18. Nedeľa po Svätej Trojici 2013

Kázňový text: Am 6,1–7

Už niekoľko nedieľ za sebou sme sa spolu venovali evanjeliovým textom, na ktoré je jednoduchšie kázať a je jednoduchšie ich vykladať. Ale Biblia má podstatne viac strán ako sú štyri evanjelia, a tak som na dnes vybral text zo Starej zmluvy, z knihy proroka Ámosa, ktorý ste si práve vypočuli a je jednou z alternatív kázňového textu práve na dnešný deň.

Najlepšie by bolo začať historickým pozadím a priblížením doby, v ktorej tento prorok žil, a hneď bude pre nás zrozumiteľnejšia aj jeho zvesť. Všetky údaje o Ámosovi máme len z jeho knihy. V úvode sa dočítate, že pochádzal z Tekóje (mesto v Judsku asi 10 km južne od Betlehéma), ktorú obklopovali pastviny, a to súviselo aj s jeho povolaním. Skôr ako bol povolaný za proroka, bol teda pastierom.
Jeho proroctvo začína ohlasovaním súdu nad okolitými národmi, a potom ohlasuje súd nad Judskom a Samáriou, pretože sa odvrátili od Božieho zjavenia, a to ich priviedlo k mravnému a spoločenskému rozkladu.
Toto je vec, o ktorej sa dnes chcem s vami rozprávať. Možno to bude všetko v takej všeobecnej rovine s množstvom deprimujúcich konštatovaní, ale je to veľmi dôležitý moment v zvesti proroka Ámosa, ktorý toto prepojenie videl a zažil na vlastnej koži.
Otázka teda znie, či je to skutočne tak, že keď ľudia opustia Boha, Božie zjavenie v Ježišovi Kristovi a vydajú sa vlastnou cestou, či to nutne skončí v úpadku, a či to zničí našu spoločnosť, prípadne dovedie ju k zániku?

• Je pravda, že ak skončí kresťanstvo a kresťanské hodnoty prestanú ovplyvňovať fungovanie sveta a ľudia pôjdu vlastnou cestou, že nás to všetkých zničí? Či lepšie povedané, my sami sa zničíme?

Na náboženstve učím deti, že keď dal Boh Mojžišovi prikázania, že im vlastne pomohol k tomu, aby vedeli jeden vedľa druhého žiť. Cesta pod vrch Sinaj bola prvá, kam Mojžiš z celým Izraelským národom išiel, pritom do Kanaánu sa mohol dostať aj inou cestou, ktorá mohla byť omnoho kratšia. No prikázania boli dôležité preto, aby dokázali normálne títo ľudia jeden po boku druhého fungovať.
A tých desať základných prikázaní v podstate ovplyvnilo ľudí, národy i kultúry. Prikázanie nezabiješ má svoju podobu dodnes v zákonoch štátov. Prikázanie nevypovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu, nepožiadaš nič čo patrí tvojmu blížnemu, nepokradneš. Ale aj prikázanie nescudzoložíš bolo do istej miery v minulosti súčasťou akéhosi morálneho pravidla spoločnosti. Aj svätenie sviatočného dňa má svoju podobu v zákonoch štátu, pretože je prirodzené, aby jeden deň v týždni bol pre človeka dňom oddychu a relaxu. Úcta k rodičom zo štvrtého prikázania bola tiež vkomponovaná do štátnych zákonov.
No a nebudeš mať iných Bohov okrem mňa, či nebudeš brať Božie meno nadarmo, to už ostalo bokom, aj keď sme ešte stále štát, ktorý má svoje kresťanské korene. Ten základ teda ostal a ľudstvo pochopilo, že tieto Božie pravidlá sú to najlepšie, čo človek pre život na tejto zemi potrebuje.
No nemení sa nič na tom, že od niektorých, aj tých základných, už ľudstvo upúšťa a vydáva sa úplne inou cestou.

• Takže napríklad nescudzoložíš, či nepožiadaš manželku svojho blížneho už v dnešnej spoločnosti nie je priestupok, ale niečo moderné, čo človek môže robiť, pretože je slobodný.
• Vydávame sa inou cestou aj čo sa týka sviatočného dňa, pretože ste slobodným občanom, a môžete si robiť čo chcete v hociktorý deň.
• Kresťanské tradície v Európskej únii pomaly končia, pretože sloboda je v tom, že sa nebude uprednostňovať ani zvýhodňovať žiadne náboženstvo, ani žiadna cirkev.

Človek teda berie do rúk vytváranie pravidiel pre život na tejto zemi a tvrdí, že vie čo je dobré preto, aby sa nám tu žilo dobre. Z toho teda logicky vyplýva, že to čo nám dal Boh bolo zlé. A my, ľudia, vytvoríme lepšie pravidlá, ktoré nám pomôžu žiť hodnotnejšie.
Viem, že nemôžem spomenúť všetko, ale aspoň niektoré porovnania povedať musím.

• Odstavovaním kresťanstva a kresťanskej morálky sa nám rapídne rozbíjajú manželstvá a rodiny. Rozvody, neúplné rodiny, v slobode s ktorou sa toľko oháňame, sme otvorili priestor homosexualite a v plnej miere ju propagujeme.
• Minulý týždeň bol v Košiciach pochod za život, kde bolo okolo 60 000 ľudí, a v Bratislave v ten istý deň dúhový pochod homosexuálov, kde bolo asi 500 účastníkov. V správach dali rovnaký časový priestor jedným i druhým a nezabudli spomenúť, že pochod za život bol veľmi všeobecne špecifikovaný, a že preto tam bolo toľko ľudí.
• Vo výchove detí sme to v slobode posunuli tak, že na vás vaše dieťa môže zavolať políciu, keď ho udriete, pretože nepočúva.
• Cti si otca i matku má svoju podobu v čím väčšej a stále sa rozrastajúcej sieti domovov dôchodcov a sociálnych služieb, pretože o rodičov sa nemá kto starať.
• Ďalším typickým znakom je sociálna nespravodlivosť. Ámos videl, že bohatí začali až priveľmi utláčať chudobu, stávali sa bezcitní a úplne ľahostajní k hladu, ktorý začínal pohlcovať ako Judsko, tak aj Izrael. Je to dnes iné? Stále ťažko prehĺtam, keď znova dávajú v televízii Geissenovcov, alebo sa úplne normálne hovorí o finančných skupinách, ktoré si v našom štáte robia čo chcú, o nových miliardároch, o ľuďoch, ktorí zarábajú také peniaze, že ich nemajú šancu normálnym spôsobom minúť. Ale stále sa konštatuje, že niet peňazí na zdravotníctvo, na cesty, na školstvo. Pýtam sa, ako by mohli byť, keď niekto musí dostať každý mesiac vo výplate 10 či 15 tisíc eur. No samozrejme, že na to ostatné nikdy nebude.

A najčudnejšie na tom je, že to už nie je niečo tajné, čo sa skrýva pred ostatnými ľuďmi, aby to nedráždilo tých chudobnejších. Je to niečo, na čo si už v dnešnej spoločnosti musíme zvyknúť, a je to jednoducho tak. Chcete alebo nechcete, musíte to akceptovať, pretože to je naša spravodlivosť.
A iné to nie je ani v oblasti súdnictva, kde sa človek môže dovolávať spravodlivosti. Tam, kde je bohatstvo je aj moc, a tam bude aj „spravodlivosť“- no bude slepá.
Toto je cesta človeka. Je to teda tak, že keď sa odvraciame od Boha a Božieho zjavenia, smerujeme k úpadku spoločnosti?
Nechcem tvrdiť, že za všetko toto zlo sú zodpovední nejakí oni. To by sme len skončili pri tom, že máme konečne na koho nadávať. Myslím si, že to kde žijeme ovplyvnilo a poznačilo aj nás. Aj my sme už otupeli, aj my strácame súcit s ľuďmi, ktorí sú na tom horšie ako my. Aj my sme už jeden voči druhému bezohľadnejší. Aj nás tá surovosť svojim spôsobom pohlcuje.
Ámos toto videl na Božom ľude a vyčítal mu, že: „vám sa dal Boh spoznať a vy ste sa uchýlili k takémuto životu? Vás bude prísnejšie súdiť ako ostané národy.“
Spravodlivosť pokladal Ámos za jeden z najdôležitejších mravných atribútov Božieho charakteru. Preto pripomínal Júdovi i Izraelu, že sa na to Boh nebude dlho nečinne pozerať. A história hovorí jasne, že po 40 rokoch vydal Boh Izraelské kráľovstvo do rúk Asýrie, a to sa už nikdy nepozviechalo, a Judsko skončilo podobne o pár desaťročí neskôr.
Takže je len otázne, ako dlho bude Boh tolerovať nespravodlivosť v našom svete. Myslím, že je to vážna hrozba, ale ľudia si na to zvykli. Nemyslia na to. Rozprával som sa raz s chlapmi, ktorí robia v magnezitových baniach. Práca pod zemou vždy prináša riziko. Tam nie sú podopierané stropy nejakými výstuhami. Nad hlavou proste máte skalu a kameň. Pýtal som sa, či sa nestáva, že sa občas niečo z vrchu odtrhne a spadne na zem. A oni s takým kľudom povedali áno. Keď to spadne pred auto, občas to vybije predné sklo, ale to sa vymení a robíme ďalej. Mne tá ich odpoveď veľa kľudu nedodala, keď som sa s nimi v tej bani pohyboval.
Ale je to jeden zo spôsobov, ako sa vyrovnať s hrozbou. Zvyknete si na ňu. Zvykli sme si na recesiu v ekonomike. V 2009 sme len hovorili o tom, čo všetko kríza spôsobuje, a ona v podstate neodišla, ostala tu, visí nám nad hlavami, ale zvykli sme si.
Zvykli sme si na vojnové konflikty. Niekedy nás to šokovalo, že niekde v Juhoslávii je vojna. Dnes? Neskončila vojna v Afganistane, v Iraku to tiež nie je bezpečne, hrôza nepominula v Egypte, stále ešte nie je úplne zažehnaný konflikt v Sýrii.
V podstate sa pohybujeme niekde na hrane, ale zvykli sme si na túto hrozbu. No myslím, že je veľmi aktuálna tá Božia hrozba, pretože sme zobrali opraty do vlastných rúk, ale nič múdre sme nevymysleli, a tak sa nám to pomaly všetko sype na hlavu.

AMEN

Piesne: 562; 565; 199; 671; A 65; 656/11
Texty: 5M 10,12–15; R 10,1–4; J 7,14–18; Ž 104,10–15.27–30