očiach ľudí náboženskými fanatikmi. Nie je to nič moc pomenovanie, ale ak vaša viera ovplyvňuje každú minútu vášho života, tak takýto titul vám čoskoro niekto udelí, ak to už aj neurobil. Nemyslím na fanatika, ktorý násilím naháňa ľudí do kostola či vyhráža sa, alebo inak manipuluje. Nie. Myslím na človeka, ktorý žije s Bohom a tomuto svetu pripadá čudný.
Na záver musím povedať rozuzlenie. Ono je veľmi dôležité, pretože vám môže dať odpoveď na otázku, či stojí za to byť fanatikom? Ten človek ktorý sa takto vyslovil v našom kázňovom texte bol prorok Jeremiáš. Podľa toho, čo po celý čas svojej prorockej služby hovoril, bol pre mnohých náboženský fanatik. Rozuzlenie je v tom, že jeho slová sa naplnili. Kritizoval hriešnosť národa a hovoril o treste a zajatí a toto skutočne prišlo. Jeremiáš mal pravdu.
Každou kritikou hriechu v našej spoločnosti sa stávame otravnými a neprijateľnými. Je mi to ľúto, ale máme pravdu. A ovocie týchto hriechov už pomaly vidíme. Život bez Boha, bez Božích pravidiel, nemorálny život, bez vplyvu kresťanskej výchovy… toto všetko prinesie mnoho utrpenia a pomaly už aj prináša. Stačí otvoriť oči a všade okolo seba to vidíte.
Neprehliadajte to, aj keď môžete prísť o dobré meno a stanete sa v očiach mnohých „náboženskými fanatikmi.“

AMEN

Piesne: 90; 91; 83; 97 (290); A 27; 656/14
Texty: Zach 3,1–5; 2K 12,7–10; L 4,31–37; Ž 34,16–23