5. pôstna 2014 - Smrtná

Kázňový text: Žid 13,12–14

Tento text z listu Židom je na prvé počutie až príliš náboženský. Nehovoriac o tom, že pre nás kresťanov v 21. storočí ešte aj trochu cudzí. Dvakrát sa v ňom opakuje niečo v súvise: za bránou, či za ohradou, čo je pre nás úplne cudzie. K tomu ešte slová o posvätení ľudu a o tom, že to urobil Ježiš tým, že trpel za ohradou. Ak by ste si tieto biblické slová čítali sami doma, povedali by ste, že je to nejaké divné až popletené.

• Prečo Ježiš posvätil ľud tým, že trpel za bránou?
• Prečo máme vyjsť za ohradu a znášať jeho pohanenie?
• A ako sa to dá uskutočniť dnes nám?
• Za akú ohradu, či za aký plot máme ísť, aby sme znášali Ježišovu hanbu?

Faktom je, že žiaden žid by sa nikdy tieto otázky pýtať nemusel. Vedel presne, o čom autor tohto listu hovorí, a dávalo mu to zmysel, aj keď už bolo mnoho rokov po Ježišovom ukrižovaní a jeho kríž už dávno v Jeruzaleme nestál.
Všetci už z častého rozprávania dobre poznáme, že Ježišova smrť je spájaná s obrazom obetného zvieraťa, ktoré veľkňaz raz za rok zabíjal, aby priniesol obeť za hriechy celého národa. Ajhľa, baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta… No už trochu menej sa hovorí o celom náboženskom obrade, ktorý židia na deň paschy v chráme či mimo chrámu vykonávali. Jedna vec bola paschálna večera, ktorú slávila každá rodina doma, ale súčasťou veľkonočnej bohoslužby bol aj kozol, ktorý bol na deň zmierenia rituálne vyhnaný za hradby mesta. Symbolizovalo to, že hriechy celého národa boli prenesené na obetné zviera, a to bolo vyhnané za hradby chrámu, ale aj mesta Jeruzalema. Tento obrad doslova zviditeľňoval Židom, ako sú ich viny a hriechy odnesené z ich života a stratené niekde za hradbami v pustatine. Dnes by sme sa nad takýmto rituálom aj trochu pousmiali, ale uvedomujem si, že aj v dnešnej dobe nám niektoré praktické a viditeľné veci v cirkevných obradoch robia tú duchovnú stránku zrozumiteľnejšiu.
Máme sviatosť krstu, kde nám obyčajná voda zviditeľňuje niečo, čo sa odohráva v duchovnom svete a je pre nás dobré, keď ju vidíme aj tiecť na čelo dieťaťa, aj keď to podstatné sa deje v tej duchovnej sfére. Pre žida, ktorý sa zúčastňoval na náboženskom obrade v deň zmierenia, bolo potrebné nie len počuť, že Boh odpúšťa jeho viny a hriechy, ale že tie hriechy národa skutočne odchádzajú. A to symbolizovalo práve to vyhnanie obetného zvieraťa za hradby mesta, kde po čase najskôr niekde zahynulo.
Miesto za hradbami symbolizovalo nehostinnú krajinu. V tej dobe boli mestá opevnené obrannými múrmi, a keď hrozila vojna, ľudia utekali do miest a tam hľadali bezpečie. Za hradbami žili tí, ktorí boli vylúčení zo spoločnosti, ktorí boli vyvrheľmi. Za bránu mesta sa vyháňali malomocní ľudia, lebo boli nečistí. Bolo to aj miesto popráv. Kameňovanie tých, ktorí sa previnili voči Bohu a jeho zákonu, bolo spravidla za hradbou mesta.
Tohto sa chytil autor listu Židom a spomenul to, keď hovoril o Ježišovej smrti. Aj ona sa odohrala za hradbami mesta Jeruzalema. Ježiša ako zločinca vylúčili zo spoločnosti slušných ľudí. Golgota, teda lebečné miesto, ako sa to vtedy nazývalo, nebolo v meste. Zločincov vyviedli za hradby, aby im jasne dali najavo, že nepatria medzi nich, že tu nie je pre nich miesto. Takým spôsobom sa od nich všetci dištancovali.
Takto bol vedený aj sám Pán Ježiš s vinami a hriechmi všetkých nás, vylúčený zo spoločenstva, ako vyvrheľ, a tam potom s tým všetkým našim zlom aj zabitý. Tento čin nám priniesol posvätenie, pretože špinu našich hriechov zobral na seba a vyniesol ju preč od nás. Dosť ďaleko na to aby nemala súvis s nami, a dosť ďaleko na to, aby sa ta vina k nám niekedy vrátila. To je vysvetlenie toho 12. verša.
Čo však znamenajú slová výzvy, …aby sme vyšli aj my von za ohradu a znášali jeho pohanenie? Ak by ste sa vybrali do Jeruzalema a hľadali Golgotu, tak tam dnes nájdete veľkolepý kresťanský chrám. Už to dávno nie je miesto pohanenia. Kam sa máme teda vybrať?
Uvedomme si, že Pán Ježiš nebol vtedy pri ukrižovaní prvýkrát „za ohradou“. Z pohľadu farizejov a sadukajov sa tam pohyboval veľmi často. Spomeňte si na to, koľkokrát sa stretával s ľuďmi, ktorých sa každý stránil a od ktorých sa každý odťahoval. Od jeho stolovania s colníkmi a hriešnikmi, cez jeho láskavý postoj k ľuďom na okraji spoločnosti, až po dotyky s malomocnými. Ak pred neho priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, povedal jej, že ju neodsudzuje. Dokázal sa hodiny rozprávať zo ženou samaritánkou pri studni. To sa už aj ona čudovala, ako je možne, že on, žid, si pýta od nej vody. On skutočne vedel vyjsť za ohradu. Nehanbil sa za to, že k takým ľuďom má blízko, že sa ich dotýka, že sa s nimi rozpráva.
My dnes máme pocit, že debata s bezdomovcom v Košiciach na ulici by nás zhodila v našom spoločenskom postavení.
Charita sa dnes posunula do celkom iných dimenzií. Mnoho bohatých ľudí si dnes cez charitu vylepšuje image, ale charita sa robí na noblesných večierkoch či báloch, alebo iných zábavných podujatiach, kde vystupuje naša smotánka. No prísť dolu, či ako hovorí náš text, vyjsť za ohradu postavenia a spoločenského rebríčka, toto nech robí niekto iný.
Božie slovo nás dnes vyzýva, aby sme urobil rozhodný krok, taký rozhodný, ako ho robil často aj Pán Ježiš, aby sme zbúrali ľudské predsudky a začali robiť svoju prácu a svoje poslanie. Môžeme znášať kľudne to jeho pohanenie, ktoré znášal aj On vo svojej dobe, keď sa vymykal tomu tradičnému pohľadu vtedajšej spoločnosti.
O nič neprídeme, nič nestratíme, ak budeme láskaví k ľuďom, ktorí stoja na okraji. Či si to pripustíme alebo nie, aj my máme určité múry a bariéry, aj v dnešnej dobe sú ľudia za ohradou, kde neradi vstupujeme. Dokážeme sa ako správni Kristovi nasledovatelia? Stačí prekonať hanbu, či ostych. Dôležité je si hlavne uvedomiť, že to od nás Pán Ježiš čaká.
A ak vám napadne otázka: Prečo? Odpoveď je veľmi rozhodná a veľmi jasná: Nemáme tu trvalé miesto, ale hľadáme ono budúce.
Autor listu židom ten argument akoby len tak hodil do diskusie. Ale fakt je, že zaváži. Buduješ si človeče nejaké postavenie, vážnosť, rešpekt u ľudí? Nechceš to iba tak stratiť? Vedz, že to nijako nezaváži, lebo tu nie si navždy. Nemáš tu trvalé miesto, a tam, kam sa veštci potom chystáme, platia celkom iné pravidlá. Poslední budú prví a prví zasa poslední. Tak čo získaš? Čo dosiahneš?
Oveľa vážnejšia otázka však je, čo stratíš, ak nedokážeš vyjsť za ohradu či bariéru svojho spoločenského postavenia.

AMEN

Piesne: pašie
Texty: