5. pôstná 2013 (Smrtná)

Kázňový text: J 11,47–53

Keď som si čítal túto pasáž, mal som pocit, že sú to také moderné mafiánske spôsoby. Zíde sa nejaká skupina ľudí, poradí sa, identifikuje toho, kto jej komplikuje život a rozhodne sa, že ho jednoducho odstráni. Skutočne to nie je nič iné, ako mafiánske praktiky, ktoré poznáme z dnešných čias. Nepohodlných ľudí, ktorí niečo vedia a mohli by niečo prezradiť, ktorí sa miešajú do vašich záležitosti, alebo ohrozujú vás, či váš obchod, je potrebné odpratať z cesty, aby bol pokoj a mohli ste robiť svoje špinavé obchody.

Smutné na tom je, že to neboli mafiáni o ktorých sme čítali v evanjeliu, ale vysoko postavení zbožní ľudia Izraela. Farizeji a kňazi zvolali najvyššiu radu a riešili veci spôsobom nanajvýš nevhodným. Mohlo to v jeden moment skutočne vyzerať tak, že im ide o dobro národa, ľudu, ktorý spravovali, ale v konečnom dôsledku išlo len o ich dobro, o ich postavenie, úctu a rešpekt, ktorý Ježišovým pôsobením strácali.
Toto boli praktiky, ktoré kazili a kazia obraz cirkvi. Namiesto toho, aby sa starala o spasenie ľudí rieši moc, politický vplyv a peniaze, a veci im podobné. Asi nič nepôsobí aj v dnešnom svete väčšiu škodu cirkvi, ako správy o tom, že cirkev rieši všetko možné a nevenuje sa základnému poslaniu, a tým je zvestovať evanjelium a strať sa o duchovno ľudí vo svete.
Skutočne to vyzerá odporne, keď si predstavíte, že najvyššia židovská rada, vrcholný orgán cirkvi vážne rozoberá, že nejakého človeka sa musia zbaviť, a že je potrebné ho zabiť, aby mali pokoj. Je to tak, akoby parlament Slovenskej republiky rokoval na svojom zasadnutí, ako okradnúť slovenský národ. Ako ľudí, ktorí ich poslali do týchto funkcií podviesť a oklamať. A robili by to celkom verejne a otvorene. Možno máme niekedy pocit, že sa to aj tak deje a preto ľudia prestávajú veriť rôznym takýmto štátnym inštitúciám.
No medzi organizáciami, ktoré sú nedôveryhodné, postupne začína patriť aj cirkev. Práve pre rôzne škandály, ktoré sa bežne rozoberajú v médiách a pretriasajú sa v správach.

• Na akú úroveň sa dostalo zasadnutie židovského Synedria, keď sa v ňom otvorene diskutovalo, že je potrebné zabiť človeka?
• Dokázali by ste niečo také?
• Otvorene hovoriť s niekým, že takého a takého človeka, je treba zabiť? A nemyslím teraz na nejakého zločinca.

Celá tá diskusia v Synedriu mala svoj dôvod, svoju príčinu. A neboli to nijaké zločiny, ani podvody, ani vraždy, ani nijaké rúhania. Odštartovalo to vzkriesenie Lazara, ktoré Ježiš urobil. Dobrý skutok, dobrá vec. Niečo, čo v každom prípade musí človek ohodnotiť pozitívne a dobre. Problémom sa stali Ježišove zázraky, ktoré sa nedali poprieť. Nebol to nejaký pochybný liečiteľ, ktorého uzdravenia sa nedali dokázať. Nebolo to tak, že sa chorému po Ježišovom uzdravení na chvíľu polepšilo a potom skončil ešte v horších problémoch.
Uvedomte si, že Ježišovi nepriatelia, ktorí spochybňovali všetko čo Ježiš urobil či povedal, nespochybnili to základné, a to boli Ježišove zázraky. Tie sa stali tak, ako ich máme zaznamenané v evanjeliách. Ich otázka bola: „Čo robiť, lebo ten človek činí mnohé znamenia?“ Je pre mňa nepochopiteľné, že tejto veci dnes najviac ľudia neveria. Toto sa im z celého Ježišovho života zdá také príliš zázračné až rozprávkové. Ježiš bol človek, ako mohol robiť také uzdravovania a zázraky, to predsa logicky nie je možné. Odpoveď však je jasná. Židovské Synedrium riešilo problém práve znamení. Oni si uvedomovali, že sú nevyvrátiteľné. Stali sa, sú skutočné, a ľudia o nich vedia. Tak, ako aj to posledné vzkriesenie Lazara.
Tak skrsla v hlave veľkňaza Kajfáša myšlienka, že …lepšie bude, ak jeden človek umrie za ľud, a nezhynie celý národ. Na prvý pohľad to znie celkom múdro a logicky, dokonca to Božie slovo nazýva proroctvom, ale v skutočnosti je to ohavná myšlienka, ak zoberiete do úvahy, že ju vyslovil najvyšší veľkňaz židovského národa.
No tento text nám môže povedať aj niečo viac, ako len opísať zákulisnú partiu, ktorú rozohrali farizeji a kňazi voči Ježišovi. Je to obraz našich ľudských praktík. Opis toho, ako sa aj my zbavujeme nepohodlných osôb, ľudí, ktorí sú nám nesympatickí, ktorí s nami nesúhlasia, ktorí majú iný pohľad na vec, ako my. Neženieme to až do takých extrémov, aby sme ich zabíjali. Nie, my sa len zbavujeme konkurencie. Šikovnejší kolega v práci, spolužiak v škole, dokonca i v rodinách sa dejú takéto boje. Stačí len pošpiniť meno toho druhého, rozchýriť nejakú fámu o ňom, vytiahnuť na neho niečo zlé. Je to taký mocenský boj. Boj o vplyv nad ľuďmi.

Dnes je moderné vytočiť učiteľa na hodine, potom ho nahrať na mobil a zavesiť na internet. Takéto veci dnes robia deti. Šikanovanie mladších spolužiakov, týranie. Nemusí to byť vôbec telesné, úplne stačí toho druhého deptať psychicky. A keď to už vedia deti na základných školách, povedzte, akí dobrí sme v tom my dospelí. Dnes nie je problém niekoho zosmiešniť, pošpiniť, poškodiť, a zbaviť sa konkurencie, či nepohodlných ľudí.

Keď sedíme pri televíznych obrazovkách a pozeráme nekonečné seriály a telenovely, povedzte my, o čom sú? O intrigách o manipulácii, o špinavých a podvodných ťahoch. A to sa krásne pri tom učíme. Lebo intrigy robia dej zaujímavým a lákavým.
No oveľa závažnejšie je, že to, čo urobilo vtedy Synedrium, to isté robíme aj my dnes s Ježišom. Nie tak mafiánsky a nie tak brutálne. My nevyslovíme, že Ježiša je potrebné zabiť. Nie! Natoľko sme slušní a vychovaní, veď nie sme barbari z doby Ježiša Krista.
No podstata je tá istá. Ide o vplyv. Ide nám len o to, aby sa nemiešal do nášho života, aby nezasahoval a nevstupoval do vecí, ktoré sú iba naše. Bojíme sa ho pripustiť viac k telu. Držíme si od neho dostatočný odstup.
Nechceme, aby sa naša viera miešala do všetkých oblastí života. Napríklad:

• Pane Bože, do toho, ako sa správam k žene, do toho sa nemiešaj, to je moja vec. Tu nechcem, aby to ovplyvňovala moja viera.
• do toho, ako vychovávam svoje deti, do toho nevstupuj, to si riešim podľa svojho.
• do sporu so susedom ťa tiež nechcem pustiť, lebo ja viem presne, čo chcem urobiť.

Pravda je však taká, že toto sú veci života a do toho sa nám Ježiš chce miešať. Ak si jeho dieťaťom, tak to rieš Jeho spôsobom, nie podľa seba. A to je vmiešavanie, ktoré nemáme radi. A tak sa v duchu poradíme a povieme si, že od toho chcem Ježiša odstaviť, pretože si to chcem urobiť podľa svojho. A to je presne to, čo urobila židovská veľrada. Národ chceme spravovať my sami a po svojom. Ježiš nám v našich plánoch nesedí. Potrebujeme ho odstaviť od vplyvu na ľudí.
Bývalý režim sa o to snažil niekoľko desaťročí a nevyšlo to, ale nám osobne sa to podarí, pretože je to naše vlastné rozhodnutie, ktoré Pán Boh rešpektuje.
Tých zmien a zásahov v našom živote by mohlo byť oveľa viac, náš život by mohol vyzerať inak, ale my mu to nedovolíme. Najsmutnejšie na tom je, že si neuvedomujeme, že čím viac obmedzujeme vplyv Ježiša Krista, tým viac otvárame dvere vplyvu diabla a to ma na nás katastrofálne následky.

AMEN

Piesne: pašie