1. Slávnosť Vianočná 2013

Kázňový text: L 14,16b-17

Rozmýšľali ste bratia a sestry, prečo sa Vianoce stali v cirkevnom roku takými zvláštnymi? Prečo sú také sviatočné a prečo sa na ne nabalilo veľké množstvo rôznych zvykov a tradícií? Keď sa nad tým človek prakticky zamyslí, tak si na Vianoce pripomíname narodenie Ježiša Krista. Teda obyčajné narodeniny iného človeka, ktorý tu žil pred 2000 rokmi.

Z tohto pohľadu tu zbadáte niekoľko paradoxov:
Prvý, že už tu medzi nami nie je, no my napriek tomu oslavujeme jeho narodeniny, ale nie je ani mŕtvy.
Druhým paradoxom je, že ani vlastné narodeniny neoslavujeme takto honosne, s toľkými prípravami, jedlom, koláčmi, darčekmi, stromčekmi a inými zvykmi. To znamená, že narodeniny niekoho iného sú pre nás dôležitejšie ako naše.
Tretím paradoxom je, že sú to narodeniny, pri ktorých ani netušíme, či sme sa trafili s oslavou na presný deň a nakoniec aj mesiac je otázny. Chcem tým povedať, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa Ježiš nenarodil 24. decembra roku 0.

Pápež Ján I. (rímsky biskup) (523 – 526) poveril opáta Dionysa Exuguusa, aby vypočítal a určil rok, v ktorom sa nachádzajú za predpokladu, že sa letopočet začne počítať od narodenia Ježiša Krista. Napriek tomu, že sa opát snažil a skúmal všetky veci do detailov, dnes s určitosťou vieme, že sa pomýlil v roku, ale aj mesiac neurčil presne. To znamená, že dnes oslavujeme narodenie Ježiša Krista, pretože je 24. december, ale v skutočnosti sa Ježiš narodil buď v septembri, alebo októbri. Takže oslavujeme Ježišove narodeniny možno i o dva mesiace neskôr, ako by sme mali.

Neviem, či by sme sa oslávencovi nemali ospravedlniť. Zoberme si to úplne prakticky. Ak by ste prišli zablahoželať svojmu otcovi alebo mame na narodeniny o mesiac neskôr, asi by ste začali slovami, prepáč. Prepáč, že som neprišiel pred mesiacom. Alebo nemal som skôr čas. Alebo prepáč, že som na tvoje narodeniny zabudol. Myslím, že by to bolo slušné a celkom normálne.
Takže neviem, či by naše oslavy Ježišových narodenín nemali začať ospravedlnením, že jednoducho meškáme. Aj keď si myslím, že náš „Oslávenec“ nie je precitlivený a na takéto detaily si nepotrpí. Dôležitejšie je pre neho to, že sa s Ním tešíme a že sme dnes tu.
Tá druhá vec je, že ste prišli na narodeninovú oslavu, či moderne povedané na party, ale kde máte nejaký dar? Oslavujeme narodeniny Pána Ježiša Krista, prišli sme na slávnosť a naše ruky sú prázdne. Okrem spevníka som nič iné nevidel. Išli ste už niekedy na narodeninovú oslavu, na ktorú ste dostali pozvanie bez toho, aby ste priniesli čo i len maličkú drobnosť pre oslávenca? Alebo aspoň kvety? Asi nie.
Viem, že to dnešné moje rozmýšľanie je trochu čudné, ale v konečnom dôsledku je to presne tak. Máme Vianoce, sviatky, ktoré nám pripomínajú Ježišove narodeniny. A kvôli tomu som si vybral z jedného Ježišovho podobenstva aj vhodný text. Priznávam, že som ho trochu vytrhol z kontextu a určite ste naň na Vianoce kázať nepočuli. Ale v duchu som si pomyslel, že o to budete viac pozornejší.

TEXT: L 14,16b-17

Skúste dnes so mnou rozmýšľať na Vianocami tak obyčajne, tak ľudsky, žeby Vianoce neboli ničím iným, ako oslavou narodenín Ježiša Krista. Slávnosťou, na ktorú ste dostali pozvanie, aby ste prišli a tešili sa s Oslávencom.
Myslím, že ste už počas života zažili mnoho trapasov na oslavách. Povedzme prišli nepozvaní hostia, niekto sa správal nevhodne, niekto sa opil, alebo robil nejaký rozruch. Prípadne sa pred všetkými pohádal s oslávencom. Alebo priniesol totálne nevhodný dar, ktorý sa hostiteľa dotkol. Stáva sa, sú to bežné veci.
Tak si to zoberme presne podľa tohto obrazu. Dnešné bohoslužby sú narodeninovou oslavou, ktorú pre nás všetkých prichystal Pán Ježiš. Sú to Jeho narodeniny.
Pozval síce podstatne viac ľudí i priateľov, ale niektorí sa ospravedlnili, že majú dnes niečo podstatnejšie a dôležitejšie, takže neprišli. A niektorí pozvaní nie len že neprišli, ale sa ani vôbec neospravedlnili. Dali tým jasne najavo, že im na Ježišovi Kristovi nezáleží.
Oslávenec je tu, aj keď ho priamo zrakom nevidíme, ale jeho duchovná prítomnosť je 100% istá. Povedal, že keď sa zídu dvaja, či traja, kvôli nemu, On bude uprostred nich.
Bohoslužby sú svojou podstatou postavené vždy tak, že tu Boh slúži nám. Nie je to o tom, že sme tu my prišli poslúžiť Bohu. Všetko čo sa tu deje je pripravené a prichystané naším hostiteľom. Nepodávajú sa síce koláče, ani slávnostná večera, alebo obed, nie je tu nič na pitie, ako sme na našich oslavách zvyknutí. Táto oslava je bez telesných darov, ale stôl je napriek tomu plný. Tá strava, ktorú nám tu Ježiš ponúka je duchovná. Je tu Božie slovo, ktorým nás učí žiť, ktorým nás vychováva, posväcuje si nás, napomína a vedie tak k pokániu. Je to pohostenie, ktoré vám vo svete nikto iný nemôže dať. Ponúka sa nám tu Božia milosť a odpustenie. To sú veci, ktoré nikde vo svete nenájdete.
Človek si môže sadnúť k televízii k nejakému romantickému filmu, či krásnej vianočnej rozprávke. Môže po odsledovaní niečoho pekného mať aj dobrý pocit, ale to vám nedokáže zmazať vaše hriechy, očistiť svedomie, zvestovať Božiu milosť a odpustenie. Tak moderne povedané: Výhradným dovozcom Božej milosti na Slovenskom trhu je Kristova cirkev. Nikde inde si niečo také nekúpite, nepredáva sa to ani na čiernom trhu. A ak to niekto ponúka, tak vedzte, že je to nefunkčná napodobenina a jasný falzifikát.
Súčasťou oslavy sú v určitý moment osobné gratulácie a odovzdávanie darov. Takže by sme si mali premyslieť, čo sme oslávencovi doniesli. Chcel by som vám pripomenúť, že náš Oslávenec už nie je malé bábätko, ale má už svoje roky. Takže si uvedomte, že nie každý darček je vhodný.

Asi pred troma rokmi k nám prišla jedna známa, po dlhom, dlhom čase. Vedela, že máme tri deti, Tomáša a Matúša si pamätala skutočne ako malých chlapcov, a keďže nechcela prísť s prázdnymi rukami, každému z našich detí niečo kúpila. Ale keď zbadala v dverách Tomáša, ktorý už aj vtedy bol dosť vysoký na svoj vek, hovorí: To som asi prepískla. Ja som mu doniesla toto: a vytiahla z tašky autíčko pre malé deti.

Stáva sa. Niekedy sú tie naše dary ozaj nevhodné. Čo ste zobrali pre Ježiša Krista dnes? Aký dar od vás by bol pre neho vhodný? Viete, deti uspokojíte hocičím. Oni sa dokážu občas tešiť z akejkoľvek bezvýznamnej a bezhodnotnej veci. Ale Ježiš už nie je dieťa. Nevybavíte to autíčkom z čínskeho obchodu, alebo nejakou elektronikou, či košeľou s ponožkami a papučami. A ako som sa obzeral, ani ste nič také dnes do kostola nedoniesli. Takže sa pýtam, čo by ste mu tak mohli dať?
Malo by to byť niečo hodnotné, niečo čo je hodné oslávenca.
Keď zháňate niekomu na Vianoce darček a chodíte po obchodoch, máte na mysli to, čím žije, čo sa mu páči, o čo sa zaujíma. Myslíme na to, čo môže byť tomu človeku blízke.
Ak dnes hovoríme o narodeninách Pána Ježiša a o dare pre Neho, myslite na to, o čom často hovoril, čo je pre Neho dôležité, čo Jeho zaujíma a čo je jemu blízke.
Myslím, že Ježišovi môžeme dať len jeden vhodný dar k jeho narodeninám, a tým je naše srdce, náš život. Sám to hovoril mnohým ľuďom, keď ich pozýval, aby šli a nasledovali ho. To je i naše povolanie. To je to, čo mu môžeme priniesť a môžeme to nanovo povedať, ako je to v slovách jednej piesne: srdce i dušu dávam ti, veď nemáme iné poklady, môj celý život prijmi.
Ak je dnešný deň a tieto bohoslužby oslavou Ježišových narodenín, tak by sme Mu to nanovo mali povedať. Mali by sme mu darovať to, čo máme najcennejšie a najvzácnejšie. On jediný je hodný tohto daru.
A keď to v tichej modlitbe urobíte, môže už ďalej pokračovať oslava s radosťou, spevom a chválami Božieho mena. Veď je dnes radostný deň a radostné sviatky.

AMEN

Piesne: 52; 34; A 14; 590; 36; 42; A 13; 656/5
Texty: Iz 9,1–6; Tit 2,11–14; L 2,15–26; Ž 96,1–3.10–13