1. adventná 2013

Kázňový text: Sud 6;1–2,11–32

Každý začiatok bratia a sestry je vždy aj príležitosťou pre zmenu. Tak sa dnes chcem spolu s vami pozrieť na starozmluvnú udalosť z doby Sudcov z obdobia rokov 1200 až 1020 pred narodením Pána Ježiša Krista.

1. adventná nedeľa je začiatkom nového cirkevného roka, a ja by som nebol rád, aby sme takúto príležitosť, ktorú nám Boh dal, premrhali a nič vo svojom živote nenapravili. Každá zmena vyžaduje dôvod. Čím väčší dôvod, tým môže byť aj väčšia zmena.
Občas myslím na to, že začiatok cirkevného roka je pre nás obyčajnou nedeľou, v ktorú prídeme do kostola, popočúvame a poberieme sa domov. Že to v našom vnímaní nie je žiadny výnimočný čas. Ešte skôr nás vie nakopnúť k nejakým zmenám nový občiansky rok. No bol by som rád, aby sme videli dnešný deň ako deň, kedy môžeme na tom duchovnom poli svojho života začať nejako inak.
Bolo by dobré, aby bol pre vás aj pre mňa dnešný deň dňom, kedy po Božom oslovení si povieme, že pre svoj duchovný život už musím urobiť niečo rozhodné, niečo pozitívne.
A sudca Gideon mi akosi padol do oka. Žijeme v podobných časoch, možno by sa dali tiež vystihnúť slovami z knihy Sudcov trochu parafrázovane: **Ale Slováci robili čo sa nepáčilo Hospodinovi a Hospodin ich vydal na sedem rokov do rúk ich vlastnej chamtivosti, závisti, bludov a bezbožnosti…*** Tých sedem rokov je číslom plnosti, takže nemusí ísť o konkrétne roky, ale o posledný čas. Mnohí sa tvária, že im žiadneho Boha netreba, že si môžu žiť tak, ako sa im zachce, a to sa týka nielen ľudí vo svete, ale aj našich rodín.
Kľudne sa môžem opýtať:

• Rodičia, kde máte svoje deti a vnúčatá?
• Deti, kde máte svojich rodičov?
• Manželia, kde máte svoje manželky a manželky, kde máte svojich manželov?

A dotkol som sa týmito otázkami vlastne všetkých. Každý máme vo svojej rodine niekoho, kto si myslí, že nepotrebuje Boha ani cirkev, a že v živote môže žiť iba pre seba a možno ešte pre pár ľudí vo svojej rodine.
Podobnosť z Gideona však pokračuje ďalej. Pretože tých pár zbožných sa rozpačito pýta Boha:

• Kde sú tie časy, keď ľudia išli húfne za Bohom, keď boli v kostoloch, keď sa modlili i spievali, keď Božie slovo bolo súčasťou každodenného života?
• Kde sú tie časy, o ktorých nám rozprávali naši starí rodičia?

Človek by chcel, aby sa to všetko vrátilo, pretože ten život a to kde smeruje sa nám nepáči. Presne tak ako Gideonovi. Vtedy ich zotročovali Midijánci, dnes nás zotročujú materiálne veci, v ktorých mnohí vidia celý zmysel svojho života.
A my stojíme trochu bezradne a skrývame sa ako Gideon vtedy, aby naša viera a zbožnosť nikoho neprovokovala, aby ju nikto nevidel, aby nikoho nedráždila.
Bol to ohromný paradox tej doby. Zbožný mladý muž Gideon sa pýta, kde sú tie slávne časy, keď ich Boh zachraňoval, či je to vôbec pravda, čo hovorilo písmo, keď teraz je taký čas? A pri čítaní ďalej sa zrazu dozviete, že na záhrade Gideonovho otca stojí Baalov oltár a pri ňom pohanský strom ašéra. Čo to je? Je to náboženská schizofrénia? Hospodin nepomáha, lebo sa modlíme k Baalovi? Hospodin nezachraňuje, lebo v záhrade je strom bohyne Ašér?
Je táto vec normálna? Toto je však aj naša choroba. Na jednej strane proklamovaná zbožnosť, no na strane druhej má všetko iné prednosť pred Bohom. Televízor, seriály, naše vlastné pohodlie. Niet času na modlitby, niet času na čítanie Božieho slova, lebo všetok čas nám pohltia naši moderní baalovia a moderné ašéry.
Čudujem sa že to ten Boží posol Gideonovi nevytmavil priamo. Čo vlastne chceš? O čo sa modlíš a za čo prosíš, keď tvoj dom je plný všetkého možného pohanstva? A nie iba tvoj dom, ale celý tvoj život.
Ako nám môže dnes Boh pomáhať, ako môže zasahovať do nášho života a zachraňovať nás, keď v našom živote ma všetko iné pred ním väčší priestor?
No raz za čas sa predsa len Pán Boh zmiluje, prehliadne tú našu ľahostajnosť a prihovorí sa k nám. A toto sa stalo i Gideonovi. Túžiš po zmene? Nie si spokojný s tým, čo sa okolo teba deje? Trápi ťa to, kam sa tento svet uberá a sťažuješ sa často na celú túto situáciu?
Tak ti Hospodin oznamuje, aby si išiel s touto svojou silou a pomohol a vyslobodil ľudí vo svojom okolí z tejto zaslepenosti. Nešlo však o silu nespokojnosti človeka, ani o silu Gideóna. Sám si priznal, že je z najchatrnejšieho kmeňa v Izraeli a že je najmladším v dome svojho otca. Takže o nejakej sile a moci či autorite nemohlo byť ani reči. Išlo o silu, ktorú mu k tomuto kroku dal Boh.
O našej bezradnosti a bezmocnosti všetci veľmi dobre vieme. Uvedomujeme si ju dosť často. Čo mám povedať mladým? Aj tak ma nepočúvnu. Aj tak si urobia po svojom. Upadli sme aj do určitej stagnácie a apatie. Už radšej nič nehovorím. Moje slová už nič nezmôžu. Ja nedokážem zmeniť toho druhého človeka. Nedokážem ho opraviť, ani postaviť ho na správnu cestu. Lenže toto nedokázal urobiť ani Gideon. Zmeniť človeka nie je vo vašej ani mojej kompetencii. Ale keď ste pozorne počúvali ten biblický text, tak viete, že to Boh od Gideona ani nežiadal. Gideon nemal meniť ľudí. Táto vec je vecou Božou a toho ktorého konkrétneho človeka.
No na jednu zmenu však kompetencie máme. Viete koho môžete a aj máte zmeniť? Je to zmena samého seba. To je zmena, na ktorú máte plné právo a ktorú aj Boh očakáva. Na toto máte od Boha všetky kompetencie.
Keď som povedal, že dnes je čas na nejakú zmenu, pretože začíname advent, tak si myslím, že by sme mali začať od seba. Nič iné Boh nežiadal ani od Gideona. Nechcel aby išiel zmeniť otca, či obyvateľov dediny. Gideon mal zmeniť seba, svoj vlastný život. Keď zbúral baalov oltár v záhade svojho otca, ničil niečo, čo ovplyvňovalo jeho a jeho život. Mal na to právo. Postavil sa voči niečomu, čo mu škodilo. Síce s takou malou dušičkou, veď to urobil v noci, lebo sa cez deň bál. Ale tak či tak to na ďalší deň vyšlo najavo. Očisťoval seba. Menil svoj vlastný život, ale tým sa stal jasne viditeľným.
Advent je priestor na to, aby sme zmenili svoj život. Mocou Božou a Božím pôsobením. Aby sme jasne ukázali svojmu okoliu čo do nášho života nepatrí, čo všetko potrebujeme zbúrať a čo nové tam potrebujeme postaviť. Oltár Hospodinovi v záhrade Gideonovho otca bol jasným upozornením celému okoliu, komu patrí jeho život a komu slúži.
Rozpráva náš život takouto zrozumiteľnou rečou komu patríme a komu slúžime? Majú to jasné všetci, ktorí sa na náš život pozrú? To je tá zmena, ktorú by sme potrebovali urobiť. Začína advent a je na to ten najlepší čas.
Porozmýšľajte, čo by ste mali zbúrať, ale aj nad tým, čo by ste mali postaviť.

AMEN

Piesne: 1; 6; 3; 9; A 1; 656/17
Texty: Jer 23,5–8; R 13,8–12; Mt 21,1–9; Ž 24,1–10