1. pôstna 2014

Kázňový text: Jk 1,12–15

Dnes sa spolu, bratia a sestry, budeme rozprávať o tom, ako sa dá bojovať s hriechom. Je to vec, ktorá je čiste náboženská a poviem aj prečo. Ak počuje slovo hriech veriaci človek, vidí za tým niečo, čo je škodlivé a zlé, niečo, s čím musí bojovať a zápasiť celý život, aby sa nedostal do jeho moci a jeho neobmedzeného vplyvu.

Ak počuje slovo hriech neveriaci človek, vníma pod tým niečo náboženské, čo sa týka skôr kresťanov, ale vôbec to nie je jeho problém.
Pre nás je hriech prestúpením Božej vôle. Zlom, ktoré číha na človeka, či už je to spôsobené duchovnými mocnosťami zla, teda duchovným svetom, alebo našou vlastnou žiadostivosťou, ktorá sa nám vymkne spod kontroly, a my sa prestaneme ovládať.
Pre jednoduchšie pochopenie sa môžeme vrátiť k príkladu z minulej nedele, keď kráľ Dávid nezvládol svoje vlastné túžby a dal priviesť do svojho domu ženu, ktorá patrila jeho vojakovi Uriášovi. Tak ako píše apoštol Jakub vo svojom liste, začalo to vlastnou žiadostivosťou, ktorá porodila hriech. Vykonaný hriech na seba nabalil ďalšie, ešte väčšie zlo, pretože okrem smilstva k tomu pribudlo klamstvo a podvod, a potom aj úmyselná vražda. Dávid bol dokonalou ukážkou Jakubovej definície hriechu, ktorý prináša človeku smrť. Pri tom to všetko začalo niečím, čo sa na začiatku dalo zvládnuť obyčajnou sebakontrolou.
Hneď, ako sa Dávid dozvedel, že žena, ktorá sa mu zapáčila je vydatá, mal si povedať dosť. Predsa pudy nemôžu rozhodovať o tom, čo človek urobí a čo nie. Niekedy posmešne hovoríme, že takto sa správajú zvieratá. Pri ich správaní rozhodujú pudy a nie rozum, ale pri človeku, by to malo byť inak. No tento pohľad sa v dnešnej dobe začína dosť rapídne meniť. Čo sa týka vzťahu mužov a žien, prichádzame do štádia, keď rozum a ovládanie túžob človeka nie sú vôbec na mieste. Tu začína dosť priepastný rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi ľuďmi.
Pri problémoch v manželstve sa kresťan na to celé pozerá ako na hriech, s ktorým je potrebné bojovať a zápasiť. Vo svete mimo Boha je to vec, ktorá sa rieši už čiste pudovo.

• Ak medzi mnou a manželkou to už nie je ono, ale rozumiem si s niekým iným a milujem niekoho iného, tak urobím to čo mi kážu moje pudy a moje pocity. A to vo vnímaní sveta vôbec nie je niečo zlé. Dokonca je to správne, je to to najlepšie, čo môžem urobiť. Dnes rozhodujú chvíľkové pocity. Zodpovednosť, zásady, sľuby a prísahy vôbec nezavážia tam, kde je sila pocitov, a niekedy aj úplne chvíľkových a bezvýznamných.

To je tá rozdielnosť pohľadov, ale pre nás je hriech stále hriechom, a vážnym porušením Božej vôle a Božích predstáv. A keď dnes máme začiatok pôstu, pretože je prvá pôstna nedeľa, tak by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako s hriechom vieme bojovať, ako s ním vieme zápasiť, aby sme ho stopli skôr, ako sa rozvinie. Ako hovorí apoštol Jakub, kým dôjde až do štádia, že splodí smrť.
Poďme na ten náš veľmi vďačný historický príklad kráľa Dávida. Má to svoje výhody, pretože kráľ Dávid sa určite neurazí, že sa bavíme o ňom, a šprtáme sa v jeho živote. Viem, že by to bolo horšie, rozoberať to na niekom z nás. Dávidov príklad má výhodu, pretože ho on úplne zverejnil, a ku všetkému sa na koniec priznal.
Jakub píše: Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. Dávidova žiadostivosť sa zrodila v čase, keď sa mu vodilo už celkom dobre. Ako kráľ sa už nezúčastňoval všetkých bojov a výprav. V tej dobe mal už dobre zorganizovanú armádu a všetko išlo podľa plánov. Moc Dávidovej ríše stúpala a s tým aj sila jeho armády. A keďže nebol na bojisku a nemal toľko povinností, tak sa začínal aj nudiť. Úspech prináša pokušenie. Keď sa človeku príliš v živote darí, prestáva byť opatrný a pozorný. Nevidí hrozby, ktoré pokúšanie prináša. A to teraz nehovoríme iba o Dávidovi. Hovoríme o každom jednom z nás. Ak máme veľa práce, veľa povinností, veľa starostí, na nudu a hlúpe myšlienky nie je čas. Keď sa však začne človeku dariť, život začne byť príliš jednoduchý, všetko ide ako po masle, začneme byť nepozorní. Stráca sa naša ostražitosť.
V takých prípadoch stačí maličký podnet. Pre Dávida to bol moment, keď zbadal krásnu ženu zo svojho balkóna. Mal čas, nudil sa, nebolo starostí a bol kráľ, to pre neho znamenalo, že mal aj možnosti. Hovorí sa, že príležitosť robí zlodeja. Je to ozaj praktická ľudská múdrosť.
Pokušeniu sa nevyhneme! Aj to je pravda, ktorá jednoducho platí. A znova hovorím, že to nie je len oblasť manželskej nevery.

• Pokušenie nenaučiť sa do školy, pokušenie neurobiť poctivo svoju prácu a odfláknuť ju, pokušenie zanedbať svoj duchovný život, pokušenie podviesť niekoho a obohatiť sa, klamať a mať z toho výhody… Nedá sa prejsť životom tak, aby ste sa takýmto veciam vyhli. Bolo by to jednoduchšie, ale toto k životu patrí. Na takýchto prípadoch sa učíme. Keď ich zvládneme, porastieme, keď v nich zlyháme, aj tak sa môžeme niečo naučiť. V konečnom dôsledku môžeme vždy niečo získať.

No nebezpečenstvo je v tom, že hriech človeka zamotáva, a čím sa do neho ponoríme hlbšie, tým aj tie následky sú bolestivejšie a ťažšie.
Dávid mal prvú príležitosť to celé zastaviť a udržať svoje túžby na uzde, keď sa vrátili jeho poslovia a povedali mu, že je to žena Uriáša Chetejského. Tu mal rozum povedať STOP!!! Je vydatá, má manžela, čiže smola. Tu Dávid prvý krát zaváhal. Musím povedať, že to bol veľmi moderný človek. Dal prednosť túžbe a pocitom pred rozumom, ktorý mu hovoril, že touto cestou sa vydať nemá. Pritom, zastaviť to tu v tomto bode bolo najjednoduchšie a nebolo by žiadnych následkov.
Možno príklad pre deti. Zajtra je písomka z fyziky, naučený nie ste, ale v telke ide dobrý film. Čo urobíte? No buď sa zavriete v izbe a idete sa učiť, alebo poviete, už som naučený a pozeráte televízor. Ale z písomky bude štvorka, alebo päťka. Takže o pár dní budete musieť povedať rodičom zlu správu, ale to potom bude „zaracha“, takže vám napadne uhýbací manéver. Budem klamať a známku nepoviem. Z lajdáka je zrazu klamár a podvodník. A hneď ste v tom hlbšie a hlbšie.
Dávid to nezastavil vtedy, keď sa to dalo, a tak si Betšebu dal priviesť do svojho domu. O pár týždňov mal na stole správu od Betšeby: som tehotná. Hriech má následky. Ale i tu sa dalo urobiť pokánie. Bolo to zlé a ako kráľ si poriadne zavaril, ale mohol sa priznať, a bolo by sa to celé vyvíjalo inak.
Dávidova reakcia bola typický ľudská. Ja to vyriešim. Ale hriech nemá ľudské riešenia, iba Božie. Hriech sa rieši pokáním a nie podvodom. Takže Dávidov taktický ťah stiahnuť Uriáša domov nevyšiel. A keďže mal ako kráľ možnosti, tak si povedal, nič nie je stratené. Dal postaviť Uriáša do prvej rady a potom na kráľov príkaz sa vojsko stiahlo. Uriáš zomrel. Zdalo sa, že hriech má predsa ľudské riešenie. Dávid vyriešil hriech tým, že ho prekryl ďalším hriechom – vraždou. Ale to sme sa veľmi nenápadne posunuli na vyšší level, do úplne inej kategórie. Zo smilníka bol zrazu vrah. Hriech vykonaný, splodil smrť.
Ľudské riešenia hriechu.
Hriech je hriechom, či si to ľudia vo svete priznajú, alebo nie. Či to zlo nazvú takýmto kresťanským slovom, alebo nie. A každé typicky ľudské riešenie ich len ponára do väčšieho a väčšieho marazmu, špiny a zla. Ale tak isto aj nás kresťanov.
Na hriech účinkuje len jedno riešenie, a tým je úprimné pokánie, ku ktorému nás vedie Pán Boh. A čím skôr toto Božie riešenie uplatníme, tým sa môžeme skôr vyhnúť otrasným následkom, ktoré so sebou to zlo prináša.
A tu znova hovorím, že to nie je iba smilstvo. Ten Dávidov hriech bol len ukážkou. V našich životoch to môžu byť oveľa bežnejšie a obyčajnejšie veci. Cez hádky s manželom, či manželkou, cez hnev a závisť voči iným ľuďom, cez lakomstvo a našu vlastnú chamtivosť. Na začiatku je vždy naša vlastná túžba. Čím skôr ju zastavíme, tým skôr sa vyhneme väčšiemu zlu a jeho následkom.
Skúste byť pozornejší a vnímavejší. Myslím, že sme rozumní ľudia, ktorí môžu zbadať, že tu sa v mojom živote rodí niečo hriešne. Mal by som to ovládnuť skôr, ako to začne ovládať mňa.
Toto je výzva dnešnej 1. pôstnej nedele.

AMEN

Piesne: 85; 94; 82; 116; A 25; 656/4
Texty: 1M 3,1–7.14–19; 2K 6,1–10 Mt 4,1–11; Ž 31,2–6