6. pôstna 2014 - Kvetná

Kázňový text: pašie
Celými dnešnými pašiami sa niesla jedna ohromná ľudská dilema. Slovíčko, ktoré stálo v pozadí všetkých tých udalostí, o ktorých sme dnes počuli. Otázka, na ktorú mnoho ľudí hľadalo a stále hľadá odpoveď. Vinný, či nevinný?
Veľkňaz Kaifáš sa pýtal celej váženej veľrady: Čo sa vám zdá o tomto? Odpovedali: Hoden je smrti! Hoden znamená, že si ju zaslúži, že je to patričný trest za to, čo spáchal. Mali v tom jasno. Nebolo pochýb, že muž, ktorý pred nimi stál, musí zomrieť, lebo nesie na svojich pleciach vinu.
- Čo musí urobiť človek, aby bol hoden smrti?
- Čoho sa musí dopustiť, aby smrť bola zaslúženým trestom za čin, ktorý spáchal?
- Vraždy, alebo znásilnenia? Alebo mnoho vrážd?
Nie je to také jednoznačné. Každý z nás je iný a každý máme iné hranice. Niektorí sú miernejší, iní zasa prísnejší. Kto vie, či by sme sa zhodli napríklad na treste smrti, alebo nie.
Trest smrti je právoplatné zbavenie života, najčastejšie za obzvlášť závažné trestné činy . V Československu bol zrušený v roku 1990. Znamená to, že dnes niet čin, za ktorý by vás na Slovensku právoplatne zbavili života. Najprísnejším trestom je doživotie.
Mohli by sme tu mať dnes dlhú debatu o tom, či by ste boli za to, aby štát takúto právomoc mal, alebo ste proti tomu, pretože je to nezvratný trest. Ak ho raz vykonáte je koniec. A ďalšou vecou je, či by ste vy osobne boli schopní ako zamestnanie vykonávať takúto vec. Odsúdiť, či vyrieknuť trest je jedna vec, ale byť vykonávateľom niečoho takého, je zase niečo celkom iné.
Ale tejto veci sa židovská rada chcela jednoznačne vyhnúť. Im stačilo vyrieknuť rozsudok. Je hodný najväčšieho trestu, aký kedy ľudstvo vymyslelo. Ale začo? Bol vinný preto, že to tak títo ľudia chceli.
Pár hodín na to, tú istú dilemu rieši prokurátor Poncius Pilát, a po vypočutí vychádza na nádvorie a hovorí: Ja nenachádzam na ňom viny. Pri tom sa bavíme stále o tom istom človeku. Ako je to možné? Vina je len relatívny pojem? Je to len vec pohľadu a názoru? Ako je možné, že ľudia majú také rozdielne pohľady? Bol teda Ježiš Kristus vinný, alebo nie?
Povedal rúhavé slová proti chrámu. Áno, Ježiš skutočne povedal, že ak zboria tento chrám, tak ho postaví za tri dni. A áno, povedal o sebe, že je Mesiáš. Ak by ním nebol, tak sa skutočne rúhal. Ale žiadať za toto smrť?
Piláta tieto náboženské veci nezaujímali. Rúhavé slová týkajúce sa náboženstva pre neho neboli žiadnym priestupkom, a to že sa vydával za mesiáša ho tiež nezaujímalo. Aj keď to židia preložili tak, aby tomu rozumel. Povedali mu, že sa vydáva za kráľa, že chce prebrať priamo Pilátovo miesto a že je burič, ktorý odmieta platiť dane cisárovi. Pred Pilátom boli Ježišove obvinenia iné a bolo to naschvál, aby tú vinu Pilát videl. Nezabralo to. Nenašiel nič, za čo by muž stojaci pred ním zasluhoval najhorší ľudský trest.
Vinný teda, či nevinný?
Zástup ľudí stojaci na Pilátovom nádvorí mal tiež jasný názor. Na otázku čo urobiť s Ježišom, ktorý sa menuje Kristus, všetci veľmi jednoznačne a nahlas kričali: Ukrižuj ho! To znamená verdikt: Vinný. Ale na strane druhej, ženy stojace okolo cesty, kadiaľ si niesol Ježiš kríž plakali. Ich názor bol , že je nevinný.
Vieme my, ľudia, objektívne posúdiť vinu či nevinu? A ak to nevieme my, tak kto? Boh?
Bol teda podľa Pána Boha Ježiš vinný? Podľa slov na kríži, keď povedal: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil, to vyzerá tak, že áno. Možno i to zemetrasenie a tmu počas Kristovho umierania by sme mohli vyložiť, ako Boží hnev. Akoby sa tým smerom Boh ani nemohol pozerať. Ale On predsa nikdy hriechu neučinil ani ľsti nebolo v jeho ústach. Tak prečo by mal byť v Božích očiach vinný?
Túto otázku nedokáže zodpovedať hocikto. Nie žeby bola nejako obzvlášť zložitá. No myslím, že ju dokáže zodpovedať len vinný človek.
A teraz to dôležité. Nakoľko sa vy, bratia a sestry, cítite byť vinný? Aká veľká je vaša osobná vina? Je to dilema, ktorú sme pred chvíľou riešili pri Ježišovi, ale teraz ju máme vyriešiť pri sebe. Nie je to vôbec jednoduché. Vina je subjektívna vec. Každý ju vnímame inak.
- Aká veľká je vaša vina?
- Povedali by ste niekedy o samom sebe: som hoden smrti?
- Vnímate svoju vinu niekedy na svojich pleciach ako ťažké bremeno?
- Alebo spávate dobre?
- Je vaše svedomie pokojné a kľudné?
Bolo by asi zaujímavé si vypočuť vaše uvažovanie, aj keď priznávam, že je to vnútorná a veľmi osobná vec každého človeka.
Možno aj vám teraz napadla otázka: Čo odo mňa vlastne ten farár chce? Prečo by som mal byť vinný? Z čoho? Za čo? Nič také zlé som teraz nespáchal.
Popravde poviem, ani ja. Zatiaľ som nikoho nezabil, nie som nejaký zlodej, či podvodník. Aká vina? O čom sa tu vlastne bavíme?
Martin Luther ako mních prežíval v kláštore ohromné pocity viny. Cítil sa nehodný, strašne hriešny pred Bohom a trápil sa nad tým, ako takýto pred Ním obstojí. Dokonca sa bičoval, trestal, postil, všemožne trýznil svoje telo, aby tú svoju vinu nejakým spôsobom kompenzoval. Nepodarilo sa. Nakoniec vďaka tomu našiel milostivého a láskavého Boha.
To poznanie vlastnej viny, to uvedomenie si vlastnej hriešnosti, za ktorú je človek hodný smrti, potrebuje každý z nás v živote zažiť.
Pre mnohých ľudí v dnešnej dobe je toto úplne cudzí pocit. Prečo by som mal byť vinný? Prečo by som mal byť hodný smrti? Čo také som spáchal?
Bez poznania vlastného hriechu nemôžeme dôjsť k odpusteniu. Bez toho, aby sme si uvedomili, že sme vinní pred Bohom a že sme hodní smrti, nepochopíme nič z toho, čo sa udialo vtedy na Golgotskom kríži v Jeruzaleme. To nie je len nejaký pocit maličkej hriešnosti. To nie sú len také drobnosti, také maličkosti. Za hriech je odplata smrť. Toto je dôležité poznanie, ktoré nás vedie k úprimnému pokániu. Potrebujeme zažiť ten pocit: som vinný a hodný smrti. Áno je to tak vážne v mojom živote. Ta vina ma ťaží a trápi a nemám zo seba dobrý pocit.
Preto som povedal, že len vinný človek môže zodpovedať otázku viny Pána Ježiša Krista. Pretože Ježiš bol vinný mojimi hriechmi. Bol vinný tým, že niesol tie moje viny a zomrel kvôli nim. A ja vám chcem pripomenúť, že to neboli banality.
Mám pocit, že toto dnes ľudia o sebe nevedia. Aj keď sa nepokladáme za dokonalých, určite sa pokladáme aspoň za dobrých ľudí. Nič také hrozné a strašné si o sebe nemyslíme, a tak sa nám vytráca veľkosť toho, čo sa udialo pri Ježišovej smrti.
Si vinný, brat sestra? Cítiš na svojich pleciach tú ťarchu? Alebo sa opýtaš: a za čo?
AMEN
Piesne: pašie
Texty: