5. po Veľkej noci 2014 - výročná konfirmácia

Kázňový text: Zj 2,10

Pre mňa je to milí bratia a sestry veľmi zvláštna chvíľa. Už som urobil niekoľko konfirmácií, ako farár, a veľa som pri nich rozprával. Hovoril som 14. ročným deťom, alebo mladým ľuďom, aké je to dôležité rozhodnutie a aký je to dôležitý krok pre život. Veď vlastne niekde na začiatku života vyrieknu tak závažný sľub, ktorý má ovplyvniť celú ich budúcnosť.

Myslím, že ako každý farár pri konfirmácii, aj ja rozmýšľam, čo s tými mladými ľuďmi bude? Stratia sa niekde Pánu Bohu? Alebo naplnia ten sľub, ktorý tu Bohu dali? Budú mať dosť síl na všetko, čo ich v živote čaká? Budú vedieť bojovať s pokušením a budú vedieť vydržať?
Vedeli ste vy, aké to bude vo vašom živote, keď ste stáli pred týmto oltárom pred 50 a viac rokmi? Takto ste si predstavovali vtedy svoj život? Naplnili sa vaše predstavy, sny, či túžby? Mali ste vtedy 14. a povedali ste jeden veľmi vážny sľub pred Bohom a ľuďmi.
Chcem, aby ste si ho dnes znova vypočuli. Aký vlastne bol? Nebudete ho počuť dnes preto, aby som vám niečo vyčítal. Kvôli tomu sme vás dnes sem nepozvali. Chcem, aby ste sa naň ešte raz s odstupom času pozreli, teraz, keď život vnímate inak, keď už máte mnoho za sebou, keď už nemáte nejaké naivné ružové okuliare a niečo ste už v živote preskákali. Možno v mnohom ste sa už sklamali. Možno ste sa celý ten čas naháňali za niečím, čo nemalo cenu, ale dnes je to už iné. Ste zrelí ľudia a nedáte sa už oklamať hocičím.

Sľub.

K vám sa dnes môžem prihovoriť inak, ako keď mám pred sebou 14 ročné deti, a oni si veľakrát v duchu myslia: len rozprávaj, rozprávaj, aj tak na to čo hovoríš kašlem, budem žiť svoj život a zariadim sa po svojom.
Som si istý, že dnes sa na to celé, čo sa vtedy odohralo, pozeráte inak. Ten život nebol bezstarostný tak, ako to v detstve vyzeralo. A mnohé veci, ktoré sa vtedy zdali byť cenné a hodnotné a oplatilo sa pre nich žiť (aspoň ste si to mysleli), vôbec také neboli.

• Možno niekto z vás mal veľmi ťažký život s množstvom starostí a prekážok, možno to bremeno bolo občas neznesiteľné.
• Možno sú medzi vami aj takí, ktorí prežili naopak požehnaný život a keď sa obzerajú späť, tak sú vďačný za dobrý čas, ktorý prežili.

Skúste teraz chvíľu rozmýšľať nad tým, akú úlohu v tom vašom živote zohral Boh? Aké bolo jeho miesto?
Či si to pripustíte alebo nie, myslím, že v živote každého jedného z nás zohral veľmi dôležitú úlohu.

Keď prídete niekde do divadla na nejaké predstavenie, vidíte tam vždy iba hercov, ktorí to dielo hrajú, predstavujú. Ale každá tá postava v sebe nesie tie základné rysy režiséra, ktorý ju stvárnil podľa svojej predstavy. On nehrá, on nevystupuje na pódiu, je niekde v úzadí, niekde v hľadisku a nenápadne sleduje, ako tú rolu ten herec stvárnil. Do každej tej postavy vložil svoju predstavu, kúsok zo seba. Tak je to s Bohom aj v našom živote.

• Možno ste naňho počas svojho života mysleli viac krát
• Možno to bolo menej a možno to bolo len zriedka, keď ste boli v úzkych, ale On bol ten režisér, ktorý do vášho života vložil kúsok seba.
• Možno ste tu svoju životnú rolu hrali viac podľa seba, ako podľa predstáv toho, ktorý vás do nej obsadil.
• Ale dnes máte takú príležitosť pozrieť sa každý sám osobne na svoj život a povedať Bohu, čo ďalej.

Nie ste už deti, ste dospelí ľudia, už vás nikto nemá vodiť za nos a hovoriť vám o tom, čo je dôležité v živote. Myslím, že po toľkých rokoch ste sa sami o tom presvedčili.
Takým vážnym upozornením môže byť aj to, že tu chýbajú dnes už mnohí vaši rovesníci. Otec mi raz rozprával, keď mu zomrel spolužiak a chystal sa na pohreb, povedal: „No, už rúbu z nášho lesa!“ Uvedomil si, že je tu už čas, keď zomierajú jeho rovesníci. Asi dnes pri obede budete aj spomínať, ale dôležité je si uvedomiť, že vy ste tu, a pre vás dnes znie to Božie pozvanie: Buď verný!
A teraz trochu vysvetlenia:
S týmto nápadom prišla sestra Vereščáková, za čo sa jej treba poďakovať. Prešli sme si to na zborovom presbyterstve, a povedali sme, že je to dobrá myšlienka a že sa do nej pustíme.

• Bol som milo prekvapený vašimi reakciami a musím povedať, že je dobré a teším sa z toho, že sme to urobili a že ste dnes tu.
• Ona si zobrala konfirmačné matriky a opísala si mená konfirmandov a začalo sa zisťovanie, kto kde býva, kto žije, kto už zomrel.

Je to začiatok, malo to byť stretnutie pri 50-tom výročí konfirmácie, to je teda stretnutie tých, ktorí majú 64 rokov.
Otázka vznikla: a čo s ostatnými, ktorí boli konfirmovaní skôr a nemali takúto slávnosť? Pozvime všetkých!
Prvé informácie boli, že to bude možno aj do 100-ky pozvaných. Pomyslel som si, že keď príde nejaká polovica, tak to bude dobré.
Najstarší pozvaný konfirmand bol konfirmovaný v roku 1933. Je to Anna Tkáčová, ktorá sa narodila v roku 1919. Potom Anna Petríková, konfirmovaná v 1936, Milan Buzga, konfirmovaný v 1937 a Margita Kostelníková konfirmovaná 1938.
Boli ste konfirmovaní za kňazov: Štefana Englera – 1930–1955, Ctibora Jána Žiaka 1955–1962, Milana Sokola – 1962–1968. Pravdepodobne aj br. farára Gajdoša (je tu niekto taký?).
Nakoniec sme rozposlali poštou, alebo priamo do rúk 239 pozvánok (ďakujem tým, ktorí zháňali adresy, alebo boli poštármi).
Možno sa stalo i to, že sme na niekoho zabudli a veľmi sa ospravedlňujme – pri tých číslach sa to mohlo stať – a pri tom, že mnohí sa už v malosti odsťahovali a žijú všade možne po Slovensku.
Stalo sa, že niektoré pozvánky svojho adresáta nezastihli.
Stalo sa, že sme poslali pozvánku aj niekomu, kto už zomrel.
Stalo sa, že prvá pozvánka dotyčnému neprišla a tak sa posielala druhá.
Nevadí! Všetko preto, aby ste stretli svojich priateľov a známych ešte z detstva, preto, aby ste znova mohli prísť na miesto, na ktorom ste povedali, že budete Bohu verní. Preto, aby už ako dospelí a zrelí ľudia, alebo tí, ktorým už pribudli šediny a ubudli sily, mohli znovu na chvíľu porozmýšľať, ako to je s tým, čo ste kedysi sľubovali. Nepotrebujem toho Boha, o ktorom som ešte ako dieťa toho veľa počul?
Nakoniec to nie je o tom, čo si myslia ľudia, čo povedia, ako to vnímajú. Celé je to o tom, ako to vnímaš ty brat sestra, ako vidíš s odstupom času svoj prežitý život, a v ňom Boha a jeho konanie.
Vybral som úmyselne taký známy biblický text, ktorý sa dáva práve na konfirmáciu. Hovorí o vernosti až do smrti. Znie to veľmi odhodlane, ale aj príliš zložito. Myslím, že nikto nemôže povedať, že bol vždy, celý život verný Bohu. Každý sme kratší, či dlhší čas boli neverní. Preto nikto z nás nemôže vstať a hodiť kameň, ako to bolo pri žene hriešnici.
Chcel som vám len pripomenúť, že nikde v tom hľadisku ľudí, ktorí vidia a občas doslova sledujú aj váš život, je aj ten najväčší a najdôležitejší režisér vášho života, ktorý vás pozýva, aby ste mu boli oddnes verní. Toto je účel dnešné sviatočného dňa!

AMEN

Piesne: 605; 260; 512; 648; 355; 229; A 34; 263,1–2
Texty: Iz 12,1–6; Jk 1,17–21; J 16,5–7.12–15; Ž 98,1–9