1. po Veľkej noci 2014

Kázňový text: Luk 24,36–49

Myslím, že sa už aj vám bratia a sestry stalo, že ste pri nejakom rozhovore stratili pointu. Často je to pri vtipoch.

Niekto niečo humorné povie a čaká, že ľudia okolo zareagujú burácajúcim smiechom, a zrazu nikto nič. Jedna možnosť je, že to nebolo vtipné, druhá, že to tí dotyční vôbec nepochopili. Niekedy im začne dochádzať až po určitom čase. Vtedy bežne zareagujeme, že má niekto bohatých rodičov, ktorí mu kúpili dlhé vedenie.
Presne tak by sa dala opísať situácia, ktorá sa odohrala na veľkú noc po návrate učeníkov z Emauz do Jeruzalema. Bolo to buď ešte v tú noc, alebo následne na to na ďalší deň. Aj keď ozaj nešlo o nejaký vtip, ale o veľmi vážnu vec, s ktorou mali učeníci problém.
Ich prvá reakcia bola, že vidia ducha. Všimnite si, že im vôbec v prvý moment nenapadlo, že reči o vzkriesení ich majstra môžu byť pravdivé. Nakoniec sa učeníci ukázali ako veľmi skeptickí. Neskočili na zvesť o Ježišovom vzkriesení automaticky, nevítali ho s radosťou, ale s pochybnosťami o tom, ako môžu vidieť niekoho, kto je mŕtvy.
Povedzte mi, komu môže napadnúť myšlienka, že vidí pred sebou ducha? No jedine toho, kto je skalopevne presvedčený, že Kristus zomrel. A aj na týchto reakciách vidíte, že v tomto mali učeníci úplne jasno. Ich kontakt so vzkrieseným Kristom nebol vítaním niekoho, kto porazil smrť, ale rozpačitá reakcia nad tým, ako je možné, že vidia živého niekoho, kto mal byť mŕtvy.
To, čo nasledovalo potom, je veľmi dôležité vyjasňovanie vecí. Uvedomil som si, že vzkriesenie Ježiša Krista nemáme vnímať ako nejaké záhadné a nevysvetliteľné tajomstvo. Nemá to byť vec, ktorá je zahmlievaná a tajomná, a nikto nebude vedieť, ako sa to celé odohralo. Aký ten Kristus po vzkriesení bol, či nebol. Čo to bol za duch, ktorý sa ukazoval a mizol podľa toho, ako mu to vyhovovalo.
Keď som si čítal ten text, ako sa to snažil učeníkom vyjasniť, uvedomil som si, že to Ježiš tak nechcel. V ľudskej histórii je mnoho nevyriešených záhad, o ktorých sa roky diskutuje, a nabaľujú sa na to ďalšie a ďalšie tajomstvá, prikladajú sa rozličné fámy a neoverené fakty.

Nedávno išiel v jednej televízii film JFK o smrti Johna F. Kennedyho, ktorého zastrelili v Dallase. Je to dodnes jedna z nejasných udalostí, ktoré sa stali. Stále ostáva ako nie celkom dostatočne vyjasnená a vysvetlená záhada.

• Bol atentátnik a strelec len jeden?
• Alebo to bolo ozaj premyslené spiknutie, za ktorým bol niekto vplyvný a veľký?
• Boli za tým vplyvné armádne skupiny, ktoré potrebovali pre svoj biznis vojnu, a žiadne mierové dohody a odzbrojovanie?

Jedna vec je oficiálna správa a oficiálne zábery, druhá vec sú stále mnohé nezodpovedané otázky s mnohými nelogickými vecami, ktoré sa v tomto prípade udiali. Doslova a do písmena je také niečo živnou pôdou na ďalšie a ďalšie dohady a konšpirácie.

No vzkriesenie Ježiša nemalo byť v takej pozícii. Všimnite si, ako ich z tohto mylného pohľadu Ježiš vyvádzal. Čo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti? A hneď na to im hovorí: …dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám.
Vzkriesenie Ježiša Krista nie je o konšpiráciách, nie je v pozícii fantázii a rôznych dohadov. Ježiš nechcel, aby v tom učeníci nemali jasno. Poukazoval im nohy, ruky a bok, aby ho vedeli presne identifikovať. Nešlo o nejakého ducha, a to mali pochopiť. Nešlo o nejakú fantáziu ich mysle. Vzkriesenie je realita, ktorej musíme a máme čeliť, a máme k nej zaujať jasný postoj.
Je to chyba, ak z toho robíme niečo tajomné. Je to chyba, ak nám ohľadne vzkriesenia napádajú stále nové a nové špekulácie a teórie. Vzkriesenie Krista nemala byť a nemá byť záhada. Je to vec pevného presvedčenia a pevnej viery nás kresťanov. Pán Ježiš sa v tejto veci chcel vyhnúť ľudskému domýšľaniu.
Faktom je, že na pochopenie toho všetkého, niekto potrebuje viac času. Nepríde to hneď. Možno to znie smiešne, že niekomu to dochádza pomalšie, inému rýchlejšie. Učeníkom to dochádzalo v ten deň pomalšie. Ježiš stál vzkriesený pred nimi a oni riešili, či to nie je duch.
Ja znova opakujem, že vzkriesenie je skutočná a reálna vec. Nebavíme sa v cirkvi o tom v nejakej teoretickej rovine. Učeníci sa o tom mali presvedčiť dotykom, mali pochopiť, že je z mäsa a kostí, že to nie je žiadny sen, ani ich halucinácia.
A na to prišiel jeden veľmi zaujímavý moment: Lukáš to zapísal ako taký „WOW“ moment. Vtedy im otvoril rozum, aby pochopili Písma.
Predstavte si, koľko im toho za tri roky vyučovania Pán Ježiš nahovoril. Boli s ním dennodenne. Mnohé z tých slov ostali zakryté, nepochopené a nejasné. Keď si my dnes čítame podanie evanjelií a prídeme na pasáže, v ktorých Ježiš hovoril o svojej smrti a predpovedal a pripravoval svojich učeníkov na to, čo sa malo stať, povieme si: Ako tomu mohli nerozumieť, veď im to povedal úplne presne a veľa krát. Ale im sa to nezdalo reálne. Bolo to všetko také neskutočné, také nelogické a nepochopiteľné.
Zlomový bod prišiel práve v ten deň. Vzkriesený Ježiš stál zrazu pred nimi, bol znova živý a všetko to dávalo zmysel. On predsa musel zomrieť kvôli našim hriechom a vinám. Zrazu malo logiku aj to ich vlastné utrpenie, keď videli Ježiša zomierať na dreve kríža.
Rozjasnilo sa im. To isté nájdeme aj pri Emauzských učeníkoch, ktorí potom, ako od nich Ježiš odišiel, si kládli otázku: ako je možné, že sme si to počas celej cesty neuvedomil, pritom to všetko dávalo zmysel?
Také to rozsvietenie či rozjasnenie, musíme zažiť aj my na našej ceste viery. Je to moment, keď nám zrazu dôjde, o čo vlastne ide, keď pochopíme, kde je v tom celom pointa. Môže sa kľudne stať, že niekto chodí roky do kostola, počúva, má množstvo informácií o Bohu a cirkvi, ale chýba mu práve tento moment svetla, rozjasnenia, poznania súvislostí.
Neberte to ako samozrejmú vec. Učeníci chodili denne s Ježišom tri roky, a rozjasnilo sa im až po vzkriesení. Judáš tiež pochopil, že zradil nevinnú krv až potom, keď už z jeho pohľadu bolo neskoro. Nedá sa to brať všetko plošne a hromadne.
O chvíľu nás čaká konfirmácia šiestich chlapcov a my by sme chceli, aby vo svojich 14-tich rokoch pochopili nie len vec vzkriesenia, ale aby porozumeli, že Ježiš musel trpieť a zomrieť na kríži pre ich záchranu a spasenie. Celé je to o súvislostiach. Boh naše spasenie, naše vyslobodenie z hriechov vyriešil zástupnou smrťou. Nebolo inej cesty a nebolo inej možnosti. To všetko s Ježišom sa muselo tak stať, aby sa naplnili písma.
Ak teraz myslíte na to, že vo vašom živote to rozjasnenie prišlo, skúste si to vyskúšať. Skúste to tak niekomu, hoci i v rodine vysvetliť, prečo musel Ježiš zomrieť. Prečo Boh, ak je všemohúci, nevymyslel iný, jednoduchší spôsob. Prečo to naše vyslobodenie muselo prísť smrťou Božieho syna.
Ak to budete vedieť vysvetliť inému človeku, myslím, že to bude dôkaz o tom, že tomu celému dielu vykúpenia aj vy rozumiete. Vyskúšajte si to. Myslím, že zbadáte, že to nie je také jednoduché, keď sa na tieto veci začne pýtať niekto iný.

AMEN

Piesne: 153; 146; 127; 600; A 36; 656/4
Texty: 1M 32,23–30; 1Pt 2,21–25; J 10,11–16; Ž 23, 1–6