16. po Sv. Trojici 2014

Kázňový text: Mk 8,22–26

Máme dnes pamiatku posvätenia tohto Obišovského chrámu a vy určite hľadáte spojenie so slepcom, ktorého Ježiš uzdravil v mestečku Betsaida. Pravdu povediac, aj ja som to spojenie hľadal dosť dlho.

Vždy v priebehu týždňa rozmýšľam nad tým, o čom budem hovoriť v nedeľu. Pozriem si text zo služby slova, určený ako kázňový text a hľadám nejaký podnet, nejakú motiváciu, niekedy aj nejaký problém, ktorý ma zaujme a o ktorom si poviem, že by ho bolo treba vysvetliť a povedať k nemu biblický názor.
No a keď sme končili biblickú hodinu vo štvrtok v Trebejove, jeden brat spomínal zážitky z víkendu, keď bol v Čechách na včelárskej výstave a popri tom v tých priestoroch na ďalšom poschodí bola výstava o veštení, snároch, náramkoch pre šťastie, kartách a všelijakých ďalších okultných praktikách, ako to voláme v kresťanstve my. Samozrejme, že aj tam bolo množstvo ľudí, ktorí sa tam prechádzali, sledovali to, zaujímali sa o to. Moja prvá myšlienka bola, že sú to ateistické Čechy, ale na moje prekvapenie som zistil, že takéto výstavy ezoteriky a veštenia sa dejú absolútne bežne aj na Slovensku. Veštenie, rôzne povery, vykladanie snov, predpovedanie budúcnosti a všelijaké okultné praktiky, sú už v našej spoločnosti úplne bežnou vecou. Som z toho riadne pobúrený, ale nič s tým neurobím, ani ja, ani vy. Je to obraz ľudskej slepoty, ktorý nás postihuje.
Nie je v tom rozdiel, tak ako Ježiš príduc do mestečka Betsaida stretol slepca, takých slepcov dnes stretáme aj my bežne na ulici. Nie každý slepec dnes nosí bielu paličku. Niektorí sú jednoducho len dezorientovaní v ponukách tohto sveta. Iní si zase takúto cestu životom vybrali sami a stále viac sa ponárajú do duchovných pút okultizmu, ktorý ich nakoniec úplne pohltí.
Slepota je obrazom dezorientovaného človeka, ktorý sa chytá naokolo všetkého možného, hľadá niečo pevné a stabilné, o čo sa môže oprieť, a je pre neho ťažké nájsť vytúženú istotu. A kde nakoniec končí? No v jednom nekonečnom chaose okultných praktík, z ktorého sám už nikdy nevyjde.
Toto je pre mňa paradox. Tento kostol tu stojí vyše dvesto rokov, a je pre ľudí na okolí jasným svedectvom o Bohu, o Ježišovi Kristovi. Nedá sa, si ho nevšimnúť. A ak by ste prehliadli tento, všimnete si iný, ten druhý na kopci, rímsko-katolícky. Tak či onak, tieto kostoly sú dôkazom pravdy,ktorú ľudia aj v minulosti hľadali a našli, a tá pravda im priniesla svetlo do života.
Ale toto všetko dokáže dnešný človek prehliadnuť, aby nakoniec skončil v rukách iného človeka a jeho moci, alebo aj rovno poviem v rukách diabla.

• Načo je treba viac viery? Na to, aby ste verili, že zopár obrázkov na nejakých kartách, ktoré si vymyslel človek a ktoré náhodne poukladá, vedia, čo sa vo vašom živote v budúcnosti stane, alebo treba viac viery, aby ste verili Biblii a Božiemu slovu?
• Načo je treba viac viery? Na to aby ste uverili, že na ruke s ktorou dennodenne niečo robíte je záhyb a v tom záhybe zachytené čo vás v budúcnosti čaká, alebo veriť, že vaša budúcnosť je v rukách Božích?
• Načo je treba viac viery? Na to aby ste verili, že nejaký kameň, ktorý sa váľal niekde na zemi a niekto ho zodvihol, vybrúsil, naleštil a za drahé peniaze vám predal, vás bude chrániť pred zlom, alebo veriť, že Boh nás miluje natoľko, že sa o nás postará, aj keď nás niekedy aj niečím nepríjemným vychováva?
• Načo je treba viac viery? Nato, aby ste verili, že červená nitka na ruke vášho dieťaťa ho uchráni pred urieknutím, či prekliatím nejakého zlého človeka, alebo to, že keď ste ho v krste odovzdali do Božích rúk, že ho Pán Boh skutočne ochráni, lebo je to Jeho dieťa?

A tak by som sa mohol pýtať hodiny a hodiny. Tak ako to je s tou našou slepotou? Nie každý slepec v našej krajine nosí bielu paličku. Keby ju nosili, aspoň by sme skôr vedeli identifikovať, komu je potrebné pomôcť.
Ale prečo je to tak? Čo sa to stalo, že človek dokáže uveriť aj takýmto podivným „sprostostiam“? Sú na jednej strane hlúpe a naivné, ale na strane druhej aj veľmi nebezpečné, pretože zotročia človeka, pobláznia ho, zamotajú ho v tých svojich podivných chápadlách.
Slepota so sebou prináša strach. Nikdy poriadne neviete, čo je pred vami. Nikdy netušíte čo sa vám môže stať a čo vám hrozí. To isté prežíval aj ten slepec z Betsaidy. To je aj určitý obraz našej ľudskej túžby. Mať nejaké informácie, vedieť viac, nebáť sa budúcna, a toto diabol ľuďom vo všetkých tých okultných praktikách ponúka.
Aby si sa nemusel báť, poviem ti, ako sa budeš mať zajtra, čo ťa čaká o týždeň a o mesiac, ako sa budeš mať o rok. Je jedno, že to nie je presné, keď si to už raz počul, ostane ti to v hlave a ty ten svoj život tým smerom budeš pomaličky aj viesť. V tom je to celé ako veľmi šikovná manipulácia.

Bolo to pred necelým rokom. Manželka potrebovala k šatám na ples nejakú ozdobu. Šaty sme kúpili na blšáku (dúfam, že som to mohol povedať) a potrebovali sme k nim nejakú bižutériu. A tak sme sa vybrali do Carrefouru, lebo to bolo najbližšie. V prvom stánku predavačka nič vhodné nemala a tak sme skončili pri druhom. Vysvetlili sme, že chceme niečo k tmavým šatám na ples a pani sa pýta: kedy ste sa narodili? Ja som to v prvom momente nepochopil. Len mi povedzte, kedy ste sa narodili. Manželka povedala a pani hneď začala. Vy ste také a také znamenie, vám by bolo vhodné taký a taký kameň, lebo dodáva energiu… Tak sme sa poďakovali za energiu a odišli.

Začal som vtedy rozmýšľať, ako na tom musí byť taký človek zle, keď je ochotný uveriť, že kus „šutru“ mu dodá energiu a bude ho chrániť pred zlom, ktoré ho môže postretnúť a odháňať nejakých zlých duchov. To by sme ním toho zlého ducha asi museli trafiť rovno do hlavy.
No problém toho je niekde inde. Ľudia prestali veriť tomu, žeby im Boh mohol pomôcť. Neveria, že Ježiš Kristus, ktorého prinášajú kresťanské cirkvi, by mohol pomôcť im v ich neistote a trápení, v ich strachu a v ich obavách.
Keď niekto ma pocit, že mu iní ľudia škodia, nepríde to riešiť za farárom, ani do zhromaždenia kresťanov. Pôjde radšej do takého podivného obchodu, kde mu niekto povie, že taký kameň, ktorý bude nosiť na krku, ho pred tým zlom neprajného človeka ochráni.
Keď je niekto chorý a lekári si nevedia rady, ľudia dnes nevyhľadajú spoločenstvo kresťanov, aby sa za neho v jeho chorobe modlili, ale vyberie sa radšej za nejakým okultným liečiteľom.
Všimnite si, že kresťanstvo stratilo dôveru ľudí. Ľudia dnes nemajú pocit, že im Kristus môže pomôcť. Darmo tu stojí tento veľký kostol s vysokou vežou. Keď má niekto nejaké vážne starosti, vyberie sa kdekoľvek inde, len nie do kresťanského spoločenstva. Pýtajme sa, prečo? Prečo neprídu k nám, keď sú chorí? Keď majú pocit, že ich niekto preklial, alebo inak im praje zle? Prečo neprídu, keď majú strach z budúcnosti?
Odpoveď je, že my v cirkvi už nič také neriešime. My len zabezpečujeme bohoslužby a vyučovanie.
Ruku na srdce, kto z vás verí, že Ježiš je taký istý vo svojej moci, ako vtedy, keď chodil po zemi?

• Kto verí, žeby modlitby kresťanov, teda nás, mohli priviesť Krista k tomu, aby uzdravil človeka tak, ako vtedy v Betsaide?
• Kto z nás tu prítomných ešte verí, že modlitba nášho spoločenstva by mohla oslobodiť človeka z nejakého strachu a obáv?
• Či vyslobodiť niekoho z otroctva alkoholizmu, či drog, alebo nejakej inej závislosti?
• Veríte, že je to možné? Žeby Pán Ježiš Kristus mohol vypočuť, keby sme sa ako spoločenstvo modlili za uzdravenie nejakého človeka?

Ak ste si na tieto posledné otázky odpovedali, že už veľmi neveríte, tak máte jednu z možných odpovedí aj na otázku, prečo dnes ľudia kresťanom neveria.
Ježiš nezaložil takúto cirkev. Ježiš založil cirkev, kde si bratia a sestry pomáhajú, navzájom sa za seba modlia a kde dôverujú, že Ježiš Kristus aj dnes pôsobí vo svete a robí divy, pomáha ľuďom, robí zázraky, ako vtedy v mestečku Betsaida.
Vážne sa dnes pýtam, aj seba, aj vás bratia a sestry, prečo sú dnes ochotní ľudia veriť všemožným hlúpostiam, ale nedokážu už veriť Kristovi, ktorého tomuto svetu prinášame my kresťania a naše kostoly? Kde je chyba? Čo sme urobili zle?

AMEN

Piesne: 386, 652; 495; 647; A 75; 263
Texty: 3M 26,11–13; Zj 21,1–3; J 2,13–22; Ž 84,2–5