6. pôstná 2013 (Kvetná)

Kázňový text: J 17,1–5

Dnešná pôstna nedeľa je ďalšou v poradí, v ktorej sa vraciame k historickým udalostiam Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. V pašiách sme si vypočuli najpodstatnejšie momenty, ktoré viedli k Ježišovmu odsúdeniu a nakoniec k telesnej smrti spôsobenej ukrižovaním. Ako kresťania veľmi často opakujeme, že to všetko urobil Ježiš kvôli tomu, aby nás vyslobodil. Aby sme sa zbavili hriechu, smrti a večného zatratenia.

Možno väčšina z vás, ktorí tu ste, tomu rozumiete, ale sú aj ľudia, ktorí sa opýtajú: Prečo? Je to také nebezpečné k čomu ma môj pozemský život dovedie? Telesnej smrti nás viera v Ježiša Krista tak či tak nezbaví, z toho nás jeho smrť nezachránila, a to čo príde potom, je ešte otázne.Je to teda až taká strašná hrozba, ktorej by sme sa mali báť? Popravde poviem, že sa toho ľudia neboja a tú hrozbu necítia.
Pozrite sa len okolo seba, ako sa v hriechu ľuďom žije dobre. Nemajú vo svojom živote bez Boha pocit, žeby žili nejako zle. Niekedy sa so svojou zvesťou o Ježišovej smrti za naše hriechy cítim trápne. Chcem hovoriť o záchrane, o spasení, o vyslobodení, ale títo ľudia sa necítia stratení, nemajú pocit, že potrebujú pomoc.

Predstavujem si to, akoby sme sa plavili po mori s loďou a ponúkali ľuďom plávajúcim vo vode možnosť aby nastúpili. Ale oni majú pocit, že im plávanie ide dobre, že pomoc nepotrebujú. Začiatkom tohtoročnej zimy, keď začínali prvé veľké mrazy, chodili v jednom meste nejakí sociálny pracovníci po miestach, kde sa zdržiavali bezdomovci. Bolo to v správach. Vonku bolo cez noc mínus 15 a oni tam nocovali v stanoch, v rôznych škatuliach. Tí sociálni pracovníci im ponúkali náhradné ubytovanie v meste a asi štyria ľudia povedali na kameru, že im je tam dobre a že nikde nepôjdu a že ich majú prestať otravovať.

Musím sa priznať, že tomu nerozumiem. Nechápem to. Podľa môjho pohľadu im jednoznačne ponúkali lepšiu možnosť. Vyspať sa na posteli a v teple a dostať aj nejaké jedlo, či mať možnosť sa osprchovať. Všetko toto sú predsa lepšie veci oproti tomu, čo majú. Nerozumiem, prečo to pre nich lepšia ponuka nebola. Prečo ju oni videli tak odlišne?
Toto som si uvedomil, keď vidím zvesť s ktorou prichádzame my dnes za ľuďmi vo svete. Z môjho pohľadu a vnímania sveta je toto úžasná ponuka. Prinášam vám Krista, odpustenie hriechov, zmierenie s Bohom a večný život. Nie je to dobrá vec? Je to na sto percent lepšie, ako to, v čom žijete teraz. Ale oni tie pozitíva vôbec nevidia.

Rozprával sa už dávnejšie taký vtip. Pani učiteľka raz vysvetľovala v škole mladším žiakom, ako majú v priebehu nasledujúceho dňa urobiť nejaký dobrý skutok. Keď sa na ďalší deň pýtala žiakov čo urobili a aké to bolo, tak Jožko vysvetľoval, že pomáhal jednej staršej pani prejsť cez križovatku na druhú stranu, ale že to bolo veľmi ťažké. Ale prečo, pýtala sa učiteľka. No a Jožko odpovedal: „…no bolo to ťažké preto, lebo ona chcela ísť iným smerom.“

My ponúkame v Ježišovi Kristovi záchranu, ale oni nechcú zachrániť. Oni svoj stav nevnímajú vôbec tak kriticky, ako ho hodnotíme my. Mne sa zdá, že život bez Boha musí byť prázdny a beznádejný, ale oni sú so svojím životom spokojní. Pripomína mi to tých bezdomovcov, ktorí do lepšieho neboli ochotní ísť.
A to zatiaľ rozoberáme len tento pozemský život a nehovoríme o večnom živote v nebesiach. To je už pre mnohých tak ďaleká, nedosiahnuteľná a neistá vec, že o nej nie sú ochotní ani uvažovať, nie to ešte počítať. Večný život je pre mnohých veľký otáznik s množstvom nejasností.
Veď aj niektorí kresťania majú na to taký sadukajský pohľad. Že teda večnosť neexistuje. Ale ak ste pozorne sledovali slová modlitby, ktoré sa Ježiš modlil pred svojim ukrižovaním, tak v nej je večnosť úplne samozrejmá vec. Ježiš v tej modlitbe prosí, aby Ho Boh oslávil tak, ako On svojim životom oslávil Boha. A potvrdzuje, že to čo On dostal od svojho otca, dal aj všetkým ľuďom a tým je večný život.
Viera vo večnosť nie je v kresťanstve nejaký vedľajší produkt, nejaké nejasné a zahmlené učenie, ale základ viery a nádeje. Ježiš hovorí tak jednoducho a tak samozrejme o večnom živote a o spasení.
My máme mnoho otáznikov. Čo je večnosť? Na čom spočíva večný život?

• Sú to skutky, ktoré sú tak dôležité pre večný život? Sami si uvedomujeme, že nerobíme toľko dobra, koľko by sme mohli a mali, a nie sme ochotní sa rozdať v službe iným.
• Je to viera, podľa ktorej budeme súdení pred Bohom? Ale aká veľká a silná by tá naša viera mala byť? Nevie prenášať hory, takže nie je ani ako horčičné zrno.

Ježiš hovorí, že večný život je to, …aby sme poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.
Je to napísané v tej modlitbe tak divne. Ježiš hovoril niekedy tak záhadne a zložito. Žeby tajomstvo večného života bolo len v poznaní Ježiša Krista a Boha Otca? Áno! Je to tak. Toto je kľúč k spaseniu. Neriešme dobré skutky, ich počet, ich frekvenciu, ani ich dôsledky. Pýtaj sa seba iba to, či poznáš Boha a či poznáš Ježiša Krista, jeho syna, lebo v tom je večný život.
Ja viem, že môžeme filozofovať, či je vôbec možné poznať Boha. Dokonale ho nebudeme poznať nikdy a nikdy ho naša myseľ neobsiahne, ale Boha spoznáte predovšetkým z Božieho slova. Ježiš v tej modlitbe spomína učeníkov a hovorí, že im dal Božie slovo a v tom slove je pravda, ktorá nás vyslobodzuje a zachraňuje.
To znamená, že poznanie Boha a Ježiša je podstatná vec. Každý večer počas evanjelizácie ProChrist znela výzva k tomu, aby sme čítali Božie slovo. Možno to pre niekoho znelo až otravne, ale Ježiš to v našom kázňovom texte jednoznačne podčiarkol. Večný život je, aby sme poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.
Takže kľudne položte bokom spevník a modlitebnú knižku a berte do rúk Božie slovo a poznávajte Boha a Ježiša Krista, aby ste sa mu mohli priblížiť, pretože v tom je večný život. Nič podstatnejšie teraz v tejto chvíli nemôžete urobiť.
A nebuďte tak naivní, že si pomyslíte, že stačí ak sa Biblii venujem v nedeľu, keď mi ju farár prečíta na kazateľnici, alebo si z nej niečo vypočujem v liturgii.
Naše poznanie Boha má byť oveľa hlbšie a oveľa intenzívnejšie.

AMEN

Piesne: pašie